Megalopoli – kedysi a dnes

Megalopoli (alebo aj Megalopolis) znamená v preklade veľké mesto. Zostali z neho už len ruiny. Smutné a opustené.

Megalopoli

Megalopoli sme zazreli cestou do Dimitsany pred pár rokmi. Vtedy sme si povedali, že ho raz navštívime. Podarilo sa nám to počas vlaňajšej cesty po Grécku. Z Methoni, odkiaľ sme vyrazili, tam trvá cesta asi 1,5 hodiny. Za Messiniou sme nabehli na diaľnicu, za pekným mostom a dvoma tunelmi zaplatili mýto 75 centov a potom pokračovali na sever. 

Divadlo 

Megalopoli, tým novodobým, iba prechádzame. Za ukazovateľom po viac ako kilometri odbočíme z hlavnej cesty doľava a po 200 metrovej asfaltke sa blížime na pusté a spustnuté parkovisko pred divadlom. Podľa starých lámp a stavu asfaltu sa dá usúdiť, že toto miesto zažilo lepšie časy aj novodobej histórii.

Divadlo postavil Polykleitos mladší z Argosu (ten istý, ktorý navrhol divadlo v Epidaure) okolo roku 370 pred n. l. Veľkosťou prevyšovalo všetky staroveké divadlá. Malo 37 radov a drevené javisko na kolesách, ktoré presúvali z tzv. stenotheke (skladiska). Podľa Pausania (cestovateľa a zemepisca z 2. st. n. l.) malo kapacitu 20 000 návštevníkov a výbornú akustiku tak ako Epidaurus. Toto divadlo slúžilo na kultúrne aj politické zhromaždenia.

Z divadla sa zachovalo pomerne málo. Veľkú časť zakrýva zem a vegetácia. Oproti divadlu stálo “Thersilio Vouleftirio” (Thersilion je nazvaný podľa staviteľa, vouleftirio znamená parlament) – veľká budova, v ktorej Arkádijci preberali dôležité otázky a rozhodovali o vojnách, prímeriach a spojenectvách. Zmestilo sa do nej až 16 000 ľudí! Dnes tu stretáme správcu, dvoch koscov, stádo oviec a kôz s pastierom a hrozne ufúľaným psom. Chvíľu sa prechádzame medzi zvyškami sedadiel a potom pokračujeme do starého Megalopoli. 

Staré mesto

leží pod cestou do Karytainy, ale parkovisko tu nehľadajte. Parkujeme na kraji cesty pod blízkym salašom.

Zo slávneho Megalopoli zostali tiež iba fragmenty. Niekoľko stĺpov, hŕba rozvalín v kontraste s komínmi tepelnej elektrárne. Dúfam, že toto miesto raz zažije aspoň takú starostlivosť, ako stará Mesénia

Megalopoli – významné mesto staroveku – založili v rokoch 370 – 360 pred n. l. krátko po tom, čo tébsky generál Epameinóndas v bitke pri Leuktre zvíťazil nad Sparťanmi. „Veľké mesto“ vzniklo spojením štyridsiatich okolitých dedín. Malo sa stať politickým, administratívnym a kultúrnym centrom oblasti arkádskeho spolku (koinon). Obklopoval ho múr dlhý 8,5 kilometra. Ten sa však vôbec nezachoval. 

Mesto tvorili dve časti – severná a južná. V severnej stála najmä agora, Diove svätyne, stoa Miropolis – stĺpová sieň a Filippeion, postavený na počesť Filipa II. – otca Alexandra Veľkého. V južnej časti mesta stálo už spomínané divadlo, ktoré s agorou spájal most ponad rieku Elissonas (Helissón). 

Ambiciózny projekt mesta nemal dlhé trvanie. V roku 235 pred n. l. ho porazili Sparťania, a v čase, keď ho navštívil  Pausanias, z „veľkého mesta“ zostala „veľká samota“. A tú sme cítili aj my, pretože medzi jeho ruinami sme sa prechádzali celkom sami. Teda až kým k nám nedobehlo stádo, ktoré sa spred divadla vracalo na salaš.

Na obe náleziská je vstup voľný.

Zdroje
http://www.discover-peloponnese.com/placesdetails/ancient-megalopolis
Poklady starověkého Řecka, Ikar, 2005

Nové mesto

Nové Megalopoli je okrem archeologického náleziska dôležitým dopravným úzlom, známe smutným pohľadom na tepelnú elektráreňou a najmä povrchovú lignitovú baňu, ktorá spracúva vyťažený lignit. V súčasnosti žije v meste okolo 11 000 obyvateľov. Chvíľu sme posedeli na námestí pri pohári čerstvej pomarančovej šťavy a vrátili sa na juh k príjemnejšiemu pohľadu na more a juhozápadné pobrežie Peloponézu. Toto mesto nás nijako zvlášť neupútalo. 

Večera v taverne Klimataria v MethoniSmutný dojem z archeologického náleziska nám napravilo stretnutie s priateľmi zo skupiny recko-autem v taverne Klimataria v Methoni. Po skúsenostiach z dvoch návštev môžem túto tavernu s ponukou čerstvých jedál a šalátov s pokojným svedomím odporučiť. Ale o tom som už písala.

Pridaj komentár