Čierne pasažierky

Priatelia, už ste niekedy vozili čierne pasažierky? My áno, a rovno dve. Dokonca sa ani nespýtali, či môžu nastúpiť do auta. Pretože sa niečo podobné môže stať aj vám, podelíme sa s vami o náš zážitok. 

Prístav v Aténach

Preskočím niekoľko bodov v itinerári našej cesty po Grécku a porozprávam vám zážitok, ktorý sa vymyká spomedzi zážitkov, ktoré si nosíme z tamojších ciest.

Po pobyte na Peloponéze sme sa rozhodli navštíviť ostrov Serifos. To znamenalo dostať sa do prístavu v Pireu a kúpiť lístky na trajekt. 

Ako sme vozili čierne pasažierkyV Pireu

Na Serifos premáva trajekt Zante Ferries a rýchloloď Aegean Speed Lines. Plavba trajektom trvá 4,5 hodiny. Rýchloloď dorazí na ostrov za 2,5 hodiny, preto sme sa rozhodli pre ňu. Zaparkovali sme v prístave, našli kanceláriu turistického ruchu a kúpili lístky.
 
Keď sme prichádzali k autu, ponevieralo sa pri ňom malé mača. Chcela som mu nasypať granuly, ale zmizlo. Nasadli sme do auta, vymotali sa z Pirea aj z Atén a mierili do Artemidy, kde sme plánovali prenocovať. Asi v polovici cesty sme začuli prenikavé zvuky. Najprv sme mysleli, že prichádzajú zvonka. No o chvíľu sa ozvali znova. 

Ako sme vozili čierne pasažierkyCesta do Artemidy

Zastali sme a prezreli vnútro auta. Čo to môže byť? Nič sme nenašli, a tak sme pokračovali v ceste. Po chvíli sa zvuky ozvali znova a už sme tušili, komu patria. Po príchode do Artemidy manžel zostal pri aute a ja som išla vybaviť ubytovanie.

Manželovi sa onedlho potvrdilo, čo sme tušili: pod autom uvidel nie jedno, ale dve mačiatka. Keď sme sa priblížili, zaliezli do priestoru motora. Snažili sme sa ich dostať von, ale odmietli vyliezť. Ubytovali sme sa a potom spolu s domácimi sme sa pokúšali milé čierne pasažierky vylákať von. Bez úspechu.

Blížil sa večer a my sme sa rozhodli ísť do taverny na nábreží. Dúfali sme, že keď mačiatka zacítia lákavé vône z okolitých taverien, opustia svoju skrýšu. 
 
Neopustili. A tak sme po príchode do štúdií nasypali mačkám granule, popriali im dobrú noc a pobrali sa spať. V nádeji, že tie šelmy do rána zmenia adresu.  

Ako sme vozili čierne pasažierkyObavy

Ráno sme našli čierne pasažierky ležať na vyhriatom motore. Len čo nás zbadali, skryli sa. Dumali sme s domácimi, ako ich vyhostiť. Rada typu „silno pobúchať na kapotu“ nepomohla. Pustiť vodu z hadice? Nepoškodíme elektroniku? Bol najvyšší čas vydať sa na cestu do Pirea. Aj s mačkami. A s veľkými obavami.
 
Po necelej a hodine sme dorazili do prístavu. Rýchloloď už kotvila na svojom mieste a nám nezostávalo nič iné, iba sa nalodiť spolu s čiernymi pasažierkami.

Ako sme vozili čierne pasažierky
Keď sme sa po príchode na Serifos ubytovali, zistili sme, že s nami zostalo iba jedno mača. To druhé zrejme pokračovalo v plavbe na Sifnos, Milos alebo Kimolos.
 
Mača, ktoré si adoptovalo naše auto, bolo malé a veľmi plaché. Keď zacítilo granule, opatrne vyliezlo. Veď kto by im odolal? Napapkalo sa, napilo a ihneď zaliezlo. Večer pribehla mačka od susedov a vyštverala sa za mačaťom. Ktovie, čo mu povedala, ale dostala košom. Vysúkala sa spod auta a s dlhým fúzom sa pobrala preč. 

Pomoc

Na druhý deň sme sa vybrali spoznávať ostrov. Milé mača s nami. Občas zamraučalo, občas vyliezlo spod auta. Zjavne mu ani nenapadlo opustiť ho. Alebo nás? Takto to nejde, povedali sme si. Na štvrtý deň sme konečne vyhľadali servis. Jediný na ostrove. V Kato Chora, teda v dolnom starom meste. Mechanikom sme vysvetlili, o čo ide. Nechceli nám veriť. Až keď zazreli mačací chvost. Manžel zatiahol auto nad montážnu jamu a jeden z mechanikov odmontoval spodný kryt. Mača sa skrylo v priestore nad predným svetlom. Chlapíci sa ho snažili vyduriť ako my v Artemide. Búchali tyčou, použili aj prúd vzduchu. Takto uplynulo 1,5 hodiny. Nakoniec sme sa rozhodli pustiť prúd vody na masku chladiča. 

Mača vyskočilo a zaliezlo do kúta montážnej jamy. Vtedy už stálo okolo auta niekoľko užasnutých divákov. Mechanici vrátili kryt na miesto, a keď sme im chceli zaplatiť za námahu, odmietli. I tak sme každému vtisli do ruky desať eur. Veď čas, ktorý nám – alebo mačaťu – venovali, mohli vyplniť inou prácou. Vodou pokrstené mača sme nazvali Kona, nechali sme mu granule a rozlúčili sme sa. 

Nádej na lepší život

Veríme, že mačiatko sa má dobre. V Pano Chora, teda v hornom starom meste, prebýva veľa mačiek. Na parkovisku majú k dispozícii debničky s granulami, misky s vodou, ba dokonca vrak auta ako mačací hotel. V supermarkete v Livadi je pokladnička, kam putujú príspevky na mačacie granule. Aj mnísi v kláštore Taxiarchon sa starajú o mačky a mačiatka. Jedno z nich sa nápadne podobalo na to naše… 

Situácia, keď mača asi po dvadsiatich minútach jazdy začne prenikavo mraučať, je dosť stresujúca. Mohlo mu byť zle. Ale asi nie natoľko, keď náš full servis nemalo v úmysle opustiť. Možno sa narodilo v nejakom starom aute, a naše auto považovalo za svoj domov. Ktovie?

Na radu známeho sme mali nasypať na spodný kryt auta čierne korenie. To má prekryť pach našej čiernej pasažierky, aby si nás nestopla ďalšia. Tak sme aj urobili.

Čo vy? Stalo sa aj vám niečo podobné?

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.