Lastovičky už odleteli na juh. Bol začiatok septembra, čo bolo znamením, že nastal čas ich nasledovať. Prvú časť dovolenky sme strávili poznávaním ostrova Tinos. Kúpanie sme si nechali na Kythiru a Koroni, kde nefúkalo toľko ako na Kykladách.

O ceste cez Maďarsko, Srbsko a Macedónsko sa nebudem rozpisovať. Ubehla pokojne bez väčších zdržaní, bez dažďa, s nocľahom v Predejane cestou na juh aj späť.

Termopyly

Naša prvá zastávka, ktorá stojí za zmienku, patrila Termopylám. Zvykneme tam odbočiť vždy, keď ideme okolo. Väčšinou sme tam stretli zopár miestnych alebo turistov, ako sme my. Všimli sme si však zmenu. Roky opustené kúpeľné budovy ožili. Grécka vláda, od ktorej európski veritelia chceli, aby ich predala, tam ubytovala asi 250 sýrskych utečencov. Vonku pobehovalo iba zopár detí, dospelých sme nevideli. Pri plote na malom parkovisku pribudol miestny podnikateľ, predajca medu. Pokiaľ viem, stav trvá.

Rafina – Nea Makri

Z Termopýl sme pokračovali do Rafiny. Tu si neodpustím jednu poznámku. Spomínaný úsek po diaľnici, ako asi zažili viacerí, poriadne načrie do peňaženky. Na trinástich mýtniciach sme nechali 30,70 €. V zdraví a pohode sme dorazili do Nea Makri, kde sme prenocovali. V mestečku bolo večer stále dosť teplo, a tak sme sa vybrali na prechádzku. Rovnaký úmysel mali zjavne všetci, pretože nábrežie sa hemžilo mladými a rodinami s malými deťmi. Plné taverny, kaviarne, detské ihriská, lavičky na nábreží. Neviem si predstaviť, ako to tam vyzerá v sezóne.

Z Nea Makri je to do Rafiny asi pätnásť minút. Doplnili sme benzín a na nábreží sme kúpili lístky na trajekt, ktorý už čakal na cestujúcich. Plavba na Tinos so zastávkou na Androse trvá 3,5 hodiny a spiatočný lístok stojí v závislosti od spoločnosti, kde ho kupujete (za nás dvoch a auto sme zaplatili 213 €). Na Tinos sme sa plavili s Blue Star Ferries – trajekt tejto spoločnosti je väčší ako trajekt spoločnosti Fast Ferries, ktorým sme sa vracali.

Tinos

O Tinose sa dozviete predovšetkým to, že je ostrovom pútnikov a že je najveternejším zo všetkých Kykladských ostrovov. Zažili sme oboje. Pútnikov aj vietor. Pútnici sa presúvali ku kostolu Zvestovania Panny Márie kolenačky, niektorí so zakrvavenými kolenami, iní vybavení nákolenníkmi. Tinos je známy aj svojimi holubníkmi – jedinečnými stavbami, ktoré ovplyvnili architektúru na ostrove.

Na Tinose nám fúkalo celých päť dní (meltemi tam údajne pofukuje od mája asi do polovice septembra), fúkať prestalo až na šiesty deň. Mali sme dve možnosti, ísť na pláž alebo konečne vyraziť na vrch Exombourgho. Rozhodli sme sa pre Exomourgho. Nejde o náročný výstup, lepšie je však dať si pevnú obuv (za nami stúpala navrch mladá dvojica v šľapkách!). Na Tinose sme sa nekúpali, ale ani nám to nechýbalo. Vynahradili nám to výlety do bieloskvúcich dediniek. Týmto ešte raz ďakujem Battymu za tipy a rady.

Tinos – Gefyra

Po šiestich dňoch, počas ktorých sme obdivovali tinoské dediny s labyrintom podchodov, kostolíky, obrovské granitové balvany a zákutia, sme sa vrátili na pevninu. Naším ďalším cieľom bola Kythira. Akosi nám prirástla k srdcu, a tak sme sa rozhodli pozrieť, čo je tam nové.

