Domino katastrof: Keď severnú Eviu zasiahne skaza

Poďte sa so mnou pozrieť za oponu severnej Evie, ktorá zažila ekologické peklo, pričom to, prečo sa sem oplatí vyraziť, som opísala v predošlom článku Severná Evia – autentické Grécko mimo vychodených trás.

Severná Evia je pre cestovateľov krajinou neuveriteľných kontrastov. Leto 2021 bolo v Grécku apokalyptické – obrovské požiare premenili na popol tisíce hektárov lesa, pričom najtvrdší úder inkasovala práve táto oblasť.

Keď však na jeseň vystriedali plamene prívalové dažde, prišla ďalšia rana. Svahy bez stromov nedokázali udržať vodu a dediny pod nimi zaplavili ničivé vlny bahna. A akoby to nestačilo, ťažká technika, ktorá prišla odstraňovať následky povodní, nevedomky rozniesla do riečnych údolí neviditeľného zabijaka – rakovinu platanov.

O požiaroch na Evii sme už čo-to vedeli. Až počas našej septembrovej návštevy sme však naplno pochopili, že nielen krajina okolo Kerasie, ale aj dedinky Fragkaki, Agia Anna a ich okolie, kadiaľ sme často prechádzali, si prešli doslova peklom.

Krajina okolo Kerasie stále nesie stopy po požiari, no pomaly sa spamätáva.
Krajina okolo Kerasie stále nesie stopy po požiari, no pomaly sa spamätáva.

V auguste 2021 tu mohutný požiar odrezal všetky únikové cesty na pevnine. Pláž v letovisku Agia Anna sa pre domácich a turistov stala jediným bezpečným útočiskom. Obklopení dymom čakali na brehu, odkiaľ ich do bezpečia postupne evakuovali lode pobrežnej stráže, súkromné člny aj rybárske bárky.

Aby toho nebolo málo, v októbri 2021, len dva mesiace po týchto historicky najhorších požiaroch, zasiahli oblasť katastrofálne bleskové záplavy. Oheň predtým spálil viac ako tretinu lesov v regióne, kvôli čomu pôda úplne stratila schopnosť zadržiavať vodu. Prvý silnejší jesenný dážď tak okamžite spláchol obnažené svahy.

Voda v Agia Anna vtedy zatopila 200 domov a premenila ulice na dravé rieky plné blata. Prívalová vlna vážne poškodila plážové taverny, prístupové cesty a nánosy kompletne zablokovali korytá riek ústiacich do mora.

Hasiči hliadkujúci neďaleko rieky Kireas
Hasiči hliadkujúci neďaleko rieky Kireas

Stopy tejto katastrofy nám pripomenula aj pobrežná trasa spájajúca pláž Fragkaki (Achladi) s letoviskom Agia Anna, ktorá bola v čase nášho príchodu stále v dosť zlom stave. Po pár dňoch sa však na nej našťastie objavili asfaltéri a cesta dostala krásny nový koberec. Prišlo to v pravý čas a všetkým to výrazne zvýšilo komfort cestovania.

Evia, pohľad na dedinu Agia Anna
Agia Anna – cesta z Fragkaki viedla cez kopec po zničenom asfalte, no v čase nášho pobytu sa už na nej pracovalo.

Edit: Oblastiam, ktoré sa ešte spamätávali z ničivých lesných požiarov a prívalových dažďov z minulosti, priniesla tohtoročná jeseň ďalšie vlny nepriaznivého počasia. V období od septembra do konca októbra 2026 zasiahli severnú a strednú časť ostrova Evia tri vlny extrémne silných prívalových dažďov a búrok, ktoré znova spôsobili materiálne škody.

Zber živice

Strata borovicových lesov nebola len estetickou ranou pre oči turistov. Pre miestnych obyvateľov znamenala okamžitú a fatálnu stratu živobytia. Borovice na severe Evie boli totiž po celé generácie základom pre tradičný zber živice. Tá má obrovské využitie v priemysle, kozmetike a vinárstve (ako neodmysliteľná súčasť gréckeho vína Retsina, o čom som písala v predošlom článku). Lesy boli zároveň domovom pre lesné včelárstvo, ktoré produkovalo slávny borovicový med.

