Meteory – Theopetra, CESTA NA KYTHIRU 2014 – 19. deň

DSCN7379_KToľko úžasných zážitkov za jeden deň: mystické ráno v Meteorách, prehliadka málo známej jaskyne Theopetra, prechádzka ku skalám, návšteva byzantského kostola a čakanie na západ slnka. Nezabudnuteľné!


Raňajky v Zozas Rooms pripravujú od 7:30. Majú veľmi slušný výber plus zeleninu a ovocie.

Je 8:15 a my opäť vyrážame na Meteory, dúfajúc, že tak skoro tam ešte nebude nával. Chyba. Na schodoch do kláštorov už stoja davy návštevníkov, ktorí tvoria dlhočiznú živú reťaz. Okolo skál sa vznáša ranný opar, cez ktorý prenikajú lúče ranného slnka. Oboje dodáva Meteorám zvláštnu, priam magickú atmosféru. Pofukuje slabý vietor. Teplomer v aute ukazuje 13 °C. Zdá sa, že v Meteorách sa už začala jeseň.

Návštevu kláštorov definitívne vzdávame. Možno nabudúce? A tak sa zabávame tým, že sledujeme čulý turistický ruch. Na parkovisku stretáme ďalšiu sympatickú dvojicu z Čiech. V Grécku je prvý raz. Chvíľu si vymieňame zážitky z ciest a potom sa rozlúčime.

JASKYŇA THEOPETRA

O hodinu a pol teplota stúpla na 17 °C. Pre informáciu, máme za sebou 3 472 km a mierime do jaskyne Theopetra. Cesta z Kastraki nám trvá 12 minút. 

V jaskyni je len pokladník a jeden archeológ, ktorý nám robí sprievodcu. Na vykopávkach sa síce nezúčastnil od samého začiatku,  no o jaskyni a prácach v nej nám rozprával zanietene. Prechádzame sa po železobetónových mostíkoch a pozeráme na stopy pradávnej minulosti. 

Jaskyňa Theopetra

Vstup do jaskyne Theopetra

Jaskyňa Theopetra je jedinečné archeologické nálezisko na vrchu menom Chasia. Vchod do jaskyne je široký 17 metrov a vysoký 3 metre. Archeológovia vnútri odhalili niekoľko vrstiev, podľa ktorých zistili, že v tejto jaskyni žili ľudia už v časoch paleolitu. Teda pred 135 00 rokmi až do roku 4000 pred n. l. a potom občas až do roku 1955. Pred nepriaznivým počasím sa v nej ukrývali pastieri so svojimi stádami, pokým sa nezačali archeologické práce. Pod jaskyňou tečie riečka Lithaios, takže jej obyvatelia mali prístup k vode. Archeológovia tu našli skamenené odtlačky detských nôh, steny obhorené od ohniska, kamenné nástroje, neolitickú keramiku, kosti a mušle. A tiež zvyšky rastlín a semien, ktoré naznačujú, aké mali tamojší obyvatelia stravovacie návyky. Nálezy sú zároveň dokladom o premene neandertálskych lovcov a zberačov na homo sapiens, ktorí sa začali živiť poľnohospodárstvom. Dávni obyvatelia jaskyne postavili kamenný múr, ktorý ich chránil pred chladnými vetrami v ľadovej dobe.

Na začiatku parkoviska je pokladňa (vstupné je 3 €), odkiaľ vedú k jaskyni schody. Nezabudlo sa však ani  na schodiskovú plošinu pre zdravotne postihnutých ľudí. Pred vchodom je panel zobrazujúci, ako mohla vyzerať krajina v časoch paleolitu. Je odtiaľ skvelý výhľad na široké okolie, nížinu aj neďaleké Meteory.