Jazda z Rafiny po diaľnici cez Atény bola plynulá, rovnako aj cez Korint. Spomaliť sme museli až na úseku novej diaľnice z Megalopoli do Sparty. Za Tripolisom nás zastihol silný trojhodinový lejak (ktorý, ako sme sa až dodatočne dozvedeli, spôsobil vo viacerých oblastiach značné škody) a ochladenie na 15 °C. Páni, tá nová diaľnica je skvostná. Pod Tripolisom sú na nej, ak som dobre rátala, štyri tunely a dve mýta (750 m; mýto – 1,90 €; 1 280 m; 260 m a 130 m a ďalšie mýto – 2,90 €). Cestou dolu asi 10 km pred Spartou je nová Shellka. Ešte ju zariaďovali a čakali na dodanie kávovaru.

Neapoli Voion – Kythira

Prespali sme v Gefyre. Pôvodne sme rátali s tým, že večer vybehneme do starej Monemvasie, osviežiť si spomienky. Spomínaný lejak nás však zdržal, a tak sme dali prednosť spánku.

Cesta z Gefyry do Neapoli Voion trvá asi hodinu. Pred odchodom trajektu sme si v kancelárii plavebnej spoločnosti kúpili lístky. Je na začiatku Neapoli (Aktualizácia – v súčasnosti je na nábreží priamo oproti mólu.) Jednosmerný lístok (auto + 2 osoby) stojí 69,50 €; (v porovnaní spred dvoch rokov sa jeho cena zvýšila o 4,50 €). Ešte sme načerpali benzín, keďže na ostrovoch je všeobecne drahší, a stihli zájsť na raňajky do kaviarne na nábreží.

Plavba trajektom Porfyrousa trvá cca 1,5 hodiny. Následkom lejaku bolo more rozbúrené, takže cesta v smere plavby bola pre mňa utrpením. Pred väčšími problémami ma zachránilo, že sme si sadli na boku lode, nie v smere plavby. Môj slimák v uchu mal pocit, že som na hojdačke a upokojil sa.

Takže Kythira po tretí raz. Návrat po dvoch rokoch a samé príjemné prekvapenia. Môjho šoféra potešila skutočnosť, že viaceré úseky ciest dostali nový koberec, po ktorom bola radosť jazdiť. Asfalt potiahli dokonca až k spodnému parkovisku nad fotogenickou plážou Kaladi. Na jej vrchnom parkovisku pribudol plážový bar, čo nás až tak nepotešilo. Kaladi však zostala aj po zdolaní okolo stovky schodov našťastie ešte vždy panenská a v septembri poloprázdna.

Plavba do Gythea

Plavba do Gythea ubehla ako po masle. Trajekt Vitsentzos Kornaros od Lane Sea Lines je trochu menší ako Blue Star Ferries, ale keď budete mať chuť na kávu, vybehnite na najvrchnejšiu otvorenú palubu. Tam vám chlapík urobí skvelé latte a ešte vám ho aj zamieša (teda v prípade, že tam nebude mať nátresk). Navyše vám bude púšťať skvelú hudbu. Inak LSL nezmenila cenu a jednosmerný lístok pre auto + 2 osoby stál ako pred dvoma rokmi 60 €.

Prístav v Gytheu stále upravujú, dosť sa tam prášilo (už je dokončený). Cesta z Gythea do Koroni cez Taygetos bola po prívalovom daždi miestami zasypaná kameňmi, ale nič hrozné to nebolo. Vždy sa na tento úsek tešíme. Tá príroda, hory a horské dedinky sú úžasné.

Koroni

Hoci sme mali v pláne pokračovať do Nafpaktosu, urobili sme si malú zachádzku v Koroni. Nebolo to celkom nezištné. Mali sme v úmysle kontaktovať Kostasa, od ktorého sme si vlani domov kúpili olivový olej. V Koroni sme strávili dva dni: počasie nám prialo, chobotnica v prístave bola veľká a chutná ako pred rokom, more na Zaga beach konečne pokojné a číre. A spomínaného Kostasa sme stretli v meste, takže olej sme vybavili. Stihli sme zájsť nielen na Zaga, ale i na pláž Agia Triada. Z hlavnej cesty bolo treba prekonať ešte asi kilometer, a potom zísť dolu kúsok pešo. Pláž však stála za to. Bola naozaj pekná a najmä nepreplnená.

