Areopoli, mesto Áreovo, návšteva po rokoch

Areopoli

Návraty bývajú nevyspytateľné. Niekedy v nás zanechajú pocit sklamania, inokedy vyvolajú príjemné prekvapenie. Tentoraz a bez akýchkoľvek očakávaní sme sa vrátili do Areopoli. Od našej poslednej návštevy tohto miesta na západe Mani ubehli štyri roky.

Areopoli krátko po našom príchode slnko prekryli mračná a zahalili do sivastého nádychu. Počasie býva nevyspytateľné. Nevadí. Vydáme sa známymi uličkami a porovnávame súčasnosť so spomienkami. Občas si niečo odfotíme a nasávame pokojnú atmosféru uličiek. Je polovica júna, vidno, že sezóna sa ešte len rozbieha.

Pred tavernou Sun Set stojí statný muž. Asi majiteľ. Keď vidí, že cvakáme fotoaparátmi a mobilmi ako japonskí turisti, pozýva nás na strešnú terasu. Vraj odtiaľ budeme mať Areopoli ako na dlani. Trocha váhame, no nakoniec prikývneme a ideme hore. Ten pohľad naozaj stojí za to. Pred naším zrakom defilujú tehlovo červené strechy domov, veža kostola Taxiarches, vysoká veža Pikoulakisovho múzea, či vrcholky Tajgetosu zahalené oblakmi.

Areopoli, pohľad na Taygetos
Areopoli, pohľad na Taygetos v oblakoch

Hoci sme nedávno raňajkovali, zo slušnosti si sadneme k jednému zo stolov a objednáme šťavu z čerstvých pomarančov. Pri odchode si všimneme police s rôznymi druhmi medu, domácimi zaváraninami a cestovinami. Neodoláme a kúpime si tymianový med. (Už je po ňom. Bol naozaj výborný.) Bod pre majiteľa.

Nevyspytateľné nie je len počasie. Nádherná bugenvilea, ktorej zábery na internete sa dajú rátať na tisícky (máme ju aj my v úvode staršieho článku), už nedominuje jednej z uličiek. Zostali po nej iba žalostne holé konáriky. Možno vyschla z nedostatku vody, možno sa ešte spamätá a možno sa naplnil jej čas. Sme z toho trocha smutní.

Klobúk

Cestou k zaparkovanému autu si uvedomím, že nemám klobúk. Zmocňuje sa ma panika. Bola by som sklamaná, keby som ho nenašla. Je môj obľúbený, nosím ho do Grécka roky. Len občas na ňom vymením stuhu. Vraciame sa ho hľadať po trase, kadiaľ sme pred chvíľou chodili. A hľa, môj klobúk s modrou stuhou pekne odpočíva na múriku vedľa kostola Panagia. Uvedomila som si, že som si ho dala pri fotení pod pazuchu a nevšimla som si, že mi vypadol.

Návraty bývajú nevyspytateľné. Staršie spomienky zvyknú prebiť nové zážitky. A tie môžu občas sklamať. Nás mesto Áreovo nesklamalo. Aj vďaka podnikavému majiteľovi taverny, ale najmä vďaka dobrej duši, ktorá zdvihla môj klobúk zo zeme a odložila na múrik. Do Areopoli sa radi vrátime. Teda, ak sa neudeje niečo nevyspytateľné.

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Areopoli 36.666130, 22.380138

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.