Tinos sme si obľúbili natoľko, že sme sa naň vrátili po štvrtý raz. Ešte vždy nás to tam ťahá. Láka nás nielen drsná príroda, pláže či Chóra, ale veľmi radi sa túlame aj úzkymi uličkami malebných dedín. V tomto článku sa pozrieme do tých dedín, do ktorých sme počas minulých návštev Tinosu nestihli zájsť.

Komi

Dedina Komi leží v najúrodnejšej časti ostrova 12 km severne od Chóry. Počas prechádzky dláždenými uličkami, obdivujeme pekné domy s typickými prvkami tinoskej architektúry, ochutnáme prameň pitnej vody ukrytý pod strieškou, zakláňame hlavu pri pohľade na vyčačkanú vežu katolíckeho Kostola sv. Jána a stretáme aj zopár domácich maznáčikov. Po prechádzke usadáme pod starý platan pred barom Kalais aperitivo a pri káve a domácej limonáde si užívame popoludňajšiu siestu.

Dedina vraj vznikla už v 4. storočí pred naším letopočtom. Dnes tu pestujú predovšetkým artičoky. Darí sa im až tak, že domáci každý rok začiatkom mája usporadúvajú artičokový festival. Vtedy ženy pripravia množstvo jedál z artičok v rôznych kombináciách. To môže byť zaujímavé.

Perastra

Perastra je malá dedina, preto o nej len pár slov. Leží asi kilometer juhovýchodne od Komi a 10 km od Chóry. Jej názov znamená priechod, čo je odvolávka na staršiu spojnicu s okolitými dedinami. Stoja v nej zvyšky vodných a olivových mlynov. My sme našli iba starý kamenný most a nestretli ani živú dušu. Vlastne áno, na poli pred dedinou sme natrafili na kŕdeľ bielych holubov, ktoré sa práve kŕmili zrnom.

Kalloni

Do Kalloni sme prišli podvečer, práve keď oblaky zatienili slnko. Netušíme, kde boli všetci, lebo aj v tejto dedine vládlo ticho. Holuby asi dolietali, a napodiv, ani vzduch sa nepohol. V úzkych dláždených uličkách s typickými bielo-modrými domami sme stretali iba mačky.

Kalloni tvoria tri časti: dolná, stredná a horná a rozkladá sa na svahu kopca 13 km severozápadne od Chóry. Jej názov znamená v preklade krása. Dedina bola známa školou na ručne tkané koberčeky a koberce. Zachovali sa v nej aj tradičné benátske holubníky. Raritou dediny je naklonená veža Kostola Sotiras.

Koumelas

Koumelas sa nachádza na západnom pobreží Tinosu asi 30 km od Chóry. Od kameňolomu, ktorý leží za dedinou Marlas, k nej vedie nespevnená prašná cesta. Na Koumelas budeme spomínať ako na najveternejšiu dedinu. O ňom som písala v staršom článku.

Malli

Dedina Malli leží 31 km od Chóry a od Koumelasu asi kilometer smerom na juh. Skrýva sa v zálive na úplnom konci Tinosu. O nej sa takisto dozviete zo staršieho článku.

Myrsini

Na úpätí najvyššieho tinoského vrchu Tsiknias leží dedina Myrsini. Z Chóry je vzdialená 11 km. Základom slova Myrsini je myrta (myrta – vždyzelený ker, ktorý rastie najmä v Stredomorí). Dedina vznikla v časoch Byzancie.

Do Myrsini sme vyrazili večer o siedmej. Naším cieľom bola taverna U Terezy, ktorú nám odporúčala priateľka. Cesta z nášho štúdia Kyklades nám trvala takmer tridsať minút. Auto sme zaparkovali na začiatku dediny. Na Tinose je bežné, že vozidlom sa do dediny nedá vojsť. Myrsini nie je veľká dedina, no taverna sa nachádza na jej severnom konci. Slnko zapadalo a ochladilo tak, že keď sme chceli sedieť vonku, museli sme si obliecť vetrovku. Jednoduchá, ale teplá a chutná večera nás našťastie zahriala. Tereza pripravuje jedlá podľa tradičných receptov a okrem taverny prevádzkuje aj malý obchod s potravinami.

Po večeri sme sa boli prejsť na dolný koniec dediny. Išli sme okolo detského ihriska, ktoré nesie meno slávnej gréckej herečky Meliny Merkouri, k prameňu pitnej vody s práčovňou na východnom konci dediny. Dominantou Myrsini je trojloďový Kostol Zvestovania Panny Márie uprostred dediny a tradičné benátske holubníky v lepšom aj horšom stave stoja na jej okraji. Z Myrsini zvyknú vyrážať turisti na vrchol najvyššej hory Tsiknias, ktorá meria 727 metrov.

Smardakito

Na úpätí hory Raches asi 8,4 kilometra od Chóry leží menšia dedina Smardakito. Tešili sme sa na večeru v miestnej taverne Katoi vedľa kostola Agios Antonios, ale nikde nikto, iba prázdne stoly. Možno sme prišli skoro a možno po sezóne.

Aj tu sú uličky dláždené zväčša mramorom. Oproti kostolu sa skrýva veľmi starý prameň so sviežou pitnou vodou a práčovňou. Takýchto prameňov je na Tinose a všeobecne na gréckych ostrovoch nespočetné množstvo. Z kostola vyšla babička a niečo nám hovorila. Pochopili sme, že hovorí o vode z prameňa, že voda je veľmi dobrá a zdravá. Tak sme chvíľu posedeli, vypili asi pol litra pramenitej vody a dali Smardakitu zbohom.

Tinos – dediny začarované v čase

Ako som spomínala v staršom článku, tinoské dediny si dodnes zachovávajú svoju starodávnu podobu a tradičné architektonické prvky. Hoci majú veľa spoločných znakov, akými sú podchody, pramene pitnej vody – často s práčovňami -, zdobené mramorové svetlíky nad oknami a dverami, množstvo kvetov, dobre živené mačky a neodmysliteľné holubníky, každá je jedinečná. Z každej vyžaroval pokoj a harmónia.