V tretej časti sa presuniem na Peloponéz a dokončím rozprávanie o našej septembrovej ceste. Cez Korintský prieplav sme vstúpili do krajiny, kde každý kameň rozpráva príbeh. Čo všetko nás na Peloponéze čakalo tentoraz? Ktoré miesta by som vám chcela odporučiť na vlastnú návštevu? To všetko – spolu s užitočnými odkazmi – nájdete v tomto záverečnom pokračovaní nášho gréckeho dobrodružstva.

Peloponéz – pevnosť Rio a maják Drepano

Po štyroch dňoch sme si dali posledné raňajky v Nafpaktose a potom sme sa cez impozantný most Rio-Antirio presunuli do oblasti Acháje na Peloponéze. Najprv sme zaparkovali pred pevnosťou Rio. Tentoraz sme prišli včas, nie ako pred desiatimi rokmi. Fúkal síce dosť silný vietor, to nás však neodradilo a postupne sme obišli celý areál. Prechádzali sme z jednej časti do druhej a ohromovalo nás, aká je pevnosť obrovská. Zo strechy pevnosti sa nám naskytli famózne výhľady – najmä na most Rio-Antirio a Korintský prieplav.

Keď sme pokračovali pozdĺž severného pobrežia Peloponézu do Diakopta, trochu sme vybočili z trasy a prešli sa k majáku na Myse Drepano. Zaujímavý je nielen maják z roku 1880, ale aj výbežok do mora – kosa tvorená nánosmi okruhliakov. Vetry tu fúkajú až dvestopäťdesiat dní v roku, preto sa táto oblasť stala obľúbenou lokalitou pre kitesurferov a windsurferov. Teraz nám už bolo jasné, prečo tak fúkalo na pevnosti.

Autom sa dá dostať k majáku pozdĺž pobrežia po nespevnenej ceste. Krátko pred nami na nej však zapadli dvaja Holanďania s obytným vozom, preto sme museli nechať auto za cementárňou a prejsť asi 350 metrov pešo. Kosa na Myse Drepano nám trochu pripomínala výbežok pri plážach Epanomi-Potamos neďaleko Thessaloník.

Neprešla som celú kosu, aj na tom kúsku, po ktorom som išla, ma skoro odfúklo do mora 😊

Zubačkou z Diakopta do Kalavryty a späť

Do prímorskej dediny Diakopto sme sa vrátili, aby sme si splnili, čo nám na jar zmaril môj úraz – jazdu ozubnicovým vlakom do Kalavryty a späť. Zubačku z Diakopta do Kalavryty spustili do prevádzky v roku 1896 a trať meria 22 km. Vláčik prechádza cez mosty a tunely úzkou roklinou Vouraikos pozdĺž rovnomennej riečky.

Keď sme boli pred dvoma rokmi v kláštore Mega Spileo, dozvedeli sme sa o Múzeu holokaustu v Kalavryte. Zašli sme tam, no práve v ten deň bolo zatvorené. Tentoraz sme si to naplánovali lepšie a prišli sme, keď bolo otvorené.

Pomník pred múzeom

Múzeum holokaustu sa venuje histórii masakru v Kalavryte z roku 1943. Dokumentuje život miestnej komunity a tragické udalosti, ktoré sa odohrali 13. decembra 1943, keď nacisti zapálili mesto a popravili 696 chlapcov a mužov od trinástich rokov vyššie. Na paneli v poslednej miestnosti bývalej školy, kde sa múzeum nachádza, sú fotografie a mená všetkých, ktorí v ten deň zahynuli. Po sugestívnej prehliadke sme odchádzali so slzami v očiach.

Jedna zo zvoníc Kostola nanebovzatia Panny Márie v Kalavryte natrvalo ukazuje presný čas masakru – 14:34. Prechádzka mestečkom, kde sa práve konal veľký trh, a posedenie v cukrárni Ellinikon nás vrátili do príjemnejšej súčasnosti.

Symbolické koľajnice na ulici 25. marca obklopenej rôznymi obchodmi

Čakanie na vlak

Hodinová jazda zubačkou (Odontotos – v preklade znamená „zubový vlak“) nám pripomínala let nízkonákladovým lietadlom, kde na dlhé nohy nie je dosť miesta. Pre pohľady na podmanivé prírodné scenérie a úchvatnú krajinu, ktorou vláčik prechádzal, sme však ten nedostatok pohodlia ochotne odpustili.

