Chios, Lesbos a Trója sú destinácie, ktoré sme sa rozhodli navštíviť tento rok. Ako je naším zvykom, v prvom článku po príchode domov uverejňujeme itinerár našej cesty, informácie o tom, koľko stáli mýta, trajekty na ostrovy a pevninu, ako aj správu o priebehu cesty. Dúfame, že vám informácie, ktoré nájdete v tomto v článku, pomôžu pri plánovaní ciest do Grécka a na grécke ostrovy.

Chios, Lesbos a Trója autom – 2023

Myšlienka spojiť dva ostrovy počas jednej výpravy na juh sa nám zapáčila natoľko, že sme tak urobili aj tento rok. Rozhodnutie padlo na Egejské ostrovy Chios a Lesbos. Najviac dní sme si vyhradili pre ostrov Chios. Ani nie tak pre mastichu, ktorou je preslávený, ale pre jeho čarovné stredoveké opevnené dediny a pláže. Na Lesbose žije lektorka gréčtiny, ktorá sa ma pred pár rokmi snažila naučiť hovoriť po grécky. Pekne však rozprávala o ostrove a pozývala nás, aby sme prišli. Mala pravdu, je nádherný, bezpečný a zasa celkom iný. Nápad preplaviť sa z Lesbosu do neďalekého Turecka s úmyslom navštíviť Tróju v nás skrsol pár dní pred odchodom na cesty. Prečo to neskúsiť, keď už budeme tak blízko?

Najprv ponúkam stručný prehľad, alebo ak chcete itinerár, našej cesty:

1. deň – cesta cez Maďarsko a časť Srbska, overený nocľah v Surčine pred Belehradom; pri odchode z domu bolo 23 °C,  v Srbsku 39 °C;
2. cesta cez zvyšok Srbska, Severné Macedónsko a sever Grécka; nalodenie v Kavale a nočná plavba;
3. vylodenie v hlavnom meste Chios; ubytovanie v stredisku Vokaria;
3. – 18. pobyt na Chiose;
18. plavba Chios – Lesbos; ubytovanie v stredisku Vatera;
18. – 25. pobyt na Lesbose;
25. plavba z Mytilini do Ayvaliku a nocľah v Küçükkuyu;
26. návšteva Tróje, krátky pobyt v Kavale a nocľah v dedine Bogoroditsa neďaleko hranice Gevgelia; 
27. cesta cez Severné Macedónsko a Srbsko, nocľah v Szegede; 
28. Szeged – Bratislava.

Poplatky cestou Bratislava – Kavala – Turecko – a späť

Maďarská známka išla hore, stojí 4 450 forintov (23,90 €), a o rok to má byť zasa o niečo viac.

Mýta v Srbsku 720 (6,33 €) a 1 690 RSD (14,86 €).

V Severnom Macedónsku 60 (1,01 €), 80 (1,34 €), 60 (1,01 €), 80 (1,34 €) a 100 MKD (1,68 €). Mapa spoplatnených ciest.

Na gréckych diaľniciach od Gevgelie po Kavalu 1,80 €; 0,50 €; 1,80 €; 0,90 €; 1,60 €.

Mýto za most v Çanakkale 245 TL (tureckých lír – 8,92 €).

Mýta od tureckej hranice po Gevgeliu 1,20 €; 1,70 €; 1,40 €; 1,40 €; 1,60 €; 0,90 €; 1,80 €; 0,50 €; 1,80 €;

Mýta na spiatočnej ceste v Sev. Macedónsku a Srbsku si prirátajte v opačnom poradí. Pripomínam, že všade sme platili kartou.

Na stránke https://fuelgr.gr/web/ nájdete ceny všetkých čerpacích staníc v Grécku.

Trajekt Kavala – Chios

Pri plánovaní cesty sme zistili, že trajekt Diagoras od Blue Star Ferries na ostrov Chios odchádza večer. Vedeli sme, že oddych a pohodlie po celodennej jazde cez časť Srbska, Severné Macedónsko a sever Gréckej pevniny padnú vhod, preto sme si na túto plavbu na stránke plavebnej spoločnosti rezervovali kajutu. Mesiac pred cestou už nebol veľký výber, a tak sme vzali, čo zostalo. Doteraz sme lístky na trajekt nikdy nerezervovali, kupovali sme ich až po príchode do prístavu. Vždy však išlo o plavby počas dňa.

V Kavale vedľa prístavu sa nachádza veľké parkovisko (hodina 2 €), kde sme zaparkovali auto a išli si vyzdvihnúť do prístavnej budovy tlačené palubné lístky. Áno, elektronické ešte nie sú. Mali sme trocha obavy, ale stačilo zadať kód, ktorý nám po kúpe lístkov prišiel emailom.

