Chora, Kapsali, Mitata, CESTA NA KYTHIRU 2014 – 12. deň

Zháňame džíp. Po roku sa vraciame aj do malebnej kythirskej Chory. Prechádzame sa po nábreží v Kapsali a v dedine Mitata obdivujeme parádne výhľady na krajinu a dekoráciu jedného dedinského domu.

DSC_0037_K

Dnes sme si pospali dlhšie. Čakáme na Sotirosa, ktorý nám sľúbil doniesť čerstvý chlieb. Asi po polhodine telefonovala Ioanna, že práve prišiel. Keď som zbehla dolu, Ioanna mi podávala čerstvý, ešte teplý chlieb, tašku s figami a očistené opuncie. Peniaze odo mňa nevzala.

Čerstvučký chlieb s maslom, medom a káva s mliekom nás naštartovali do príjemného dňa. Dnes sme si naplánovali výlet do Chory, hlavného mesta ostrova. Veď sa nemusíme čľapkať v mori každý deň. Zajtra si to vynahradíme. Obliekli sme sa a skôr, než sme naštartovali auto, zastavili sme sa u našich domácich. Sotiros nám pomohol obtelefonovať tunajšie požičovne áut. Prvé dve už mali dohodnutý prenájom s výletníkmi z Dánska. Uspeli sme až pri tretej požičovni, ktorá sídli v Livadi.

V Livadi u Draka-kisa

Keď sme asi o dvadsať minút v Livadi zastali, naše prvé kroky viedli do obľúbenej pekárne s príjemnou predavačkou. Veľmi pekne a zrozumiteľne hovorí po anglicky, preto s ňou vždy radi prehodíme zopár viet. Stretáme aj mladú rodinku z Austrálie s malou Irini, ktorú sme videli na pláži v Diakofti. Berieme koláč s pudingovou plnkou, malú vianočku a posledný jablkový koláč (mám dojem, že jablkové koláče sú úzkoprofilovým tovarom, nech už ste v ktorejkoľvek časti Grécka. Alebo len chodíme neskoro?).

Hľadáme požičovňu áut Drakakis. Nie sme si istí, či ideme správnym smerom, preto vojdeme do najbližšej prevádzky, aby sme sa spýtali. Zhodou okolností je to kancelária plavebnej spoločnosti Lane Lines, ktorej trajekt premáva medzi Kissamosom na Kréte a Gytheom so zastávkou v Diakofti. Využívame príležitosť a u sympatickej pracovníčky si ihneď rezervujeme lístky. Platíme v hotovosti 60 €. Je to dokonca o niečo menej ako za trajekt na oveľa kratšej trase z Neapoli.

Stačí niekoľko krokov a už vidíme vývesný štít autopožičovne. Vchádzame do úhľadnej, príjemne zariadenej klimatizovanej kancelárie. Majiteľ, pán Drakakis, je srdečný a vychádza nám v ústrety. Požadovaný džíp však nie je k dispozícii. Iba Nissan Juke. Majiteľ nás však presviedča, že Nissan má vysoký podvozok a dostaneme sa s ním všade. Nakoniec sa dohodneme na osemdesiatich eurách za dva dni – od nedele do utorka. Stačí moje telefónne číslo a kópia manželovho vodičského preukazu. Platiť budeme pri odovzdávaní auta, ako je zvykom.

Vraciame sa k autu. Pred kaviarňou naproti posedávajú starší muži. Popíjajú kávu a zanietene debatujú. Veje mierny vánok a slnko sa nám opiera do chrbta.

Chora kythirská

DSC_0054_K

Parný valec nemeckej výroby, naľavo za ním ostrov Hytra.

Pred Chorou zastavíme ešte raz. Po ľavej strane cesty stojí parný valec. Vari prežívame déja vu? Zdá sa, že ako v Leonidiu, tak aj tu sa našli nadšenci, ktorí zrenovovali starý parný valec. Tento je nemeckej výroby a okolo neho vysadili mladé olivovníky. Nie je však oplotený ako ten v Leonidiu, takže manžel si ho môže obzrieť úplne zblízka.

Pri vstupe do Chory hneď za archeologickým múzeom sa cesta rozdeľuje. Tá doľava vedie k veľkému asfaltovému parkovisku. Z parkoviska sa dá prejsť do mesta aj dolu schodmi, my sa však vraciame späť na hlavnú prístupovú cestu.

Okolo obchodov so suvenírmi dôjdeme na malé námestie. Obklopujú ho ďalšie malé obchody, taverny, pošta aj budova banky. Obchody so suvenírmi sme navštívili viac ráz, takže sme s ich predavačkami už boli „starí známi“. Ochotne nám poradili a po každom nákupe nezabudli pridať malú pozornosť, fotografiu Chory, magnetku alebo vrecúško s voňavými bylinkami.

Prechádzali sme známymi uličkami, stretli hrdzavo-bielu mačku a posedeli v kaviarni Fossa pri lahodnom kapučíne a pomarančovej torte. Keď sme pri platení pochválili baristu, normálne sa začervenal. Asi ho dosiaľ veľmi nechválili.

