Vodopád Neraida, Kastro v Kato Chora, Kythira – 10. deň

Východ slnka nad DiakoftiVstávame zavčas rána, aby sme zachytili východ slnka. Pohľadáme vodopád Neraida, navštívime ruiny benátskeho hradu v Kato Chora a zájdeme k jaskyni Agia Sofia na západe ostrova. 

Noc bola teplá, takže na prikrytie úplne postačila tenká plachta. Vstali sme pred siedmou a vybehli na cestu nad Diakofti odfotiť východ slnka. Jeho zlatisté lúče práve dopadali na morskú hladinu a veľkú nákladnú loď, ktorá sa práve objavila na horizonte. Na oblohe ani obláčik. Až teraz sme si všimli, že na svahu pod cestou sú rozostavané včelie úle.

Je 8:42 a máme namierené k jaskyni Agia Sofia na severozápade ostrova. Zatiaľ je 25 °C, no má byť až 33 °C.

Vodopad_NeraidaK vodopádu NeraidaCestou zastavujeme v Milopotamose a tentoraz nachádzame tú správnu trasu k vodopádu Neraida. Nie je to až také ťažké. Od ukazovateľa nám k nemu trvala cesta iba 5 minút. Sme však sklamaní. Voda tečie len cícerkom. Pochopiteľne, leto vrcholí a na ostrove dávno nepršalo. 

Od vodopádu sme pokračovali lesných chodníkom asi desať – pätnásť minút a našli aj vodný mlyn. Stavba je súkromných rukách, je pekne zrenovovaná a obklopuje ju bujná vegetácia, dokonca banánovníky a rôzne kvety.

O 10:25 sme v Kato Chora. Z Kastra, benátskeho hradu postaveného v roku 1565 zostali už len ruiny. 

Okolo pol jedenástej sme už na ceste k jaskyni Agia Sofia. K jaskyni vedie zaujímavá cesta, jaskyňa však bola zatvorená, o nej budem písať nabudúce.

Zašli sme do Livadi na Shellku. Za benzín sme platili kartou, čo je fajn. Na webe som čítala, že výborné zákusky dostať v Rena´s pastry. Dnes však mali len baklavu, a práve na tú sme nemali chuť. Oproti čerpacej stanici je však príjemná pekáreň s ešte príjemnejšou predavačkou. Vždy keď pozeráme do boxu s pečivom, tak nám prechádza zrak. Čo si vybrať? Rozhodli sme sa pre špenátový koláč, pletenku a škoricové sušienky. V Livadi sme objavili super market, tak sme urobili menší nákup.

Späť v Diakofti

Diakofti

Sirene, DiakoftiKeď sme sa o pol jednej vrátili do štúdií, teplomer ukazoval 32 °C. Najedli sme sa, trocha si oddýchli a o pol štvrtej vyrazili na pláž v Diakofti. Ioanna niekam odchádza so Sotirosom na džípe a čosi hovorí o figách.

Na pláži nie je veľa ľudí. Zaplávame si zo dva razy, a vždy keď vylezieme z vody, prezlečieme sa do suchých plaviek, aby nám nebolo chladno. Pozorujeme dianie na pláži, no okrem psa, ktorý patrí domácemu z neďalekého domčeka a priehľadných rybiek, sa nič nedeje. Pes na chvíľu vstane, pozrie sa na more, obzrie sa za sučkou a potom si zasa lenivo ľahne do tieňa.

DSC_0558_KVraciame sa do štúdia a stúpame po schodoch hore, keď na nás zozadu volá Ioanna. Obzrieme sa a vidíme, ako beží za nami obťažkaná dvoma igelitovými taškami. A v nich sú figy. V momente nám prebleskne hlavou, že to nezjeme ani do konca nášho pobytu, a ak, tak poriadne priberieme. Odhadujeme, že vážia 5 kg.

Večer dumáme, ako zvládnuť program a vtesnať doň všetko, čo ešte chceme na ostrove vidieť. Pobyt na Kythire totiž skracujeme o dva dni. V pôvodne plánovanom termíne odchádza trajekt z Diakofti až o štvrtej popoludní, takže by sme do Methoni dorazili veľmi neskoro. Asi by bol problém zháňať v nočnom čase ubytovanie. Takisto hútame, čo urobíme s figami. Večer musím vyprať zopár vecí na cestu a potom si pozrieme nejaký film z počítača.

 

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.