Viac info
Pekne zdokumentované informácie a panoramatické zábery som našla na
http://www.athenscustomtaxitours.com/a_visit_to_the_prehistoric_cave_of_theopetra.html

https://visitmeteora.wordpress.com/2013/02/08/theopetra-cave-inhabited-by-humans-130-000-years-ago/
 

KOSTOLY, SKALY A HOROLEZCI 

Manžel bol zvedavý na skalu s veľkou prasklinou, v ktorej sú zavesené rôznofarebné šatky a grécka zástava. A tak cestou z Theopetry za Kalabakou tesne pred Kastraki odbočujeme na cestičku napravo, z ktorej je výhľad na Kastraki a náprotivné skaly. Zastavujeme a chystáme sa prejsť k dvom kostolíkom, ktoré sme videli cestou k Meteorám. Stretáme dvojicu z Čiech, ktorá sa odtiaľ vracala. Svet je malý. Prehodili sme zopár slov, Chystajú sa ísť pozrieť na skalu so šatkami a my pokračujeme hore lesnou cestičkou s drevenými schodmi.

Prvý kostolík, Agios Nikolaos, je zatvorený, a tak pokračujeme vyššie k druhému kostolíku menom Panagia. Je väčší, ale takisto zatvorený. Pred ním visí z rámu doska a k nej pripevnený drevený tĺčik na klopanie. Nedá nám, aby sme si nezaklopali. Vtom zhora začujeme hlasy. Na náprotivnej skale zbadáme štyri drobné postavičky, ako lezú hore. Podľa reči sú to Nemci alebo Rakúšania. Zvečníme si ich snaženie a vraciame sa späť k autu.

Na kríkoch nočného jazmínu, ktoré rastú pri ceste, vládne čulý ruch. Ich kvety nádherne rozvoniavali, keď sme nedávno nocovali v štúdiách v Kamena Vourla. Kalichy kvetov sú cez deň zatvorené, ale napriek tomu okolo nich poletuje roj veľkých ôs. A prichádza ďalšie prekvapenie! Znova stretáme dvojicu z Čiech. Vymeníme si čerstvé dojmy a s úsmevom sa lúčime.

VIETE, KTO SÚ MANTILARADES?

Autom prejdeme kus cesty naspäť a zaparkujeme neďaleko skaly s medzerou vyplnenou šatkami. Nechápeme, ako sa tam ľudia dostali.

Dočítala som sa, že každý rok 23. apríla v deň menín svätého Juraja sa pred kostolom sv. Juraja v Kastraki zhromaždia veriaci. Mladé dievčatá a chlapci, nazývaní „mantilarades“ sa vtedy šplhajú po lanách do jaskyne, nachádzajúcej sa vo výške asi 30 metrov. Kedysi v nej sv. Juraj vybudoval kláštor. Mladí nesú so sebou šatky, tzv. „mantily“, ktoré obetujú na počesť svätého. Ten im má zabezpečiť celoročné zdravie a šťastný sobáš. 

Vraciame sa do hotela. Keďže v Grécku trávime  posledný deň dovolenky, musíme nabiť všetku elektroniku. O tretej odchádzame na obed do taverny, v ktorej sme boli včera. Čašník sa na nás už z diaľky usmieva ako na starých známych. Mám chuť na fazuľu gigantes v paradajkovej omáčke s čerstvým chlebom a manžel si objednáva miestnu klobásu so zemiakmi. Jedlo navzájom ochutnávame s konštatovaním, že hoci je jednoduché, napriek tomu je veľmi chutné.

Kalabaka z kopca Profitis Ilias

Nasýtení odchádzame na ďalšiu výpravu po okolí. Tentoraz na nízky kopec Profitis Ilias s Kostolom sv. Štefana (Agios Stefanos) pod Kalabakou. Odbočku sme však prešvihli, a tak zastaneme pri stánkoch so zeleninou a s ovocím neďaleko vchodu do nemocnice, aby sme sa otočili. Vlastne sa nám to hodí. Bez váhania kupujeme deväť a pol kilový melón a hrozno.

Vraciame sa na správne miesto a zaparkujeme neďaleko chodníka, ktorý vedie ku kostolu. Stále je dosť teplo. Pofukuje príjemný vánok, tak sa krátka cesta na kopec dá vydržať. Chodník vedie popri malom potoku. Kostol nie je veľký, skôr kríž, čo postavili vedľa neho. Od kostola je skvelý výhľad na Kalabaku, na skaly na severe, na nemocnicu a štadión na západe, rovinu na juhu a jaskyňu Theopetra na východe. Kostol je zatvorený, ale vnútri krytej verandy sú ikony zdobené zlatom a striebrom a stojany s pieskom na sviečky. Urobíme zopár záberov, zapálime sviečku a chvíľu pobudneme, aby sme si užili panorámu Kalabaky a jej okolia. Náš zrak upúta impozantný kostol nad mestom tesne pod úpätím strmej skaly. Tam musíme ísť.

