Tinos a Andros sú dva kykladské ostrovy, kam sme zamierili koncom augusta. Túžba vrátiť sa na obľúbený ostrov a spoznať ďalší prekonala všetky obavy z koronavírusu. Neverili sme, že sa nám podarí dostať sa do Grécka i druhý raz v tom istom roku, ale všetko vyšlo lepšie, ako sme dúfali. Pridávam hlavné body našej trasy a ďalšie tipy, kam v Grécku.
Tinos a Andros – trasa
Bratislava – Novi Sad 462,3 km Z domu vyrážame popoludní. Máme trocha obavy z budapeštianskeho okruhu, ktorého časť opravujú. Kolóna áut sa, na naše šťastie, vlečie v protismere. Na maďarsko-srbskej hranici čakáme „iba“ dvadsať minút a na dvore Butique hotel Arta v Novom Sade parkujeme podvečer. Rezervovali sme si ho asi preto, že nám jeho názov pripomínal grécku Artu. Je to moderný hotel s príjemným personálom, čistou izbou, dlhou posteľou a s raňajkami.
Malá poznámka: Ráno sa ulicou šírila vôňa čerstvého pečiva z protiľahlej pekárne. Vravíme si, že by sa nám zišlo na cestu niečo chutné. Kartou sa platiť nedalo, eurá nechceli a domácu menu sa nám nechcelo meniť. Nič to, vynahradili sme si to na ďalšej zastávke vo Velika Plana.
Novi Sad – Kotza Ntere 667,5 km Miestami musíme spomaliť pre práce na ceste a kladenie nového koberca. Na novej zelenej pumpe Valoni Petrol za tunelom Manajle čerpáme benzín. Na srbsko-severomacedónskej hranici trávime dlhé minúty bez pohybu a potom slimačím posúvaním auta. Sú z toho bez dvadsiatich minút tri hodiny. Vraj Macedónci do bodky plnia opatrenia.
Diaľnica cez Severné Macedónsko je už celá, čo je skvelé, hoci staršie časti by už potrebovali nový povrch. Na predposlednom Makpetrole pred gréckou hranicou znova čerpáme benzín. Na hraniciach Gevgelia – Evzoni pobudneme pol hodiny a hurá, Grécko.
Tradičný posun času na fotoaparátoch a frčíme do známeho hotela Kotza Ntere. Na naše sklamanie tam už nepracuje recepčná Maria. Na jar nám dala tipy na pekáreň a výlety do okolia. Večer trávime v Axioupouli v taverne u Thodorosa ako na jar.
Presun po pevnine
Kotza Ntere – Rafina 552,8 km Ráno sa nezdržujeme, o šiestej už nabiehame na diaľnicu A1 Tesaloniki – Atény. Raňajky si doprajeme v Korinos rest area a pokračujeme v ceste. Nasleduje dlhá šnúra mýtnic. Krátka pauza v Olympus Plaza na osviežujúcu šťavu z čerstvých pomarančov a po dvanástej sme v Pikerni pred Rafinou, kde doplníme benzín (1,635 €/l). Na Tinose a Androse sa jeho cena bude blížiť k dvom eurám (Elin 1,84 €, Shell 1,92 €).
Pod vplyvom geomagnetickej búrky
Po odchode z Kotza Ntere asi po päťdesiatich kilometroch jazdy nám svetielko na palubnej doske začalo signalizovať poruchu pohonu 4 x 4. Telefonovali sme asistenčnej službe. Tam akosi nemali čas, vraj sa ozvú. Kým manžel šoféroval, ja som hľadala na nete najbližší servis. Napokon som natrafila na článok, že Zem zasiahla geomagnetická búrka, ktorá môže spôsobiť výpadky elektrickej energie, internetových technológií, ako napríklad GPS, a elektroniky. Asi po hodine svetielko prestalo svietiť a všetko sa vrátilo do normálu. Aj pracovník asistenčnej služby sa ozval. Po dvoch dňoch.
Plavba na Tinos
Rafina – Tinos Prístav v Rafine nie je veľký. Z predošlých ciest sa tam už vieme zorientovať. Lístky na trajekt kupujeme v kancelárii Golden Star Ferries. Zapadneme do kaviarne nad prístavom a pri káve a milópite (jablkovom koláči, hojne posypanom škoricou) čakáme na trajekt s odchodom o 17:30 h. Prichádza skoro, takže môžeme nastúpiť. Je 15:15 h. Čas si krátime prechádzkou z jednej paluby na druhú a pozorovaním ruchu v prístave. Po dvoch hodinách plavby máme medzipristátie na Androse a po jeden a pol hodine plavby sprevádzanej chladnejším vetrom zakotvíme na Tinose.
Z ostrova Tinos na ostrov Andros
Na obľúbený ostrov Tinos sa vraciame po troch rokoch. Dedinky skrásneli, niektoré prevádzky skončili, vznikli nové. Podnikáme výlety na dosiaľ neprebádané, ale i známe a obľúbené miesta.
Agios Ioannis, Volax
pláž Santa Margarita
Kardiani, Aetofolia
pláž Kolympithra, Komi, Perastra
Koumelas, Mali, kameňolom, pivovar
balvany, Triantaros
Pyrgos, Panormos, Kalloni, Smardakito
Chora, Myrsini
O niektorých miestach som už písala dávnejšie.