Keď tieto stromy v priebehu niekoľkých dní zhoreli na popol, pre mnohé rodiny zo dňa na deň zanikol hlavný zdroj príjmov, ale aj reálna možnosť v regióne zostať. Tento masívny environmentálny kolaps odštartoval tichú vlnu núteného odchodu – najmä mladých ľudí do veľkých miest. To následne viedlo k postupnému vyľudňovaniu dedín a zatvoreniu mnohých prevádzok, obchodov a služieb, ktoré už v pustej krajine nemal kto držať pri živote.

Práve med a včelárstvo sú tou najvýznamnejšou, priam posvätnou súčasťou severnej Evie. Požiar v roku 2021 však uštedril miestnym včelárom zdrvujúci úder a ohrozil samotné prežitie tohto tradičného odvetvia. Ostrov bol dovtedy kľúčovým producentom gréckeho borovicového medu, no keďže obnova zhoreného lesa potrvá 20 až 30 rokov, pre niektoré rodiny, kde sa toto remeslo dedilo po generácie, to znamená definitívny koniec. Mladšia generácia už jednoducho nemala na čo nadviazať.

Plamene premenili na popol prirodzené prostredie pre drobného červca gréckeho (Marchalina hellenica). Tento hmyz žije pod kôrou borovíc v Grécku či Turecku a živí sa cicaním ich miazgy. Následne vylučuje obrovské množstvo sladkej medovice, ktorá pre včely slúži ako hlavná surovina na výrobu svetoznámeho borovicového medu.

Borovicový med sa na Evii bežne predáva nielen v obchodoch, ale i popri cestách. Samozrejme, sme si ho kúpili tiež.

Pre predstavu – tento jedinečný produkt tvorí až 40 % celkovej produkcie medu v celom Grécku. Ľudia ho milujú pre jeho tmavú farbu, hustú konzistenciu, jemne živicovú chuť a fakt, že kvôli nízkemu obsahu glukózy takmer vôbec netuhne.

Požiare v regióne spálili okolo 6 500 včelích úľov. Včelári, ktorí o svoje včelstvá neprišli priamo v plameňoch, museli úle so včelami okamžite presťahovať do iných častí. V spálenej krajine severnej Evie pre ne nezostala absolútne žiadna potrava. Dnes však už v niektorých nezasiahnutých častiach opäť počuť bzučanie včiel a miestni včelári sa usilujú, aby tradícia včelárstva nezanikla.

Zákutie s úľmi vedľa kiosku s ovocím, zeleninou a aj s medom.

Ak chodíte do Grécka, určite si radi posedíte na námestí v tieni obrovského, košatého platanu. Platany sú živými symbolmi gréckej pohody, pamätníkmi histórie a svedkami rôznych podujatí. Okolo roku 2022 však severnú Eviu zasiahla vlna masívneho úhynu týchto storočných obrov, a to najmä v donedávna rozprávkovom údolí rieky Kireas medzi mestečkami Mantoudi a Prokopi.

Keď sme plánovali našu cestu, čítali sme o údolí Kireas ako o nádhernej zelenej oáze lemovanej prastarými stromami pretkanej romantickými drevenými mostíkmi. No keď sme údolie reálne navštívili, čakalo nás nesmierne smutné prekvapenie.

Platany pri rieke Kireas, ktoré postihla agresívna huba.

Môže za to takzvaná rakovina platanov – agresívna huba Ceratocystis platani, ktorá strom napadne zvnútra, upchá mu „žily“ a úplne ho odstrihne od vody a živín. Výsledok je neúprosný: mohutný strom uschne a umrie v priebehu 3 až 7 rokov. Pre rieku Kireas je to obrovská rana. Bez platanov stráca svoje magické tienenie, voda sa prehrieva a nekrytým brehom hrozí, že ich pri najbližšom daždi spláchne voda.