O Kostas

Po výlete sme večer zašli do taverny ku Kostasovi (O Kostas). Tak ako minule aj tentoraz nás zaviedol rovno do kuchyne a vysvetľoval, čo práve navarili. Keď sa nebudete vedieť rozhodnúť, objednajte si z každého jedla polovicu. My sme tak urobili a mohli ochutnať viac jedál. Všetky boli výborné, ako od babičky. Odporúčame.

Plataniotissa – kostol v dutine platana

Na druhý deň ráno sme opustili Diakopto a vydali sa na juh. Najprv sme sa zastavili v dedine Plataniotissa, 20 km južne od Kalavrity. Chceli sme na vlastné oči vidieť tzv. Svätý chrám Plataniotissa – minikostol v dutine starého odumretého platana.

Kostol je zasvätený narodeniu Panny Márie, no dátum jeho založenia nie je známy. Pravdepodobne sa tak stalo počas nadvlády Osmanskej ríše. Vnútro platana meria približne 8 x 3 m a dovnútra sa údajne vojde pätnásť ľudí.

Miestni sa starajú o kostol aj o jeho okolie.

Okrem kostolíka, ktorý chráni konštrukcia zo skla a železa pripomínajúca dáždnik, stojí za zmienku aj neďaleký Kostol nanebovzatia Matky Božej z 10. storočia.

Kostol je jednoloďový tak ako veľa ďalších z toho obdobia a zdobia ho fresky svätcov.

Čudný kostol Agia Fitini Mantineia

Achája – krajina, ktorou sme prechádzali do Arkádie.

Arkádia je región v strede Peloponézu. Tu, mimo diaľnice na rovine nad Tripolisom, stojí bizarný kostol Agia Fotini Mantineia. Postavili ho začiatkom 70. rokov minulého storočia a mieša prvky od starogréckych po byzantské. Kostol nezodpovedá normám pravoslávnej cirkvi a vyvoláva rozporuplné názory – posúdite sami, keď pôjdete okolo.

Nechceli sme sa napájať na diaľnicu v Tripolise, tak sme pokračovali do Sparty po okresnej ceste. Za Tripolisom nás upútala e-Drive Cafe – útulná kaviareň z farebných kontajnerov s nabíjacou stanicou pre elektromobily, ak by ste potrebovali. Robia dobrú kávu (aj bezkofeínovú), obsluha je sympatická a rada si s vami podebatuje. Príjemné miesto na krátky oddych cestou.

Cesta z Monemvasie do Neapoli Voion

Monemvasia

Do Monemvasie sa radi vraciame. Na štyri dni sme sa ubytovali za dedinou Xyfias, no prechádzku mestom, kde sa zdanlivo zastavil čas, sme si nenechali ujsť. Konečne sme sa dostali aj k majáku za hradbami. Vždy keď prídeme do Monemvasie, vidíme, ako pokročili práce na renovácii starých domov.

Výlet do oblasti Mani

Dni boli stále letné, v mori sme sa kúpali takmer každý deň, a tak sme si urobili spomienkový výlet na polostrov Mani k Mysu Tenaro. Z vyhliadky nad Gytheom sme pohľadom skontrolovali vrak lode Dimitrios na pláži Valtaki a skonštatovali, že zatiaľ drží pohromade.

Vrak lode Dimitrios

Gytheo sme obišli a zamierili do Areopoli. Hoci bolo 22. septembra, v Areopoli sme stretli davy výletníkov. Potom sme pochopili, prečo – v Gytheu pristála veľká výletná loď a turistov z nej rozvážali po okolí autobusmi.

Tradičná pekáreň v Areopoli

Od rána ubehlo niekoľko hodín a bolo na čase nájsť si niečo pod zub. Rozhodli sme sa pre Grill House Koroni, reštauráciu, ktorú sme si nikdy predtým nevšimli. Po troch týždňoch pobytu v Grécku sa už patrilo objednať si pita gyros, ktorý si dávame bez hranolčekov. Nielenže bol výborný, ale potešila nás aj priateľská obsluha. Kostas chodil medzi stolmi a pýtal sa, či je všetko v poriadku. Vybrali sme si dobre.