Náš trajekt mal plánovaný odchod o 18. hodine. Veľmi dlho však trvalo vykladanie návesov z kamiónov, takže peších cestujúcich začali púšťať dnu až po osemnástej hodine a šoféri, ktorí parkovali svoje autá v útrobách trajektu ako poslední, sa dostali na paluby, keď sa trajekt s vyše polhodinovým meškaním odpútal od brehu. More bolo pokojné a spalo sa nám veľmi dobre.

Dodatočne sme podľa nákresu schémy lode zistili, že sa nám ušla jedna z jedenástich luxusných kajút na 7. palube. Nečudo, kajuta stála ako v hoteli. Suma sumárum, trajekt Kavala – Chios jedna cesta 231 eur (auto 113 € a my 2 x 59 €). Plavba trvala 14 hodín.

O Chiose a výletoch po ostrove vzniknú samostatné články.

Trajekt Chios – Lesbos

Lístky na trajekt z Chiosu na Lesbos sme nechceli kupovať z domu, a tak sme do kancelárie plavebnej spoločnosti zašli po príjazde na Chios. Palubný lístok stál 59,50 € (auto 21,50 € a my 2 x 19 €). Plavba trajektom Nisos Samos od Hellenic Seaways trvala 3,5 hodiny.

Odchod nášho trajektu sprevádzala neistota, pretože deň pred naším odchodom štrajkovali zamestnanci prístavov. Z toho dôvodu mal náš trajekt posunutý odchod. Namiesto o 6.25 h sme sa odpútali od brehu o 10.30 h. Nevadí, aj s tým treba v Grécku rátať. Aspoň sme si mohli dlhšie pospať.

O Lesbose takisto bude čo písať, tak len malá chuťovka z prechádzky Molyvosom a z pozorovania plameniakov v zálive Kalloni.

Trajekt Mytilini – Ayvalik

Lístky na tento trajekt sme kupovali na nábreží Mytilini v menšej cestovnej kancelárii po príchode na Lesbos. Stáli 95 eur (auto 55 € + my 2 x 20 €). Ich cena bola rovnaká, akú som našla doma na internete. Trajekt odchádzal o 18. hodine a v Ayvaliku zakotvil o 19.30 h.

Počas plavby sme si vychutnávali pohľad na vzďaľujúci sa Lesbos aj na západ slnka. Odbavenie v prístave v Ayvaliku bolo dôkladné. Museli sme sa pozrieť do kamery, cez ktorú si nás odfotili, potom nasledovalo bežné skenovanie príručnej batožiny. Najdlhšie trvala kontrola vodičského preukazu, pretože zamestnancom nesedelo meno s menom v pase. V jednom doklade je meno a priezvisko, v druhom najprv priezvisko a potom meno, takže chlapci tureckí nevedeli, ktoré z mien je priezvisko. Skutočnosť, že si Slovensko plietli so Slovinskom je vo svete celkom bežná. Za nami sa už začal tvoriť rad, no ľudia v ňom to brali s úsmevom.

Trója

O tom, ako prebiehal náš výlet do Tróje sa viac dozviete v niektorom z budúcich článkov.

Cesta cez Turecko

Z cesty cez Turecko sme mali trocha obavy, ako sa stáva, keď ideme do neznámeho prostredia. Obavy však neboli namieste. Za rýchlostnú komunikáciu z Ayvaliku sme neplatili. Platili sme až na mýtnici za mostom cez Dardanely (pozri vyššie). Tá rýchlostná komunikácia je nezvyčajná. Šiniete si to maximálne 90-kou a zrazu značka, že máme spomaliť na 50 km, lebo pred vami je cesta, ktorá pretína tú vašu. Takých križovatiek je na trase pomerne dosť. Normálna diaľnica pokračuje až za mostom cez Dardanely.

Mimochodom, vedeli ste, že most Çanakkale, ktorý spája európsku a ázijskú časť Turecka, odovzdali do užívania pomerne nedávno? Stalo sa tak 18. marca 2022. Rozpätie medzi piliermi mosta je 2 023 m a celková dĺžka 3 563 m a spolu s príjazdovými viaduktmi dosahuje dĺžku 4 608 m. Je najdlhším visutým mostom na svete.

Komunikácie, cez ktoré sme v Turecku prechádzali boli výborné, miestami úplne nové. Čerpacích staníc je dostatok, benzín, ktorý sme brali na predposlednej pumpe, stál približne 1,45 €/l. Mestá okolo ciest sú veľmi úhľadné a moderné.

Cesta od tureckej hranice

Hraničný priechod Kipi je od Tróje vzdialený 180 km. Na pompéznej tureckej hranici sme sa nezdržali dlho, batožina nikoho nezaujímala, len si nás znova odfotili cez kameru a mávli nám na odchod. Boli sme radi, keď sme sa vzďaľovali od zamaskovaných tureckých vojakov a blížili sa k usmievavým gréckym vojakom bez masky.

