Aby sme sa z Neapoli Voion dostali na Serifos, stačí iba prejsť asi 345 km, trafiť do prístavu v Pireu, nájsť kanceláriu plavebnej spoločnosti, potom nocľah v Artemide, opäť nájsť cestu do Pirea a napokon v zdraví prekonať plavbu na ostrov Serifos. Uff, tak ideme na to.
Cesta do Gefyry
V sobotu ráno vyrážame z hotela Aquamarine pri Neapoli Voion. Robíme si krátku zachádzku do Gefyry pri Monemvasii. Slovo gefyra – γέφυρα znamená most. Most spája pevninu s Monemvasiou, ktorá sa po dávnom zemetrasení oddelila a dnes leží na ostrove. Tentoraz sa však nechystáme obdivovať krásy tohto stredovekého mestečka (o ňom viac v článku Monemvasia stratená v čase). Máme sľúbený olivový olej od priateľky Eleni, u ktorej sme niekoľko ráz prenocovali.
Z Neapoli do Gefyry uviedli na jeseň 2018 do prevádzky nový úsek cesty popri pobreží. Táto skratka cez dediny Dermatianika a Agios Fokas, ktorá šoférom ušetrí polhodiny.
Kocháme sa cestou aj výhľadmi, občas neodoláme a zastavíme. Pohľad na more, ktoré sa búri od predošlého dňa, nás suchozemcov neprestáva fascinovať. Na záberoch iste spoznávate Monemvasiu.
V Gefyre sa chvíľu zdržíme, porozprávame s Eleni, naložíme olej a pokračujeme ďalej. Z Gefyry mierime na severozápad cez mestečká Molai a Skala. Niekoľko kilometrov za Skalou nabiehame na diaľnicu okolo Sparty a pokračujeme cez horskú oblasť s tromi tunelmi. Míňame Megalopoli aj Tripoli a prechádzame ponad Korinský prieplav okolo zálivu Megaron smerom na Atény.
Cesta do Pirea
Okolo tretej popoludní vchádzame do prístavu v Pireu. Vládne tu podozrivý pokoj. Od zamestnanca prístavu sa dozvedáme, že trajekty nepremávajú. Keďže sme plánovali plavbu na Serifos až na druhý deň, tak nám to nevadí. Hlavne aby boli otvorené kancelárie plavebných spoločností. Tie sa nachádzajú mimo brán prístavu, našťastie nie sú zatvorené. Kupujeme lístky na rýchloloď a vraciame sa k autu po rozpálenom asfalte. Slnko pečie ako divé, teplomer ukazuje 30 °C v tieni.
Ešte nás čaká cesta do Artemidy, prímorského mestečko východne od Atén. Trocha to tam už poznáme, pretože sme tam nocovali pred rokom. Netúžime parkovať v rušných uliciach Atén. Po necelej hodine jazdy sprevádzanej občasným mňaukaním (o čiernych pasažierkach viac v staršom článku) prichádzame do Artemidy.
V Artemide parkujeme blízko hotela, vytipovaného z bookingu ešte doma. Bočná ulica, v ktorej sa nachádza, na nás nepôsobí vábne. Veď nájdeme iný. Cestou zbadám vo výklade obchodu s textilom pekné plavky, a tak zo zvedavosti vchádzam dnu. V rozhovore s majiteľom, odkiaľ sme a kam ideme, spomeniem, že hľadáme nocľah. On vezme mobil, prehodí zopár viet so svojou známou, spýta sa, či nám vyhovuje cena a je dohodnuté. No nie je to skvelá náhoda?
O desať minút prichádza majiteľ štúdií, aby nás navigoval, lebo vraj by sme netrafili. A mal pravdu.
Na cesty zvykneme brávať so sebou okrem piva zopár drobnosti, ktoré sa v podobných prípadoch hodia ako malá pozornosť. Tentoraz nás moja obetavá sestra zásobila textilnými srdiečkami – ihelničkami, a tak jedno srdiečko zostalo u majiteľa obchodu. Ďakujem sestrička.
Na druhý deň ráno po neúspešných pokusoch zbaviť sa čiernych pasažierok, čerpáme benzín za Artemidou, bez ujmy absolvujeme dobrodružnú jazdu ulicami Atén a víťazne vchádzame do prístavu. Rýchloloď Aegean Speedlines už čaká, môžeme sa nalodiť.
Hurá, konečne na Serifose
Dvaapolhodinovú plavbu s kolektívnym prispením Zefyrosa, Boreasa aj Aeolusa sme prežili bez straty integrity. A to i napriek tomu, že pán Beaufort nameral na svojej stupnici silu vetra číslicou osem. Vychádzame z útrob rýchlolode a presúvame sa po nábreží mestečka Livadi. Aj tu by sme našli ubytovanie, pokračujeme však do pokojnejšieho rezortu Koutalas západne od Livadi.
Štúdiá a pláž v Koutalas
Pekné a priestranné štúdiá v Koutalas nám odporučil kamarát, ktorý takisto rád cestuje autom na vlastnú päsť. Začína sa druhá polovica septembra, a hoci ubytovanie nemáme vopred rezervované, sme pokojní. Veď ak sa nepodarí toto, nájdeme druhé. Telefonujem majiteľke štúdií. Jedno štúdio je voľné. Skvelé. Mladá majiteľka potrebuje hodinu, aby nám ho pripravila, pretože dovolenkárov už nečakala.
Zatiaľ sa presúvame do taverny Porto Cadena na neďalekej pláži. V tomto období už býva zatvorená, máme však šťastie. Cez deň sa konali plavecké preteky, takže je otvorená. Objednávame si čerstvé pastitsio, grécky šalát, čerstvú pomarančovú šťavu a náš pobyt na ostrove sa môže začať.
Viac o ostrove v ďalších článkoch..