Po pobyte na Chiose a krátkej návšteve Efezu naše putovanie pokračovalo. Po prekročení turecko-gréckej hranice a prenocovaní v Nea Chili neďaleko Alexandroupoli sme zamierili do horského mestečka Florina. A nielen tam, pretože na gréckej pevnine sme navštívili ďalšie zaujímavé miesta, o ktorých sa dozviete v tomto článku.
Ak vás zaujímajú samotné počiatky západnej civilizácie a prechod od lovcov a zberačov k poľnohospodárstvu a chovu dobytka, Sesklo je ilustratívnym príkladom a miestom na návštevu. Viac sa o ňom dozviete na nasledujúcich riadkoch.
Dimini je po Dione ďalšie archeologické nálezisko, ktoré sme navštívili počas našej jarnej cesty po Grécku. Nie je veľmi známe a možno ani také významné ako Dion, o ktorom som písala v minulom článku, dopĺňa však mozaiku starodávnych miest, ktoré sme chceli vidieť.
Dion zohrával v staroveku významnú úlohu v oblasti Pierie a jeho bohatá história je dodnes prítomná v archeologickom parku a múzeu v dnešnom Dione. Vydajme sa spoločne objaviť jeho tajomstvá a zavítajme aj ku Kostolu sv. Demétria z 15. storočia, ktorý sa nachádza na okraji dediny.
Lesbos je tretí najväčší ostrov Grécka s bohatou históriou a pozoruhodnými pamätihodnosťami. Napriek obmedzenému času sme sa snažili spoznať čo najviac z jeho krás. V nasledujúcom článku vám predstavím najzaujímavejšie miesta, ktoré sme počas našej cesty navštívili.
Kostoly rovnako ako kláštory, o ktorých som písala v predchádzajúcom článku, nie sú len významnými centrami náboženského života a nositeľmi kultúrneho dedičstva, ale patria aj medzi vyhľadávané turistické ciele. V článku predstavím aspoň niekoľko z tých, ktoré sme na ostrove navštívili alebo videli.
Pokračovať v čítaníSkýros je najväčší a najnenápadnejší z ostrovov, ktoré tvoria súostrovie Severné Sporady v Egejskom mori. Oveľa známejšie ostrovy sú Skiathos, Skopelos a dokonca aj ich skromnejší bratranec Alonissos. Máme radi malé ostrovy, pretože je väčšia šanca ich lepšie spoznať, takže Skýros sme nemohli obísť.
Skamenený les v západnej oblasti Lesbosu vznikol následkom sopečnej erupcie pred sedemnástimi až dvadsiatimi miliónmi rokov. Veľkú časť územia vtedy pokryli láva a popol. V tom období ostrovu dominovala subtropická vegetácia, ktorá zmizla pod nánosmi popola zo zemského povrchu, len aby sa po miliónoch rokov znova dostala na svetlo.
Naxoské chrámy sú dnes už len torzom toho, čím bývali v čase svojho najväčšieho rozkvetu. Oba patrili medzi posvätné miesta Egejskej oblasti. Apolónov chrám nerátame, keďže ten kedysi ani nestihli dokončiť. Dávno predtým, ako ich postavili, začali ostrovania uctievať prírodné božstvá na otvorenom priestranstve.
Pokračovať v čítaní
Naxoská Chóra je centrom ostrova, i keď neleží v jeho strede. V sezóne býva najrušnejším miestom Naxosu, teda ak nerátam pláže a rezorty na západnom pobreží. Na taký čulý ruch sme neboli zvyknutí, pretože v hlavných mestách ostrovov, ktoré sme dosiaľ navštívili, vládla v septembri pokojnejšia atmosféra.
Pokračovať v čítaní