Naša jesenná cesta po Grécku bola o návratoch a dopovedaných príbehoch. Vrátili sme sa na očarujúci ostrov Chios a na pevnine a Peloponéze doplnili miesta, ktoré sme na jar nestihli kvôli môjmu zraneniu. Počas tridsiatich dní sme sa nechali viesť vôňou mora, malebnými dedinkami a nečakanými objavmi.
V nasledujúcich troch častiach zhrniem naše putovanie — pre tých, ktorí by sa chceli vydať podobnou cestou, ale i pre tých, ktorí hľadajú nápady na trávenie voľného času v Grécku. Podelím sa o okamihy, ktoré nás chytili za srdce, a keďže o jedle nepíšem často, pridám aj zopár tipov na miesta, kde nám chutilo.
O ceste z Bratislavy do Kavaly tentoraz nebudem písať, pretože sa s malými obmenami opakuje a jej popis si môžete prečítať v starších článkoch. V závere III. časti nájdete zopár aktuálnych informácií o mýtach a tiež odkazy na stránky, z ktorých som čerpala niektoré údaje.
Naša obľúbená zastávka pri jazere Dojrani na hranici Grécka so Severným Macedónskom
Kavala – Chios
Tentoraz sme si zopakovali cestu na ostrov Chios a rovnako ako pred dvoma rokmi sme sa nalodili na nočný trajekt v Kavale.
Kavala – cestou do prístavu s hradom a čajkami na dohľad
Plavba na Chios trvala trinásť hodín. Bola pokojná a v kabíne trajektu sme sa prekvapivo dobre vyspali. Keď sme sa plavili pred dvomi rokmi, zastávky na Limnose a Lesbose sme prespali. Na Limnose sme stáli o jedenástej v noci a na Lesbose o šiestej nad ránom, tak sme vybehli z kajuty v pyžamách a chvíľu pozorovali ruch na nábreží.
Pohľad na vysvietené nábrežie Limnosu
Lesbos – vpravo socha slobody a hrad
Chios
Na Chiose sme pristáli o deviatej ráno. Keďže do jednej hodiny sme mali čas, využili sme ho na prechádzku po pešej zóne na ulici Aplotaria a návštevu Byzantského múzea (o ňom však budem písať v samostatnom článku).
Na hlavnej obchodnej ulici Aplotaria je predpoludním a večer rušno, popoludní pusto
Konečne na mieste – naša domovská pláž Vokaria na Chiose s tureckým pobrežím na obzore
Po príchode do Vokarie sme sa zvítali s našou domácou Angeliki, s ktorou sme sa rozprávali aj o tom, že tohoročné letné požiare neobišli ani Chios.
Počas výletov po ostrove sme videli spustošenú a popolom pokrytú krajinu. Pohľad na ohňom zničené domy a olivové sady najmä okolo dedín Volissos a Agia Markella bol zdrvujúci. Napriek tomu sme postrehli záblesky nádeje: drobné výhonky zelene a neúnavnú snahu miestnych ľudí o obnovu.
Hoci obyvatelia Chiosu prežili ťažké chvíle, zostali ústretoví a srdeční. Na Chiose sme strávili dvanásť nezabudnuteľných dní. Vrátili sme sa na známe miesta a vybrali sa aj tam, kde sme ešte neboli: navštívili sme múzeá, galérie a staré kostoly, prešli sa úzkymi uličkami tradičných dedín i hlavného mesta a užívali si teplé more a oddych na plážach.
Naša obľúbená pláž Vroulidia na Chiose v žiari slnka
Malebná rybárska osada Lagkada s nábrežím a prístavom pre malé člny
Panagia Krina je byzantský kostol z konca 12. storočia. Patrí medzi najstaršie kostoly na ostrove.
Takto vítajú návštevníkov v stredovekej dedine Olympi.
V uličkách Pyrgi, dediny známej xystami – jedinečnými sgrafitami
O tom, kde nám chutilo
Veľmi radi a často sme sa počas výletov po ostrove zastavili v malej cukrárni Perfect v Armolii. Lákala nás tamojšia výborná zmrzlina a fantastické zákusky. Neboli sme sami. Priznali sa k tomu aj priatelia, s ktorými sme sa stretli pri večeri. Poznáme sa už roky práve vďaka Grécku.
Mimochodom, ak sa chcete dobre a hlavne chutne najesť, zájdite do reštaurácie Vradipus v starom meste. Βραδύπους znamená leňoch, ale obsluha vôbec nebola pomalá, ako to zvieratko 🙂 Nenechajte sa odradiť jej vzhľadom. Je to klenot ukrytý v ruine domu s gréckou kuchyňou v modernej interpretácii. Táto reštaurácia nás nadchla.
Vradipus
Tých obľúbených reštaurácií máme na Chiose, samozrejme, viac. Napríklad Amethistos v dedinke Olympi alebo Mestoúsiko Grill House Food v dedinke Mesta.
O Chiose zatiaľ toľko. Niektorým miestam sa budem podrobnejšie venovať v samostatných článkoch. Inak o stredovekých dedinkách a plážach na ostrove som písala v mojich starších článkoch.
Chios – Çeşme
Po vylodení na Chiose sme si ihneď zašli kúpiť lístky na trajekt. Naplánovali sme si totiž plavbu do tureckého prístavu Çeşme s tým úmyslom, že zájdeme do starovekého mesta Efez. Lístky našťastie boli k dispozícii presne, ako sme chceli.
Keď sme už mali istotu, že sa z Chiosu dostaneme podľa rozvrhu, mohli sme si rezervovať ďalšie ubytovanie na miestach, ktoré sme si naplánovali v našom itinerári.
Çeşme je od hlavného mesta Chios vzdialené desať námorných míľ a plavba trvá štyridsať minút. Odbavovací proces v tureckom prístave trval 40 minút, hoci z trajektu vystúpilo len pár ľudí.
„Preplnený“ trajekt z Chiosu do prístavu Çeşme
Efez – Nea Chili
Na deň nášho príchodu hlásili vysoké teploty, no i tak sme to riskli. Veď ktovie, či ešte budeme mať takú príležitosť. Cesta do Efezu po diaľnici ubiehala hladko a bez problémov. Videli sme, že požiar sa nevyholani oblastiam, ktoré sme cestou míňali. Po približne 160 kilometroch sme stáli na mieste, ktoré bolo splnením mojich snov.
Majestátna Celsova knižnica
Mramorovú cesta je klzká. Nie div, veď ju za tie tisícročia dôkladne vyleštili tisícky návštevníkov. Vľavo stojí Hadriánov chrám.
Pre horúčavu sme prešli len malú časť areálu, ale odchádzali sme spokojní. Videli sme to, čo sme chceli vidieť: Celsovu knižnicu, divadlo, mramorovú cestu a efezské mačky tiež. Efez je aj po tisícročiach veľkolepý. Uchvátil nás.
Po návšteve Efezu sme sa vydali späť: obišli sme Izmir a prešli ponad Dardanely po novom moste 1915 Çanakkale (najdlhšom visutom moste na svete) — tak ako pred dvoma rokmi pri návšteve Tróje — a vrátili sa do Grécka. Po dlhom dni sme prenocovali v malom štúdiu v Nea Chili tesne za hranicou.
Pokračovanie v II. časti. V tej poslednej – III. časti – nájdete užitočné odkazy a informácie.
Naša trasa
