O tom, čo môžete vidieť v tomto regióne na severe Peloponézu som dosiaľ nepísala. Nemali sme ho prebádaný tak ako južnejšie a slávnejšie regióny. V priebehu nedávnych výletov sme sa to snažili napraviť, preto v nasledujúcom článku ponúkam niekoľko informácií a odkazov na miesta, ktoré môžete v Acháji navštíviť.
Pevnosť Rio (známa aj ako hrad Morea, taliansky Castello de Moria) postavil osmanský sultán Bajazid II. v roku 1499. Vyrástla nad ruinami Poseidónovho chrámu za neuveriteľné tri mesiace. Spolu s náprotivnou pevnosťou Rumelia na Antiriu mala za cieľ kontrolovať a chrániť vstup do Korintského zálivu. Bola menšia ako dnes a prezývali ju „Malé Dardanely“.
Pokračovať v čítaní
Múzeum soli v Tourlide dokumentuje tradíciu získavania soli v oblasti Mesolongi. Návštevníci sa môžu dozvedieť všetko, čo sa týka soli, od histórie jej získavania až po súčasnosť. Vedeli ste, že soľ má tisícky spôsobov použitia? Na stránke múzea sa píše neuveriteľné číslo 14 000.
Pokračovať v čítaníAgia Markella, svätá Marcela, je patrónka ostrova Chios, ale aj pútnické miesto s tragickým príbehom, liečivým prameňom, kláštorom a obľúbenou plážou. Prečítajte si legendu o svätici a pozrite sa na naše fotografie z výletu.
V tretej časti sa presuniem na Peloponéz a dokončím rozprávanie o našej septembrovej ceste. Cez Korintský prieplav sme vstúpili do krajiny, kde každý kameň rozpráva príbeh. Čo všetko nás na Peloponéze čakalo tentoraz? Ktoré miesta by som vám chcela odporučiť na vlastnú návštevu? To všetko – spolu s užitočnými odkazmi – nájdete v tomto záverečnom pokračovaní nášho gréckeho dobrodružstva.
Po pobyte na Chiose a krátkej návšteve Efezu naše putovanie pokračovalo. Po prekročení turecko-gréckej hranice a prenocovaní v Nea Chili neďaleko Alexandroupoli sme zamierili do horského mestečka Florina. A nielen tam, pretože na gréckej pevnine sme navštívili ďalšie zaujímavé miesta, o ktorých sa dozviete v tomto článku.
Naša jesenná cesta po Grécku bola o návratoch a dopovedaných príbehoch. Vrátili sme sa na očarujúci ostrov Chios a na pevnine a Peloponéze doplnili miesta, ktoré sme na jar nestihli kvôli môjmu zraneniu. Počas tridsiatich dní sme sa nechali viesť vôňou mora, malebnými dedinkami a nečakanými objavmi.
V nasledujúcich troch častiach zhrniem naše putovanie — pre tých, ktorí by sa chceli vydať podobnou cestou, ale i pre tých, ktorí hľadajú nápady na trávenie voľného času v Grécku. Podelím sa o okamihy, ktoré nás chytili za srdce, a keďže o jedle nepíšem často, pridám aj zopár tipov na miesta, kde nám chutilo.
