Kláštor Osios Loukas je považovaný za jeden z najlepšie zachovaných príkladov stredobyzantského cirkevného umenia a architektúry. V roku 1990 bol zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ak budete mať niekedy cestu okolo, určite sa zastavte – jeho návšteva stojí za to.
Kláštor Osios Loukas sa nachádza na západnom svahu hory Helikos, 23 kilometrov juhovýchodne od Arachovy, kde sme ubytovaní. Počasie vôbec nepôsobí jarne – mračí sa a prší. Napriek tomu sa nevzdávame a ideme ho navštíviť.
Názov kláštora znamená „kláštor ctihodného Lukáša“. Nájdete ho aj pod názvom Moni Osios Loukas (alebo Hosios Loukas podľa preferovanej transkripcie).
Pravoslávny kláštor založil na začiatku 10. storočia pustovník Lukáš zo Steiri, známy ako Lukáš Divotvorca (29. 7. 896 – 7. 2. 953). Jeho ostatky uchovávajú v kláštore dodnes. Kláštor získaval prostriedky vďaka presvedčeniu veriacich, že relikvie svätého Lukáša vydávajú tzv. myro – voňavý olej s údajne liečivými účinkami. Pútnici často spali pri hrobke v nádeji na uzdravenie.
V areáli kláštora stoja dva kostoly. Starší kostol Theotokos (Matky Božej, resp. Bohorodičky) pochádza z 10. storočia a je jedným z najstarších kostolov na gréckej pevnine. Mladší, tzv. katholikon – v zmysle katedrálny/kláštorný kostol – z prvej polovice 11. storočia je zasvätený sv. Barbare. Kostoly spája portikus – stĺporadie s predsunutou strechou. Steny oboch kostolov zdobia fresky a mozaiky, pričom mnohé pochádzajú z 11. storočia. V byzantských časoch považovali Osios Loukas za jeden z najvýzdobnejších a najkrajších kláštorov.
V komplexe sa nachádzajú dvoj- a trojpodlažné budovy s celami mníchov, jedáleň, zvonová veža a malé múzeum.
Čo je cloisonné a opus mixtum?
Dozvedela som sa, že budovy kláštora postavili technikou cloisonné muriva (cloisonné masonry), teda striedania kameňa alebo mramoru a tehál. Ide o murovanie, kde sa väčšie kamenné alebo mramorové bloky vkladajú do rámikov z tehál (alebo obklopené tehlami), čo vytvára dekoratívny vzhľad. Podobne vybudovali Mystras, kostol Agia Sofia v Monemvasii alebo Nea Moni na Chiose a ďalšie.
Pozn.: Pri opise kombinácie kameňa a tehál sa používa aj latinský pojem opus mixtum, ale cloisonné označuje špecifický dekoratívny spôsob striedania.
Viac informácií nájdete v popisoch pod obrázkami.
Súčasnosť kláštora
Kláštor je stále aktívny. Mnísi očakávajú od návštevníkov prejav úcty v podobe primeraného oblečenia: muži dlhé nohavice, ženy dlhé šaty alebo sukňu a zakryté plecia.
Vstup do areálu kláštora je voľný. Vstupné do múzea: 4/2 € (plné/zľavnené);
Otváracie hodiny: 8.30 – 15.30 h. Veľké parkovisko je na prístupovej ceste nad kláštorom. Odhadovaný čas návštevy: 1,5 – 2 hodiny.
Súčasťou areálu sú aj malé obchody, kde ponúkajú retsinu (víno ochutené borovicovou živicou), miestny olivový olej a olivy, domáce cestoviny, sladkosti a suveníry.
Vrch Helikon
V gréckej mytológii sa na vrchu Helikon nachádzali dva pramene zasvätené múzam Aganippe a Hippokréne (doslova konský prameň). Podľa mýtu vznikol prameň Hippokréne tak, že okrídlený kôň Pegas udrel kopytom do skaly takou silou, že z nej vytryskol prameň. Helikon a prameň Hippokréne sa považovali za zdroj básnickej inšpirácie.
Na Helikone sa vraj nachádzal aj prameň, pri ktorom sa Narcis zamiloval do vlastného odrazu.
Ak budete niekedy prechádzať trasou Livadia – Arachova, určite sa zastavte – návšteva kláštora Osios Loukas naozaj stojí za to. Navyše je dosť možné, že budete mať šťastie na lepšie počasie než my.
Zdroje:
https://asemesterinathens.blogspot.com/2015/03/ossios-loukas-monastery.html
https://www.liturgicalartsjournal.com/2023/09/the-church-of-hosios-loukas-in-greece.html
