Dimini je po Dione ďalšie archeologické nálezisko, ktoré sme navštívili počas našej jarnej cesty po Grécku. Nie je veľmi známe a možno ani také významné ako Dion, o ktorom som písala v minulom článku, dopĺňa však mozaiku starodávnych miest, ktoré sme chceli vidieť.

Dimini leží v Tesálii v regióne Magnesia na severovýchode pevninského Grécka, 3 km na juhozápad od Volosu a Pagasitického zálivu. My sme k nálezisku vyrazili z Litochora, pokračovali po okresnej ceste a pri Velestine odbočili ponad diaľnicu doľava smerom na Volos.

Dimini – neolitické sídlisko

Ľudia obývali toto dobre organizované neolitické sídlisko na nízkom kopci už v piatom tisícročí pred naším letopočtom (v rokoch 4800 – 4500). Sídlisko malo 200 až 300 obyvateľov, ktorí žili v 30 až 40 domoch z nepálených tehál postavených na základoch z miestneho bridlicového kameňa. Strechu domov tvorila drevená konštrukcia a slama pokrytá vrstvami hliny.

Vnútri domov bolo ohnisko v tvare elipsy alebo obdĺžnika a malo hlinený alebo kamenný okraj. Domy obklopoval múr z rovnakého kameňa, ktorý mohol slúžiť ako obranný múr, zároveň však aj ako oporný múr a výbeh pre domáce zvieratá. Komunita žila v šiestich sústredných kamenných ohradách, čo je jedinečný architektonický prvok tohto sídliska.

Vrcholu kopca v strede uzavretej osady dominoval tzv. megaron – veľký dom, obklopený menšími domami a budovami, ktoré slúžili ako sklady a dielne. Megaron mohol patriť rodine s vyšším spoločenským postavením. Mohol však byť aj miestom uctievania, pretože jeho plán pripomína neskoršie grécke chrámy.

Obyvatelia sídliska sa venovali najmä poľnohospodárstvu, vyrábali keramiku a chovali domáce zvieratá. Archeológovia našli počas vykopávok zvyšky hlinených nádob, ozdôb a kamenných hrotov zbraní, prakov a nožov. Tie sa nachádzajú v Athanasakisovom archeologickom múzeu vo Volose.

Obdobie mykénskej kultúry

Dimini obývali ľudia bez prestávky. V období mykénskej kultúry medzi rokmi 1500 až 1300 pred n. l. postavili na jeho zvyškoch veľmi dobre organizované mesto Iolkos. Z toho obdobia sa zachovali dva tholosy – teda kupolovité hroby, ktoré pravdepodobne patrili kráľom Iolkosu.

Prvý tholos „Thoumba“ sme si pozreli priamo na vrchole kopca. Viac informácií si môžete prečítať alebo preložiť na stránke gréckeho ministerstva kultúry. K druhému tholosu sme prešli 300 metrov na severozápad. Nazýva sa Lamiospito a, žiaľ, je na ňom brána. Aj o tejto hrobke nájdete viac informácií na stránke gréckeho ministerstva kultúry.

Dimini spomínal Homér vo svojich eposoch Ilias a Odysea ako Iolkos, domov mytologického hrdinu Jásona. Práve z Iolkosu sa Jáson a argonauti vypravili do Kolchidy po zlaté rúno.

Vstupné: 10 €, znížené 5 €; My sme platili 4 €, zrejme mimosezónna seniorská zľava.
Otvorené od 8.30 do 15.30 h.

Podrobné informácie o Dimini nájdete na https://ancient-greece.org/archaeology/dimini/ alebo https://books.openedition.org/pucl/6532

Cesta k Dimini

Posledný úsek cesty do Dimini nás podľa navigácie viedol cez priemyselný park. Ukázalo sa však, že táto cesta nebola až taká skratka, ako sme očakávali. Kvôli rôznym zákazom odbočenia, ktoré navigácia nezohľadňovala, sme trochu blúdili, no nakoniec sme cestu zvládli. Preto sa javí ako najjednoduchšie ísť oproti našej pôvodnej trase ešte viac na východ a až potom odbočiť smerom k Dimini.