Milí priatelia, toto je popis našej jarnej cesty na juh Peloponézu. Môžu sa zísť tým, ktorí do Grécka cestujú autom alebo aj lietadlom. Hovorí sa, že nie je dôležitý cieľ, ale cesta. Či sa vydarila, to sa dozviete po prečítaní článku. Teda, ak vydržíte čítať do konca. 😉

Poznáte ten pocit, keď veľmi túžime niekam ísť a z rôznych dôvodov nemôžeme. Takže keď už sme vďaka uvoľneným opatreniam u nás aj v Grécku mohli, dlho sme neotáľali a vyrazili na cestu obľúbeným smerom. Naším hlavným cieľom bolo Neapoli Voion na Peloponéze a staré známe pláže v Pounte a Pavlopetri. Po trase sme si, samozrejme, užili niekoľko krátkych zastávok a odbočiek. Veď odbočky sú neoddeliteľnou súčasťou našich ciest.

Keďže cez Srbsko sa povoľoval iba tranzit, rozhodli sme sa vyraziť z domu až popoludní a prespať v maďarskom Szegede, po našom Segedíne. Vlastne vďaka tomu sme spoznali mesto, do ktorého by sme inak sotva zavítali. Srbsko a Severné Macedónsko sme zdolali nasledujúci deň a večer sme už zaparkovali v gréckom hoteli.

Peloponéz 2021 – itinerár

1. deň: Bratislava – Szeged Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne neďaleko centra. Práve kvitli lipy, ktoré lemovali chodníky a svojou omamnou vôňou umocňovali atmosféru našej večernej prechádzky k fontáne pred univerzitou a ku katedrále.

2. deň: Szeged – Grécko Na hranici Röszke-Horgos sme sa zdržali 40 minút. Na srbsko-svereromacedónskej hranici sme stáli 50 minút. Potom prišiel kameraman z nejakej televízie a rady áut sa konečne pohli. Vraj štrajk. Zato cez severomacedónsko-grécku hranicu sme prešli triumfálne za štyri minúty.

Vďaka tipu priateľov sme prenocovali v malom hoteli Kotza Ntere nad Axioupouli neďaleko Evzoni. Bol začiatok júna a práve ho otvorili. Zistili sme, že sme v ňom sami. Ešte ani nestihli napustiť bazén, ktorým sa pýši. Vôbec nám to nevadilo.

Po dlhom dni sme si doplnili živiny v taverne u Thodorosa (ďalší fajn tip od priateľov) na námestí v Axioupouli. Mohli sme si vybrať z jedál, ktoré Thodoros vyťahoval na pult ako z klobúka. Ako inak, ochutnali sme z každého jedla trocha.

3. deň: Kotza Ntere – Kastrosykia Pretože naša nasledujúca zastávka nebola ďaleko, ráno sme v sprievode jedného zo štyroch domácich psov zašli ku zvyškom kamenného mosta. Ten počas 1. svetovej vojny postavili Francúzi kvôli zásobovaniu. Cestou sme sa zastavili v Axioupouli a prešli sa ku kostolu Axion Esti.

Trocha odbočím. Pátrala som, čo znamená Axion Esti – v preklade že „niečo je hodné“, napr. že je hodné žiť, a pokiaľ ide o názov kostola alebo nápis na ňom, tak „Je hodné, aby som ťa žehnal, Panna“. Áxion Estí je aj báseň Odyssea Elytisa, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1979. Báseň, ktorá vysvetľuje podstatu jeho bytia, ako aj stotožnenie sa so svojou krajinou a ľuďmi, zhudobnil Mikis Theodorakis a prespieval aj Yiannis Kotsiras. Veľkolepé.

Blížili sme sa k diaľnici Egnatia Odos, no keďže sme neraňajkovali, na chvíľu sme zaparkovali pred kaviarňou v Gianitse. Ku káve sme si vo vedľajšej pekárni kúpili ešte teplé koulouri s hrozienkami (koláč z kysnutého cesta – videorecept pre predstavu). Boli to najlepšie koulouri, aké sme kedy v Grécku jedli.

Tunely, samé tunely…

Potom nasledovali už iba dlhý rad tunelov a tri mýtnice. A ešte lejak. Krátky a výdatný. Aspoň nám umyl auto. Hotel Nepheli na pláži Kastrosykia severne od Prevezy sme si vyhliadli deň pred odchodom. Ubytovanie som telefonicky rezervovala až počas jazdy. Hrali sme na istotu. Situácia sa opakovala ako v Kotza Ntere a my sme boli prvými hosťami. Okrem recepčnej a personálu sme v hoteli nikoho nestretli.

Keď sme sa prešli na pláž, slnko zastreli oblaky a more pôsobilo chladne. Na brehu sedelo len niekoľko rybárov. Vzduchom sa niesol štebot včelárikov, ktoré hniezdia v piesočnom útese neďaleko hotela. Cesta súbežná s pobrežím nás zaviedla k taverne Zorbas, kde sme si dopriali skvelú večeru. Vedľa taverny je aj minimarket.