Cez Pylos

Na novej ceste z Pylosu, resp. časti od dedinky Chora takmer po Kyparissiu sme ocenili, že hoci cestári ešte dopĺňali zvodidlá, cesta bola v prevádzke. Nie ako u nás, že je cesta hotová, a potom sa pol roka čaká na kadejaké papiere a ceremónie s odovzdávaním…

Nafpaktos

Keďže sme z plánovanej trasy odbočil, pobyt v Nafpaktose sme skrátili na jeden deň. Ubytovali sme sa v hoteli na nábreží a hneď  sa vypravili na pevnosť nad mestom. Otváraciu dobu sme stihli len tak-tak. Chlapík pri pokladni nám oznámil, že na prehliadku máme len polhodiny. Takto rýchlo sme ešte neabsolvovali nijakú prehliadku pevnosti.

V Nafpaktose sme boli jediní v hoteli, ale v meste to žilo naplno. Najmä večer. Na nábreží aj na námestí vysedávalo množstvo ľudí, najmä mladých, a bolo veselo do hlbokej noci. V Nafpaktose si zrejme potrpia na palacinky, len v centre mesta sme natrafili asi na štyri palacinkárne. Samozrejme, že sme neodolali. Dokonca sme stihli nočnú výstavu maliara z Atén v bývalej mešite.

Galaxidi – Itea

Z Nafpaktosu sme pokračovali po pobreží smerom na Galaxidi a Iteu. Vstávali sme pomerne skoro, preto sme si urobili zastávku v Galaxidi. Práve otvorili pekáreň a vôňa čerstvého pečiva rozvoniavala až na ulicu. Raňajky sme si však dali v Itei v kaviarni na nábreží, kde už vysedávalo zopár deduškov. Mladá čašníčka nemala problém s tým, že sme mali so sebou inde kúpené koláče. 

Korint – Macedónsko FYROM – Srbsko 

Zvyšok cesty po gréckej diaľnici nad Korintom už poznáte – mýto za mýtom. Hranica GR – FYROM len pár áut, vybavení sme boli za 6 minút. Na hranici FYROM – Srbsko bolo áut o niečo viac. Vybavení sme boli za 14 minút.

Prespali sme už klasicky v Predejane. Prvé nemilé prekvapenie po šiestich rokoch jazdenia autom a nocovania na tomto mieste – tínedžeri očividne neboli miestni – striehli na prichádzajúce a parkujúce autá. Od každého drzo pýtali „one“ euro. O jedlo nemali záujem. Trochu sme tŕpli, či ráno nájdeme auto neporušené. Predpokladali sme však, že chlapcov tam trpia (keď som sa o nich zmienila recepčnej, iba sa previnilo usmiala), a keby niečo vyviedli, museli by odísť. (Nasledujúce roky už tam neboli.) ČS Beška sa hemžila motorkármi v kožených bundách s lebkami a nápismi Srbija Srbom, alebo tak nejako. Netušíme, či mali nejaký zraz alebo mali namierené niekam na futbalový zápas. 

Srbsko – Maďarsko

Srbsko-maďarskú hranicu Bački Breg sme zvolili tesne potom, keď nás za Novým Sadom zrazu začali obiehať plne naložené autá s nemeckou a rakúskou ŠPZ. Na srbskej hranici stála iba jedna biela dodávka. Samozrejme, potešili sme sa.

Dúfali sme, že rovnako rýchlo nás vybavia aj na maďarskej. Omyl, zdržali sme sa polhodinu. Fungovali tam dva pruhy, takže biela dodávka odbočila vľavo a my vpravo. Pred nami stáli dva mikrobusy s nemeckou ŠPZ. Maďarom sa čosi nepozdávalo a nakoniec obe vozidlá odstavili nabok. Podobne dopadol šofér bielej rakúskej dodávky, ktorému začali dôkladne lustrovať batožinu. Nás po tej polhodine čakania odbavili rýchlo a bez problémov. Mimochodom, diaľnica M6, na ktorú sme sa dostali z Baje, sa nám páči viac než tá na Kecskemét. Krajina naokolo je zaujímavejšia a cesta, rovnako ako pred rokom, bola menej frekventovaná.

Záverom

Prežili sme úžasné tri týždne naplnené jazdením, plavbou na trajektoch, výletmi, čvachtaním sa v mori, konzumáciou zdravých aj menej zdravých dobrôt a stretnutiami s milými a zaujímavými ľuďmi. Na tachometri nášho auta pribudlo 5 200,7 kilometra, ale čo je dôležitejšie, sme bohatší o nové zážitky, dojmy a množstvo fotografií.

Naša grécka odysea 2016, popis cesty, je doplnením itinerára.