Úsmev nám dlho nevydržal, keď sme prechádzali smutnou krajinou spálenou ničivými augustovými požiarmi.

Naša výzva

Tu si dovolím trocha odbočiť a podeliť sa s vami o zážitok, s ktorým sa isto viacerí stretávate na cestách. Tento sme zažili na parkovisku za Vaiochori, keď sme na chvíľu odbočili z diaľnice Egnatia Odos vedúcej od tureckej hranice na západ Grécka. Keď sme zastali, zbehli sa k nám štyri veľké hladné a trocha bojazlivé psy. Vysypali sme im posledné zvyšky granúl, ktoré so sebou nosíme. Dokonca aj zvyšok mačacích, ktoré mávame takisto poruke.

Všimli sme si, že psy nemajú prístup k pitnej vode. My sme mali vodu, ale nemali žiadne misky. Manželovi napadlo nožíkom zrezať pet fľaše a urobiť z nich provizórne misky, z ktorých potom psy hltavo pili vodu.

Preto máme na vás prosbu: skúste zbierať tégliky alebo misky, napríklad od zmrzliny, a nosiť ich na cesty so sebou. Vieme, že to nevyrieši problém, ale aj tá trocha vody pomôže psíkom lepšie prežívať horúčavy. Napokon každý dobrý skutok pre tie štvornohé tvory sa ráta.

Kavalou sa to najzaujímavejšie z cesty začalo a Kavalou končilo

Od hranice v Kipi sme po Kavalu prešli 185 km. Tu sme si dopriali jeden a pol hodiny, aby sme sa prešli popod rímsky akvadukt, nakúpili čerstvé figy a koláče na cestu a dali si obed na nábreží.

Po ďalších 195 km sa blížime ku gréckej hranici so Severným Macedónskom. Zastavujeme na čerpacej stanici EKO pred Polykastrom. Stalo sa už takým naším rituálom, že si dáme čerstvú pomarančovú šťavu, prípadne tyropitu (koláč plnený fetou). Robíme tak aj po vstupe do Grécka spolu s telefonátom rodine, že sme v poriadku.

Čakacie doby na hraniciach a zvyšok cesty

Pre ilustráciu doplním čakacie doby na hraniciach. Samozrejme, vždy sú iné. Smerom na juh sme riskli hraničný priechod Horgos 2 a mali šťastie. Napriek tomu, že bol pondelok, sme čakali len 8 minút. Na srbsko-severomacedónskej v Preševe 16 minút a na severomacedónsko-gréckej 40 minút.

Grécko-severomacedónsku hranicu na spiatočnej ceste sme prešli za štyri minúty. Keďže deň boli hore od skorého rána a v noci neradi jazdíme, rezervovali sme si ubytovanie v Bogoroditse, kde to už poznáme.

Na severomacedónsko-srbskej hranici sme si odstáli najdlhšie – 46 minút.

Cesta cez Srbsko nasledujúci deň ubiehala pokojne s niekoľkými zastávkami na oddych. Belehradom sme prešli ráno za desať minút. Na hranici Horgos 2 s Maďarskom sme čakali 21 minút…

Počasie nám prialo počas celej dovolenky a pokazilo sa až posledný večer, keď sme dorazili do Szegedu. Zahrmelo, spustil sa lejak a z prechádzky po meste, na ktorú sme sa po dlhej ceste tešili, nič nebolo.

Záverom

Videli sme miesta, o ktorých sme kedysi ani netušili, že uvidíme. Tento rok sme zvlášť pocítili grécku filoxéniu, stretli veľmi milých a ústretových ľudí. Sme bohatší o nové zážitky a spomienky. Najmä príjemné a farebné, chutné a voňavé, i trocha smutné. Nachodili sme zopár kilometrov peši, prekonali niekoľko desiatok námorných míľ trajektmi, no presúvali sa najmä autom. To zvládlo všetky možné aj nemožné terény a teplotné rozdiely. Najväčšie poďakovanie však patrí môjmu manželovi. ĎAKUJEM.

Dvadsaťosem dní, 5 603,2 kilometra na cestách i necestách. Čas strávený presunmi v aute zabral 106,54 hodiny. Počasie nám prialo. Ako som spomenula, dážď si na nás počkal až cestou cez Maďarsko. Akoby chcel podfarbiť náš smútok, že bezstarostné dni sa skončili a že si máme začať zvykať na zimu. Z 31 °C v Grécku a Srbsku klesla teplota zo dňa na deň na 12 °C. Nečudo, odchádzali sme v lete a vrátili sa na jeseň.

Dvadsaťosem dní. Veľa? Málo? V každom prípade dosť na to, aby sa to, čo sme videli, zažili a odfotili, stalo podkladom na niekoľko ďalších článkov a fotogalérií. A ako vždy, budeme radi za každú vašu spätnú väzbu.