4. deň: Koronisia Po raňajkách v osirelej jedálni hotela sme sa vybrali na výlet do zálivu Amvrakikos. O tomto výlete sa viac dozviete v článku Amvrakikos a Koronisia, Polynézia na juhu Epirusu.

Neplánovaná odbočka

5. deň: Presun do Porto Kagia V stánku nad križovatkou v Néa Thesi sme si kúpili čerstvé ovocie na cestu. Ak pôjdete okolo, tento stánok určite nevynechajte. Ďalšia zastávka v Nikopolise. Plánovali sme navštíviť časť tohto rímskeho mesta pod divadlom. Vchod bol zamknutý, nikde nikto. Sklamane sme nakukli ponad plot a pokračovali ďalej.

Na cestách sme v kontakte s priateľmi, ktorí takisto jazdia do Grécka autom. Jeden z nich nám poradil, aby sme si urobili prestávku v Pleuróne. Ak stihneme. Stihli sme. Vďaka Zbyňku, skvelá rada. O tomto mieste som písala v článku Pleurón, neplánovaná odbočka z cesty.

Jazda cez mega most Rio-Antirio je pre nás vždy ohromný zážitok. Z mosta sme odbočili na Olympia Odos a odtiaľ dolu na Tripolis. V horách nad Spartou nás zastihla parádna búrka. Našťastie nebola taká silná, akú sme zažili pred pár rokmi, keď Peloponéz postihli prívalové dažde. Za Spartou už svietilo slnko a o daždi tam ani nechyrovali.

Do kamenného hotela v Porto Kagia sme dorazili ešte za svetla. Večer sme posedeli v taverne Ippocampos (hippocampus znamená nielen časť mozgu, ale aj morský koník) na nábreží. Po ceste nám dobre padlo choriatiki, čerstvý grécky šalát, s ružovým vínom. Takmer za tmy sme sa prešli k starým kostolíkom na výbežku za dedinou.

6. deň: Porto Kagio – výlet po západnom pobreží Mani Po chutných raňajkách, s úžasným jogurtom a medom, ktorý nám na terase hotela servírovala milá Sofia, sme vyrazili ku kostolu Vlacherna. Previezli sme sa do dediny Mézapos, prešli sa po Limeni, túlali po Areopoli a po Kardamyli.

Peloponéz 2021 – itinerár, Lakónia

7. deň: Porto Kagio – Neapoli Po raňajkách a rozlúčke so Sofiou sme pokračovali v tripe. Na chvíľu sme odbočili do Skoutari. Stretli sme sa s Anastaciou zo štúdií Kavoulakos. Vrátili sme jej lyžičku, ktorú sme pred pár rokmi doniesli domov. Zostala v pohári s medom, ktorý sme si vtedy kúpili. Na pamiatku sme k nej pridali vyšívané srdiečko. Anastacia bola milo prekvapená a my sme odchádzali s dobrým pocitom.

Nasledovali ďalšie zastávky. Najprv v obľúbenej pekárni v Gytheu a potom pri vraku lode Dimitrios na pláži Valtaki. Z roka na rok pozorujeme, ako sa rozpadá. Do hotela Aquamarine kúsok od Neapoli Voion sme dorazili popoludní. Hotel sme už poznali a rezervovali si ho ešte z Porto Kagia. Nebol problém, opäť sme boli jediní hostia, keďže aj tento hotel práve otvorili.

8. deň: Výlet ku kostolu Agios Fokas s malým cintorínom.

9. deň: Hrad Agia Paraskevi, pláž Pavlopetri Tento deň sme si zopakovali výstup na hrad Agia Paraskevi, o ktorom som písala v staršom článku Neapoli Voion, múzeá a hrad Agia Paraskevi. Pre zmenu za denného svetla. Zbytočné hovoriť, že aj tam sme boli sami? Podvečer sme sa ponorili do lenivých vĺn na pláži v Pounte oproti ostrovu Elafonisos. Samozrejme, nevynechali sme večeru v obľúbenej taverne Tzivaeri v neapolskom prístave.

10. deň: Monemvasia a pláž Pavlopetri Konečne sa hotel začal zapĺňať a pri raňajkách sme mali spoločnosť. O necelú hodinu sme už stáli pred bránou Monemvasie. Ráno bolo toto stredoveké mestečko pusté, hoci reťaz áut pozdĺž cesty k bráne to nenaznačovala. Okrem mačiek sme takmer nikoho nestretli, a tak sme sa mohli nerušene túlať úzkymi uličkami. Viac v článku Fragmenty z Monemvasie. No a podvečer zasa plážovanie.

10. deň: Pláž Pounta, Neapoli Leňošenie na pláži a posledná večera v Neapoli pred spiatočnou cestou.

Spiatočná cesta

11. deň: Neapoli – Nemea – Kamena Vourla Platíme za hotel a vydávame sa na spiatočnú cestu. Krátka zastávka v Gefyre u priateľky Eleni po olivový olej a potom fŕŕ na sever.

Pred pol jednou popoludní sa blížime k Nemei a doprajeme si tu asi hodinovú prestávku. O jej návšteve vznikol článok Nemea mýtická a staroveká.