Už aj v tinoskej Chóre platí, že v letnej sezóne večer po ôsmej hodine majú vozidlá vstup zakázaný. Ľudia sa môžu prechádzať po uliciach, taverny vytiahnuť stoly a stoličky na cestu, tak ako sme to zažili napríklad v Koroni. V porovnaní s predošlými pobytmi sú večery chladnejšie. Staré vetrovky, ktoré nosíme v kufri, nám v taverne v Myrsini padli vhod.
Po deviatich dňoch objavovania a relaxu sa rozlúčime s Marinou zo štúdií Kyklades ranným trajektom sa presúvame na susedný ostrov Andros do štúdií Nora Norita s dokonalým výhľadom a plážou Kolona.
Na Androse trávime šesť slnečných dní. Dávame prednosť leňošeniu a oddychu. Z toho, čo ostrov ponúka pre zvedavých turistov, sme navštívili iba zopár miest (o nich takisto v ďalších článkoch).
Chora, Ormos Korthi
Batsi, pláž
Batsi, mestečko
Kláštor Zoodochos Pigi, Vitali
Menites, Chora, Sineti, Grias Pidima
Koniec leňošenia, čas je neúprosný
Dni dovolenky sa nemilosrdne míňajú, je čas vydať sa na spiatočnú cestu.
Andros – Rafina Pred cestou sa zastavíme po čerstvé koláče na cestu v obľúbenej pekárni na nábreží Batsi. Trajekt prichádza načas. Klasická kontrola covid pasov, formulára na trajekt a palubných lístkov. O 10:15 dvíhame kotvu. Slnko svieti, more je pokojné, pohodová plavba. Pozorujeme pobrežie, morské vlny a plavidlá, s ktorými míňame.
Rafina – Polykastro 614,3 km O 12:15 nás trajekt vyvrhne zo svojich útrob. V Rafine dopĺňame benzín a potom šikovne manévrujeme po aténskom okruhu. Nasleduje rad mýtnic a dve prestávky.
Deň pred odchodom z Androsu si rezervujeme hotel Park v Polykastre. Je to z diaľnice bližšie ako Kotza Ntere. Podľa bookingu ide o nefajčiarsky hotel, ale prvá izba, ktorú dostávame, je nasiaknutá cigaretovým dymom. Ústretový recepčný nám mení kľúč za voňavú izbu cez chodbu, ale s výhľadom na cestu. Kľúč meníme do tretice. Konečne izba do dvora s obrovským platanom.
Cez tri krajiny
Polykastro – Szeged 861,5 km Je sobota, päť hodín ráno a tma. Trocha máme obavy z hraníc, no čakanie na grécko-severomacedónskej hranici po predložení zelenej karty a covid pasov trvá len štyri minúty. Nasleduje tradičné čerpanie benzínu na prvom Makpetrole.
O pol šiestej je ešte stále tma. Za mostom a odbočkou do dediny Miravci nás zastavujú dvaja policajti. Stoja na tom istom mieste a zisťujeme, že sú tí istí ako v júni. Jeden z nich nás zdraví po česky „dobrý večer“, pýta sa odkiaľ ideme a vraj či niečo nevezieme v kufri. Smejeme sa, že už je ráno a do kufra sa sotva niekto zmestí. Lúčia sa s nami s prianím šťastnej cesty a my odpovedáme „dovidenia o rok“.
Kontrola pasov na srbskej hranici, zdržanie desať minút. O necelú hodinu odbočíme z diaľnice do Motelu Predejane na raňajky. Je 16 °C a slabo prší. Od spojazdnenia diaľnice je v reštaurácii pusto. Možno je veľmi skoro. Obsluhujú nás ako kráľov. Zvláštny pocit.
Belehrad Slnko, 22 °C. Je trocha hustejšia premávka, no plynulá, a po pätnástich minútach sme za centrom. Nasleduje prestávka a potom ďalšia s čerpaním benzínu na ČS Beška. Na OMW Bačka Topola krátka kávopauza. Hranica Horgoš 2 – Röszke a päťdesiat minút slimačieho tempa. Stále kratšie ako na Horgoši 1.
Szeged – Bratislava 302 km Noc trávime v tom istom penzióne ako na jar. Vhod padne večerná prechádzka a ráno fŕŕŕ domov. Okruh Budapešti prechádzame bez problémov, práce na moste sú dokončené.
Zhrnutie
Cesta, presuny a pobyt na ostrovoch vyšli lepšie, než sme dúfali. Autíčko poslúchalo (za tie erupcie na Slnku nemohlo) a šofér bol skvelý ako vždy. Patrí mu moja veľká vďaka a uznanie.
Počet najazdených kilometrov: 4 148,1
Počet hodín strávených v aute: 68:05 hodiny – vrátane čakania na hraniciach (časy, ktoré som v článku uviedla, samozrejme, nie sú smerodajné pre budúcnosť)
Teplota v deň odchodu: po daždi, 17 °C, v deň príchodu: 17 °C.
Mýta sme platili kartou, prepočet je v eurách.
maďarská známka 14,75 €
3x mýto Srbsko 18,58 € – 640, 1 490 RSD (x 2)
5 x mýto Sev. Macedónsko 6,33 € – 60, 80, 60, 800, 100 MKD (x 2 )
Mýta v Grécku
na diaľnici A1 oba smery spolu 70,95 €
palubné lístky Rafina – Tinos – Andros – Rafina 252 €
Naša trasa