Predtým však zájdeme do centra Kalabaky do odteraz obľúbenej cukrárne Zoom Serie. Cukráreň Zoom Serie v Kalabake

.

.

.

.

NESKORÉ POPOLUDNIE V KALABAKE

A potom na krátku prechádzku po východnej časti Kalabaky. Kráčame po ulici Agia Triada okolo malého kostola Agia Triada až za olivový háj, odkiaľ si fotíme skaly napravo. Jedna z nich nám pripomína postavu mnícha. Cestou stretáme len mačky a túlavé psy. 

DSCN7623Slnko pomaly klesá a jeho mäkké svetlo sfarbuje krajinu dozlatista. Vraciame sa k autu a smerujeme k spomínanému kostolu. Na malej križovatke zastaneme a hútame, kadiaľ ísť. Zrazu začujeme nejaké hlasy. Na balkóne jedného z domov zbadáme dvoch deduškov. Ukazujú nám, že máme pokračovať rovno a potom doprava. Očividne nie sme prví. Asi tam tak postávajú často a krátia si chvíľu usmerňovaním zablúdených návštevníkov.

Máme šťastie. Už vidíme kostol aj veľké parkovisko pod ním. Tesne pred nami sem dorazila skupina juhokórejských turistov, tak sa prehliadky interiéru zúčastníme spolu s nimi. Zaplatíme vstupné a počúvame sprievodcov výklad v angličtine. Upozorňuje nás na rozdiely v spôsobe zobrazovania postáv na freskách z 10. a 15. storočia a spomína zaujímavé fakty spojené s kostolom. Svätci na tých starších pozerajú do strán, zatiaľ čo na novších rovno pred seba. Rekonštruovaná kazateľnica v uličke uprostred kostola je v Grécku jedinečným úkazom. Do očí však bije nešetrne upevnené elektrické vedenie po obvode kostola cez fresky.

Kostol nanebovzatia Panny Márie

Byzantský Kostol nanebovzatia Panny Márie (Ieros Naos Kimiseos tis Theotokou postavili v 10. alebo 11. storočí na ruinách kresťanskej baziliky zo 7. storočia. Jeho steny zdobia vzácne fresky z 10 a 15. storočia a na zemi pod kamennými dlaždicami sa ukrýva mozaika. Na západnej strane kostola stojí impozantná zvonová veža. Vstupné je 2 €.

 http://www.kalampaka.com/en/kalampaka/history.asp

Po prehliadke kostola sa vraciame do hotela, aby sme sa prezliekli. Navečer sa ochladilo a tenká bunda alebo košeľa s dlhým rukávom sa zíde. Tentoraz sa chystáme fotografovať západ slnka. Dúfame, že dnešné počasie nám to umožní.

Ešte si odšťavíme pomaranče od Epidauru a vyrážame k Meteorám, aby sme si našli vhodné stanovište. Na skalách okolo Meteor už sedia alebo postávajú návštevníci a dychtivo čakajú na večerné predstavenie. Jeden fajnšmeker si dokonca doviezol rozkladaciu stoličku a vyčkáva s pohárom vína v jednej ruke a knihou  v druhej.

Slnko zapadá o 19:20. Obloha tmavne, počuť iba tiché cvakanie fotoaparátov a slabo vejúci vietor. Tento denne sa opakujúci úkaz vníma každý po svojom, ale na tvárach všetkých vidieť nadšenie a radosť. Niečo podobné zrejme zažívajú aj návštevníci Oie na Santorini.

Vraciame sa do hotela, zálohujeme si zábery z kamery aj fotoaparátu a začíname baliť. Bol to príjemný deň, ideálny na výlety, plný nových zážitkov, chutí aj vôní.

Pridaj komentár