Do Kamennej Vourly to už nemáme ďaleko. V Kamena Vourla sa zvítame s Ioannisom z Tsertos apartments, kde prespávame počas spiatočných ciest z Peloponézu. Po ubytovaní nám zostalo dosť času na večernú prechádzku po nábreží.

12. deň: Kamena Vourla – Termopyly – Pydna – Axioupouli Ráno si v prázdnom Galaxias nakúpime grécke potraviny na doma a v kaviarni kávu s milópitou (jablkovým koláčom). Nezabudneme sa na chvíľu zastaviť pri pamätníku v Termopylách s nápisom „Molón lavé“ a pri horúcom prameni. Robíme tak vždy, keď prechádzame okolo. Pod malým vodopádom sedí zadumaná žena. Nenechá sa vyrušovať, a tak je zvečnená na zábere.

V Pydne, kam sme odbočili, prebiehala v rokoch 172 – 167 pred n. l. tretia macedónska vojna. Rimania v nej porazili Macedóncov. Nálezisko však bolo zatvorené, v plote žiadna diera, a tak sme si urobili pár záberov ponad plot a pokračovali v ceste.

Len dva dni do návratu

V Kotza Ntere nás všetky psy vítali už z diaľky. Vedeli, že od nás dostanú niečo dobré. Ešte nám zostalo pár granúl, ktoré vozíme so sebou. Pred večerou u Thodorosa, ktorého som spomenula v úvode, sme zašli do dediny Fanos. Na jej začiatku stojí malá pekáreň s kaviarňou, ktorú vedú dvaja mladí sympatickí manželia. Kúpili sme si skvelé tzoureki (podobné vianočke), bugatsu (koláč s pudingovou náplňou) a koláče plnené zeleninou a syrom. Keď sa dozvedeli, že nám ich odporučila Maria z Kotza Ntere, dostali sme navyše dva mafiny. Nuž, ak sa niekedy náhodou ocitnete v tejto oblasti, túto pekáreň vrelo odporúčame.

13. deň: Axioupouli – Szeged Z hotela sme vyrazili o šiestej a o pol siedmej sme už prekročili hranicu v Evzoni. Posúvame čas a čerpáme benzín na prvom Makpetrole. Za druhým severomacedónskym mýtom nás zastavujú dvaja policajti. Vraj kam ideme. Keď sme odvetili, že do Bratislavy, usmiali sa a veselo zvolali: „Hajde domov!“ Po dvoch hodinách jazdy a desiatich minútach čakania máme za sebou srbskú hranicu. Centrom Belehradu sme prešli plynule za desať minút. Teplomer ukazoval 36 °C. Toto už je taká zdĺhavá časť spiatočnej cesty najmä úsek za Belehradom.

Obávanú hranicu Horgoš-Röszke sme, div sa svete, prešli za desať minút. Večer, po príchode do toho istého penziónu v Szegede ako na začiatku cesty, klesla teplota na 29 °C. Po celodennom sedení v aute dobre padla prechádzka mestom. Priatelia sa nás pýtali, či sme si dali segedín. Nie, nedali. 🙂

14. deň: Szeged – Bratislava Pretože zo Szegedu do Bratislavy nám zostávalo už len 364 km, prešli sme sa ranným mestom k synagóge, ktorá je štvrtou najväčšou synagógou na svete. To sme si predsa nemohli nechať ujsť. Kombinácia secesnej a historizujúcej architektúry je ohromujúca. Segedín je krásne mesto, plné nádherných budov, parkov, múzeí, sôch a kaviarní. Na zábere je palác REOK – oblastné umelecké centrum – postavený v secesnom štýle. Pripomína Gaudího stavby.

Čakalo nás posledných 365 kilometrov. Oneskorený návrat nám spôsobilo hodinové slimačie tempo po obchvate Budapešti pre opravu jedného pruhu mosta. (V súčasnosti už sú práce dokončené.) Dôležité je, že sme sa vrátili v poriadku. My aj naše auto.

A na záver zhrnutie

Počet najazdených kilometrov: 4 832,3
Počet hodín strávených v aute: 69:44 hodiny – vrátane čakania na hraniciach
Teplota v deň odchodu: 30 °C, v deň príchodu: 27 °C.

Mýta sme platili kartou, prepočet je v eurách

Maďarská známka 14,75 €
3x mýto Srbsko 18,58 € – 640, 1 490 RSD (x 2)
5 x mýto Sev. Macedónsko 6,33 € – 60, 80, 60, 800, 100 MKD (x 2 )

Mýta v Grécku
1x tunel Aktio Preveza 3 €
1x most Rio-Antirio 13,50 €
ostatné mýta na diaľniciach
A2, A5, A8, A7, A6, A1 75,90 €

Hoci sme nemali k dispozícii toľko voľných dní, ako zvyčajne, výlet sme si užili skvele. Poznáte to, aj za málo dní sa dá nazbierať veľa krásnych a príjemných zážitkov.

Na mapke je vyznačená trasa našej cesty.