Trója z Lesbosu? Nápad preplaviť sa z Lesbosu do neďalekého Turecka so zámerom navštíviť Tróju v nás skrsol pár dní pred odchodom na cesty. Prečo to neskúsiť, keď už budeme tak blízko? Pozrieme si archeologické nálezisko a potom budeme pokračovať cez Dardanely späť do Grécka a domov.

Trója leží od prístavu Ayvalik 142 km. Plánovali sme, že ráno sa z Lesbosu preplavíme do Ayvaliku, potom z hlavnej cesty odbočíme do Tróje a po jej prehliadke v pohode stihneme dôjsť k turecko-gréckej hranici. Odtiaľ je to k severomacedónskej hranici už len pár hodín. Zistili sme však, že trajekt v deň nášho odchodu premáva iba večer o osemnástej. To nám skomplikovalo plány, lebo to znamenalo, že budeme musieť prenocovať niekde v Turecku. Nenechali sme sa však odradiť. V malej cestovnej spoločnosti vedľa prístavu v Mytilini sme si kúpili lístky na trajekt a cez booking rezervovali hotel v mestečku Küçükkuyu, ktoré leží na polceste do Tróje. Mimochodom, Lesbosania často navštevujú tureckú pevninu a Turci zasa ostrov.

O plavbe z Mytilini do Ayvaliku som písala v článku Chios, Lesbos a Trója autom – 2023. V skratke, lístky na trajekt stáli 95 eur (auto 55 € + my 2 x 20 €). Trajekt odchádzal o 18. hodine a v Ayvaliku zakotvil o 19.30 h. Plavba trvala 1,5 hodiny, bola pokojná a pohľad na Lesbos pri západe slnka bol magický a sladkobôľny ako vždy, keď opúšťame miesta, ktoré sme si obľúbili.

Kým sme v Ayvaliku vybavili pasovú kontrolu a dorazili do hotela, ubehli dve hodiny. A pokým sme zohnali niekoho, kto nás v hoteli ubytuje, prešla takmer ďalšia hodina. To však nie je témou tohto článku.

Na druhý deň ráno

Na druhý deň ráno sme z hotela vyrazili za tmy, takže sme do Tróje prišli veľmi skoro. Zatiaľ čo sme čakali pred vrátnicou so závorami, počúvali sme vtáčí spev, pozorovali, ako prichádzajú predavačky suvenírov a odkrývajú svoje stánky so suvenírmi.

Po ôsmej sa objavilo auto. Vystúpil z neho mladý strážca v slnečných okuliaroch a rovnošate. Za ním vyskočili z auta dva čierne psy. So strážcom, ktorý vyzeral ako Tom Cruise zamlada, sme prehodili pár slov a za maškrtky pohladkali psov, ktoré na pohľad vyzerali hrozivo. Krátko pred pol deviatou dorazilo od archeologického náleziska auto s nočným strážcom. Náš Tom Cruise prevzal od neho zbraň a presne opol deviatej zdvihol závoru. Potom nasadol do auta, vyštartoval a my za ním. (Zábery príjazdovej cesty a pokladní sú z autokamery.)

Archeologické nálezisko Trója

Prešli sme asi päťsto metrov po ceste z oboch strán lemovanej stromami, až sme došli na veľké parkovisko. Strážca zastal pred pokladňami, ktoré práve otvárali, a my sme zaparkovali na kraji obrovského parkoviska.

Vstupenky stáli 660 tureckých lír (TL), čo je cca 19,50 € a platili sme ich kartou. Za parkovanie sme platili až pri odchode z parkoviska 20 TL, cca 0,60 €, takisto kartou. Nálezisko je otvorené denne od 8:30 do 17:30 h a v jeho areáli sa nachádzajú toalety aj predajňa so suvenírmi.

Modernú drevenú repliku trójskeho koňa od tureckého architekta İzzeta Senemoğlua pri vstupe do archeologického náleziska práve rekonštruovali, takže výhľad z jeho okien sme si nemohli užiť. A teraz už poďte s nami na prehliadku. Nám pomalou chôdzou trvala hodinu.

Trója nebola iba legendou

Obchodník Heinrich Schliemann od svojej mladosti veril Homérovmu eposu Ilias a Odysea a vďaka podrobnému štúdiu a húževnatému bádaniu ju napokon objavil. Pri čítaní jeho životopisu od Irvinga Stonea nám ani nenapadlo, že sa v Tróji raz ocitneme.

O Tróji sa môžete okrem spomínaného životopisu Heinricha Schliemanna dozvedieť i z množstva ďalších kníh alebo z wikipédie. Ako vyzerajú jednotlivé vrstvy Tróje, si môžete pozrieť na mape. Stačí kliknúť na niektorý z farebných štvorčekov. O tom, že trójsky kôň mohol byť iba mýtom či metaforou, sa píše v článku, ktorý si môžete preložiť.

A či sa Tróju oplatí vidieť ? Veď je to len hŕba kameňov, ako poznamenala moja lektorka gréčtiny z Lesbosu. Chápem, existujú aj zachovalejšie historické miesta. Pre nás však už len ten pocit, že sme sa ocitli na mieste spojenom so slávnou históriou, dávnou aj novšou, bol skvelý. Náleziskom sme navyše mohli prechádzať nerušene bez toho, aby sme sa prepletali davom návštevníkov. Tí sa vyhrnuli z dvoch autobusov, práve keď sme odchádzali 🙂