A ako sa sem táto huba vôbec dostala? Pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ sa počas 2. svetovej vojny rozšírila do Talianska a v roku 2003 ju prvýkrát potvrdili v Grécku (na Peloponéze). Opäť v tom má prsty nešťastná reťazová reakcia. Keď po požiaroch v roku 2021 prišli záplavy, do korýt riek museli nastúpiť bagre a ťažká technika. Nikto vtedy netušil, že na svojich pásoch nesú mikroskopické spóry huby. Stroje tak nevedomky nakazili prvé stromy a prúd rieky spóry bleskovo rozniesol ďalej. Pod zemou navyše huba útočí zákerne – prechádza zo stromu na strom priamo cez prepojené korene.

Problém je, že na tohto zabijaka zatiaľ neexistuje žiadny liek. Keď sa strom nakazí, jedinou zbraňou je okamžitý výrub a spálenie chorého dreva priamo na mieste, aby sa spóry nešírili vzduchom.

Evia sa však nevzdáva. Údolie rieky Kireas sa stalo technologickým laboratóriom európskeho projektu STELLA. Keďže voľným okom spoznáte chorobu až vtedy, keď strom reálne umiera, vedci nasadili do boja modernú techniku.

Nad údolím dnes lietajú drony a satelity s citlivými kamerami. Umelá inteligencia spolu so špeciálnymi senzormi dokáže odhaliť „stres“ platanov oveľa skôr, než ich listy vôbec začnú schnúť. Tento digitálny strážca robí všetko pre to, aby zachránil to, čo z čarovných lesov na Evii ešte zostalo.

Rieka Kireas
Rieka Kireas a stromy, na ktoré agresívna huba našťastie nemá dosah.

Napriek uschnutým stromom má však toto miesto stále svoju divokú, nostalgickú atmosféru a zvuk tečúcej rieky Kireas pripomína, že život z tohto údolia neodišiel. Hneď vedľa nich totiž rastú iné druhy stromov, ktoré nákaza nedokáže zasiahnuť.

Bugénvilea na pláži v Orei

Hoci príroda aj miestni obyvatelia prešli náročným obdobím a mnohé veci tu musia budovať nanovo, radi vás privítajú. Návšteva tohto kúta Grécka má osobité čaro aj zmysel. Každá večera v taverne, káva v plážovom bare, pohár poctivého borovicového medu či pobyt v malom rodinnom penzióne nie sú len bežnou službou. Priamo tým podporíte ľudí, ktorí do obnovy svojho domova, opravy pobrežných promenád a úpravy pláží dávajú celé srdce. Vaša dovolenka sa tak stane nielen autentickým zážitkom bez davov turistov, ale aj krásnym gestom pre región, ktorý opäť naplno ožíva.

Použité zdroje
https://www.aa.com.tr/en/europe/storm-hits-greeces-evia-island-causing-extensive-damage/2388099
https://www.theguardian.com/world/2021/oct/14/fire-ravaged-greek-island-of-evia-hit-by-floods-and-mudslides
Ceratocystis platani: A looming threat to Greek urban landscapes and forestry

2 názory na “Domino katastrof: Keď severnú Eviu zasiahne skaza”

  1. JItka Marková

    Moc hezký článek, skutečný a opravdový, který popisuje přírodní změnu krasné řecké krajiny a její realitu v posledních několika letech. Evia je krásná, zejména pro lidi, kteří v dnešní době hledají autentické Řecko…. A ty změny krajiny na severu jsou tam evidentní.

    1. ladybee Autor

      Milá Jitunko, ďakujem veľmi pekne za túto milú spätnú väzbu, nesmierne ma potešila! Presne ako píšeš, Evia si stále drží tú svoju nefalšovanú, autentickú tvár, ktorá sa už dnes hľadá ťažšie. Ďakujem, že si si článok prečítala a podelila sa o svoj pohľad.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.