Tešíme sa na prehliadku pevnosti Palamidi. Viete, že dedina Leonidio leží pod útesmi Veľkého kaňonu? A že v Monemvasii na východe Lakónie nejazdia autá?
Vstali sme o siedmej, dali si malé raňajky a zaplatili za hotel. Čistá obloha, príjemné počasie. Z terasy hotela pozeráme na Argolský záliv.
Stav tachometra 1 892 km.
Palamidi, jedna z najväčších pevností v Grécku
Pred odchodom na juh sme si naplánovali prehliadku pevnosti Palamidi. Vybrali sme sa k nej hneď zrána, kým nebolo horúco. Trvala nám asi dve hodiny. Nie, nevyšliapali sme tých údajne 999 schodov, radšej sme použili cestu, ktorá sa vinie okolo kopca, na ktorom stojí Palamidi. Je rozľahlá, podľa môjho názoru jedna z najväčších a najkrajších. Po jej prehliadke dobre padne čerstvá pomarančová šťava od ujčeka so stánkom na parkovisku.
Otvorené od 8.30 – 18.30 Vstupné 8/4 €
Nafplio – o meste
NAFPLIO (Nauplion, Navplion) – prístav a významné turistické stredisko s množstvom hotelov (63 km južne od Korintu). Leží v Argolidskom zálive pod dvomi opevnenými skalami (Akronauplio 85 m a Palamidi 216 m). Podľa bájoslovia mesto založil Nauplios, syn boha mora Poseidóna, spolu so svojím synom Palamedom, účastníkom Trójskej vojny. V r. 1388 ho dobyli Benátčania, ktorí mesto prebudovali na mohutnú pevnosť. Nafplio bolo v rokoch 1828 – 1834 hlavným mestom Grécka. Zaujímavosti: Staré mesto si zachovalo pôvodný ráz s benátskymi stavbami, niekoľkými kostolmi, tureckými mešitami i klasicistickými domami zo začiatku 19. stor. Na námestí Plateia Syntagmatos stojí bývalá mešita Vuleftikó, ktorá bola sídlom gréckeho parlamentu a Archeologické múzeum s nálezmi z Nafplia a okolia (najmä z mykénskej doby).
Nafplio, pohľad z pevnosti Palamidi
O 10:47 h čerpáme benzín za Nafpliom 37,64 l (63 €).
O 11.00 ideme do Carrefouru – chceme kúpiť nejaké krekry pre psy.
Vypálená žiarovka
Trocha sme sa oproti plánu zdržali. Spôsobila to vypálená žiarovka na pravom prednom blinkri. Mali sme však šťastie. Pre zabudnutý USB kábel k môjmu fotoaparátu sme sa zastavili v predajni s elektronikou „Ilektroniki“. Náhodou som sa spýtala majiteľa, či nám nevie poradiť nejaký servis. Najprv nám dal vizitku, na ktorú napísal meno svojho známeho opravára, ale vzápätí mu zatelefonoval, že prídeme. Servis sme našli asi po desiatich minútach jazdy medzi Nafpliom a Argosom, a to vo dvore predajne áut Hyundai a Kia. Polhodinka práce nás síce stála 25 €, dôležitejšie však bolo, že to chlapci urobili na počkanie.
Plánovali sme zájsť aj na hrad Argos. Mali sme však obavy, že by sme prišli neskoro do Monemvasie, tak sme jeho návštevu vypustili.
Info: Argos 37°38’14.51″S 22°42’53.37″V vstup do hradu je voľný a je od juhozápadu.
V letnej sezóne otvorené od 8.00 – 15.00 h.
Smerom na juh zastavujeme pri pekárni v dedine Myloi, ktorá leží na pobreží oproti Nafpliu. Tu si kupujeme koláče a kakaové Milko. Istota je istota. Čo keď cestou náhodou zablúdime (ako sa aj neskôr ukázalo), aby sme náhodou nehladovali. Máme za sebou 1 929 km, nad nami slnko a modrá obloha a teplomer ukazuje 27 °C.
Leonidio v pozoruhodnej krajine
Pokračujeme v ceste do Monemvasie. Pred Leonidiom náš zrak upútajú tri veterné mlyny stojace na úbočí pohoria . Na chvíľu zastaneme a prejdeme sa po Leonidiu, aby sme si zvečnili majestátne červené skaly pripomínajúce Grand kaňon. Z jedného z troch mostov vidíme namiesto rieky len vyschnuté koryto.
Navigácia s Liškom nás v jednu chvíľu zaviedla na koniec nedostavanej cesty. Ešte pol metra a prídeme o nápravu. Cesta síce bola naplánovaná, zrejme však došli peniaze, a tak zostala nedokončená, no v navigácii už bola zanesená. Vraciame sa asi kilometer na rázcestie a pokračujeme pozdĺž pobrežia cez zaujímavý kraj za Leonidiom.
Konečne Monemvasia
Prechádzame dedinami s názvom Pirgoudi, Peleta, Mario, Kremasti… V Gefire sme o 17. hodine. Štúdiá Sti Monemvasia, ktoré som mala vyhliadnuté, boli ešte obsadené, no hneď vedľajšie Kritikos boli voľné. Zvýšené prízemie, spálňa, kuchynka zvlášť plus príslušenstvo a balkón s výhľadom na Monemvasiu za 30 eur. Len sme sa zložili a vybrali sa na večernú prechádzku po monemvasijských uličkách. Objavovali sme ďalšie miesta, ktoré sme vlani neprebádali, napríklad vstup medzi hradbami ústiaci k moru. A po zotmení dobre padol pita gyros v jednej z gefirských taverien.
Monemvasia. Nazývaná aj Gibraltár Grécka alebo Východu. Jedna z perál Peloponézu. Keď vstúpite bránou, akoby ste sa preniesli v čase. Zrazu vás ovanie nepoznaná atmosféra stredovekého mestečka, ktoré zažilo nielen byzantské, ale aj benátske a turecké vplyvy. Úzke uličky dláždené mramorom. Nespočetné oblúkové podchody a kamenné budovy. Viac ako štyridsať kostolov. Najznámejší Agia Sofia hore na vrchu skaly. Pekné obchody so suvenírmi a kaviarne. A nijaké autá. Jediným dopravným prostriedkom sú tu somáre.