Prechádzka starým mestom

Z Chory sme zišli autom dolu do Kapsali, ktoré zvrchu pripomína písmeno 3 podobne ako Parga. Pláž v Kapsali kopíruje cesta, z jednej strany lemovaná tavernami a barmi a z druhej strany tienené posedenia. Všetky tieto lákadlá pôsobia príjemne. Sú zariadené jednoducho, ale pútavo a vkusne.

V zálive pod majákom kotví loď so skleným dnom. Kapitán Spyros organizuje výlety na neďaleký ostrov Hytra. Je to, ako sa hovorí „must see“. Zvonka drsná skala, žiadna pláž, vnútri veľká jaskyňa s priezračnou vodou. Cestu na ostrov absolvuje Spyros podvečer. Vtedy slnečné lúče prenikajú dovnútra jaskyne, lámu a odrážajú sa na morskej hladine a vytvárajú nádherné odlesky. Žiaľ, toto viem len vďaka recenziám turistov na tripadvisore. S kapitánom sa nám síce podarilo skontaktovať, aj výlet sme si dohodli, no na mori boli nasledujúce dni veľké vlny, takže ho musel zrušiť.

Na nábreží v Kapsali

Mitata – parádne výhľady na krajinu

Hľadáme sme mlyn, ktorý sme videli niekde pri Mitate. Cestou natrafíme na kostol Agios Ioannis vytesaný v skale. Keby na nej neboli vápnom namaľované obrysy kostola a dvere vedúce dovnútra, tak by sme si mysleli, že je to akási pivnica. Pokračujeme k mlynu, ktorý stojí za zákrutou. DSCN6299_KZistili sme, že majitelia mlyn zrenovovali na apartmánový dom s ubytovaním pre štyri osoby. Po utlačenej štrkovej ceste dorazíme do dediny Mitata. Ako som sa dočítala, obyvatelia Mitaty sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom. Pestujú jedinečnú odrodu nektáriniek, ktoré nazývajú Afroditine prsia a každý august organizujú slávnosť vína.

Zastaneme blízko pamätníka postaveného na pamiatku bojovníkov za slobodu. Pamätník stojí v tieni borovíc a tamarišiek a na zemi okolo neho kvitnú zakrpatené ružové cyklámeny. Z Mitaty sa pred nami rozprestiera krajina s bohatou vegetáciou. Smerom na západ ju pretína roklina Tsakonas, vhodná na pešiu túru. Turista tam natrafí na jazierka, staré mlyny, jaskyne aj kostolík. Smerom na juhovýchod leží dedina Viaradika, malý cintorín a napravo od dediny vytekajú zo skaly pramene Vrisi.

Druhá zastávka je pri ruine kostola Agia Triada so svetlomodrou kupolou a prasklinami na viacerých miestach. Pohľad na túto budovu vyvoláva smútok. V roku 2006 ju poškodilo silné zemetrasenie. Dúfajme, že ju po čase zrenovujú podobne ako kostol v Aroniadike.Mitata - kostol Agia Triada po zemetrasení Mitata - kostola Agia Triada po zemetasení Mitata - kostol Agia Triada po zemetrasení

Kráčame ďalej, ale za zákrutou zastaneme bez toho, aby sme sa dohodli. Upútal nás dom, ktorého steny pokrýva nevšedná dekorácia: náradie, náčinie a kadejaké rárohy, čo šikovný domáci pánovi vystavil na obdiv okoloidúcim. Bravo! 🙂

Späť v Diakofti

Na spiatočnej ceste vidíme na malom kythirskom letisku pristávať menšie vrtuľové lietadlo Olympic Airways. Doviezlo turistov z Dánska. Podvečer stretáme v Diakofti túto malú lesklú krátkonôžku štíhlu (Ablepharus kitaibelii).  Viac pozri TU!DSC_0275_K

Trocha si oddýchneme, dáme sa do parády a ideme na večeru do Zefyrosu. Tavernu vedie dcéra našich domácich, takže máme zľavu 10 %. Vlani sme pri platení zažili malé nedorozumenie. Čašník vypísal účet na 15,50 eur.  Nešlo mi do hlavy, prečo máme platiť 25,50 eur, keď súčet čísel nesedel. On nechápavo pozeral na mňa, že veď máme zľavu desať percent. A ja zasa, že prečo je to o desať eur viac? Potom sme pochopili, že tá dvojka je vlastne podčiarknutá jednotka, takže vyzerala ako dvojka.

Diakofti

Plážové posedenie Zefyrosu s pohľadom na vrak lode Nordlandia.

Tentoraz sme si dali tresku s cesnakovou zemiakovou kašou, dusené fazuľové struky s mrkvou a rajčinovou omáčkou a domáce červené víno. Na večeru prišla aj naša domáca Ioanna. Potešila sa, keď nás zbadala, a tak sme sa rozprávali o Kréte, kam sa chystá jej dcéra na svadbu. Trajektom z Gythea, ktorý príde okolo jednej v noci.

Pridaj komentár