Návraty na známe miesta bývajú nevyspytateľné. Niekedy v nás zanechajú pocit sklamania, inokedy nás príjemne prekvapia. Tentoraz sme sa bez akýchkoľvek očakávaní vrátili do Areopoli, malebného mestečka na západe Mani. Od našej poslednej návštevy uplynuli štyri roky.

Krátko po našom príchode do Areopoli mračná prekryli slnko a zahalili mesto do sivastého nádychu. Počasie býva nevyspytateľné, ale nevadí. Vydávame sa známymi uličkami a porovnávame súčasnosť so spomienkami. Občas si niečo odfotíme a nasávame pokojnú atmosféru. Je polovica júna a vidno, že sezóna sa ešte len rozbieha.

Pred tavernou Sun Set stojí statný muž, zrejme majiteľ. Keď vidí, ako nadšene fotíme, pozýva nás na strešnú terasu so slovami, že odtiaľ budeme mať Areopoli ako na dlani. Chvíľu váhame, no nakoniec súhlasíme. Ten pohľad naozaj stojí za to. Pred našimi očami sa rozprestierajú tehlovo červené strechy domov, veža kostola Taxiarches, vysoká veža Pikoulakisovho múzea či vrcholky Tajgetosu zahalené oblakmi.

Hoci sme nedávno raňajkovali, zo slušnosti si sadneme k jednému zo stolov a objednáme šťavu z čerstvých pomarančov. Pri odchode si všimneme police s rôznymi druhmi medu, domácimi zaváraninami a cestovinami. Neodoláme a kúpime si tymianový med. (Už je po ňom – bol naozaj výborný.) Bod pre majiteľa.

Nevyspytateľné nie je len počasie. Nádherná bugenvilea, ktorej zábery na internete sa dajú rátať na tisícky (máme ju aj my v úvode staršieho článku), už nedominuje jednej z uličiek. Zostali po nej iba žalostne holé konáriky. Možno vyschla pre nedostatok vody, možno sa ešte spamätá, a možno sa naplnil jej čas. Sme z toho trochu smutní.

Klobúk

Cestou k zaparkovanému autu si uvedomím, že nemám klobúk. Zmocňuje sa ma panika. Sklamalo by ma, keby som ho nenašla. Je môj obľúbený, nosím ho do Grécka roky. Len občas na ňom vymením stuhu. Vraciame sa ho hľadať po trase, kadiaľ sme pred chvíľou chodili. A hľa, môj klobúk s modrou stuhou pekne odpočíva na múriku vedľa kostola Panagia. Uvedomila som si, že som si ho dala pri fotení pod pazuchu a nevšimla som si, keď mi vypadol.

Návraty bývajú nevyspytateľné. Staršie spomienky zvyknú prebiť nové zážitky. A tie môžu občas sklamať. Nás mesto Áreovo nesklamalo. Aj vďaka podnikavému majiteľovi taverny, ale najmä vďaka dobrej duši, ktorá zdvihla môj klobúk zo zeme a odložila ho na múrik. Do Areopoli sa radi vrátime. Teda ak sa neudeje niečo nevyspytateľné.