Vedeli ste, že pyramídy existujú aj v Grécku? My sme sa boli pozrieť na jednu z nich. Elliniko (alebo aj pyramída v Hellinikone či Kechri) je najzachovanejšia staroveká stavba pyramídového tvaru v Európe. Nachádza sa na začiatku dediny Elliniko na Peloponéze približne 9 kilometrov juhozápadne od mesta Argos alebo 19 km západne od Nafplia.
Konečne sme ho videli – tholos v Tirynse. Ide o veľmi dobre zachovanú hrobku, ktorá sa nachádza na západnom svahu vrchu Profitis Ilias. Ukrýva sa za citrusovými sadmi necelé 2 kilometre od citadely v Tirynse, o ktorej som písala v predošlom článku, alebo 4,5 kilometra na sever od Nafplia.
Pokračovať v čítaníObjavte s nami staroveký Tiryns na Peloponéze, jednu z najstarších citadel bronzovej doby. V roku 1999 ho zaradili medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Je menej navštevovaný ako Mykény, má však zachovanejšie hradby a takisto ponúka pohľad do mykénskej civilizácie.
O tom, čo môžete vidieť v tomto regióne na severe Peloponézu som dosiaľ nepísala. Nemali sme ho prebádaný tak ako južnejšie a slávnejšie regióny. V priebehu nedávnych výletov sme sa to snažili napraviť, preto v nasledujúcom článku ponúkam niekoľko informácií a odkazov na miesta, ktoré môžete v Acháji navštíviť.
Pevnosť Rio (známa aj ako hrad Morea, taliansky Castello de Moria) postavil osmanský sultán Bajazid II. v roku 1499. Vyrástla nad ruinami Poseidónovho chrámu za neuveriteľné tri mesiace. Spolu s náprotivnou pevnosťou Rumelia na Antiriu mala za cieľ kontrolovať a chrániť vstup do Korintského zálivu. Bola menšia ako dnes a prezývali ju „Malé Dardanely“.
Pokračovať v čítaníJaskyňa Franchthi (Σπήλαιον Φράγχθι) je jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v juhovýchodnej Európe. Naša prvá návšteva sa však skončila trochu dramaticky – po nesprávnom chodníku, s neúplnými informáciami a bez vody.
Akrokorint – korintská akropola na Peloponéze. Stojí na skale nad starovekým aj novodobým Korintom. Prvýkrát sme pred jej bránami stáli päť minút pred zatvorením. Niekoľko rokov sme čakali na druhú šancu – a oplatilo sa. Pevnosť zahalená kobercom žltých jarných kvetov vyzerala ako z rozprávky.
V tretej časti sa presuniem na Peloponéz a dokončím rozprávanie o našej septembrovej ceste. Cez Korintský prieplav sme vstúpili do krajiny, kde každý kameň rozpráva príbeh. Čo všetko nás na Peloponéze čakalo tentoraz? Ktoré miesta by som vám chcela odporučiť na vlastnú návštevu? To všetko – spolu s užitočnými odkazmi – nájdete v tomto záverečnom pokračovaní nášho gréckeho dobrodružstva.
Kláštor Mega Spileo sa nebadane vynoril spoza zákruty. Aká náhoda. Nečakali sme to. Túto jar sme ho nemali v itinerári. Pôvodne sme totiž plánovali nasadnúť na historický vláčik v dedinke Diakopto a previezť sa čarovným údolím rieky Vouraikos do Kalavryty. Vláčik ešte nepremával, asi bolo priskoro, a tak sme si trasu išli prejsť autom. Keďže na mape našich ciest bol kláštor označený špendlíkom „treba vidieť“, samozrejme sme využili príležitosť a kláštor navštívili.
Argos je mestečko pod hradom Larissa, ktorý sme navštívili v predošlom článku. Dnes sa pozrieme na divadlo, rímske kúpele, kriterion, agoru a prejdeme sa k námestiu sv. Petra.