Neplánované odbočky: Erimos a Alipa

Za dedinou Erimos stojí cintorínový kostol Agia Varvara z 12. storočia. Považujú ho za najdokonalejší kostol na polostrove Mani, pretože svoj vzhľad si zachoval v plnom rozsahu. Ide o typický dvojstĺpový krížový kostol s predsieňou na západe. Je zrekonštruovaný – a zamknutý. Prekvapilo nás, že všetky okná sú zaslepené.

Pred Vathiou sme stretli ďalších priateľov, ktorí sa vracali z Mysu Tenaro, kam sme mali namierené. Neplánované stretnutie nás veľmi potešilo.

Vathiu už poznáme, preto sme sa zastavili len na chvíľku, no keď sme ju videli prvýkrát, od úžasu nám klesla sánka. Aj tu, tak ako v Monemvasii, je snaha zrenovovať staré budovy, v tomto prípade vysoké vežové domy – pýrgoi.

Keď sme dorazili k Mysu Tenaro, nestačili sme sa čudovať množstvu ľudí. Nikdy predtým sme tam nevideli taký nával. Väčšina sa kúpala v malom zálive pod Poseidonovým chrámom. Rozhodli sme sa, že pokojnejšie miesta nás čakajú inde, a vydali sme sa na spiatočnú cestu

Pohľad na južný cíp polostrova Mani – vľavo rybárska osada Porto Kagio, vpravo stredisko Marmari

Malá pláž Alipa nás príjemne prekvapila. Miesto, kde v roku 1982 natáčali film so Susan Sarandon, pôsobilo intímne a pokojne – pravdepodobne vďaka mäkkému podvečernému svetlu, štebotu vtákov a atmosfére, v ktorej sa relaxu venovali len ubytovaní hostia. Recenzie chvália krásu prírody (scenár filmu už menej), no v každom prípade je táto pláž veľmi fotogenická. Len pozor, je kamienková, najmä pri brehu. Obuv do vody nie je luxus, ale nutnosť.

Posledné kúpanie leta

Máme radi pláže Pounta a Pavlopetri, a ani tentoraz sme ich nevynechali. Pavlopetri omývali veľké vlny, tak sme sa presunuli na Pountu, kde bolo more pokojnejšie. Fúkal príjemný vánok, voda mala 27 °C a slniečko nežne hrialo. Boli to ideálne podmienky na to, aby sme si vychutnali posledné kúpanie tohto leta.

Spiatočná cesta: Monemvasia – Veria – Surčin – Bratislava

Spiatočnú cestu z juhu Peloponézu sme si rozdelili na tri dni s dvoma nocľahmi. Prvú noc sme prespali vo Verii, stačilo zísť z diaľnice a zaradiť sa medzi autá v spleti preplnených uličiek mesta. Prvý raz v priebehu nášho putovania sme zažili naozaj nervóznych vodičov a trúbenie. Možno to bolo len tým, že sme mestom prechádzali v podvečernej a rannej špičke.

Sklamala nás aj vyhlásená reštaurácia Vergiotiko, ktorú nám odporúčala naša domáca. Pomalá obsluha, priemerné jedlo. Napríklad u Kostasa v Diakopto sme sa cítili (a samozrejme aj najedli) oveľa lepšie.

Vo Verii sa nachádza tzv. tribúna svätého Pavla. Podľa tradície odtiaľ kázal apoštol Pavol, keď v 1. storočí navštívil starovekú Veriu. Súčasťou monumentu sú tri pôvodné stupne, na ktorých stál. Toto miesto sa považuje za významnú kultúrnu a náboženskú pamiatku.

Dojem z tohto úplne iného Grécka nám napravili dobrá káva z Coffee Islandu a predavač ovocia a zeleniny, ktorý za mnou po nákupe kivi volal „kiriáá“, dobehol k nášmu autu a do rúk mi vtisol dve veľké broskyne – zrejme ako útechu za to, že nemá figy. Musela som vyzerať dosť sklamane. 😊

Zvyšná časť cesty už prebehla hladko. Na hraničnom priechode pri jazere Dojran sme nečakali vôbec, severomacedónska diaľnica hrkotala ako vždy, Srbi na severomacedónsko-srbskej hranici nezdržiavali a ubytovanie v Surčine bolo nad očakávanie. Maďarské colníčky na Horgosi 2? Boli – a to nám verte – rýchle a slušné.

Naša najdlhšia grécka odysea

Tridsať dní v Grécku – každý deň plný farieb, vôní a nečakaných okamihov, ktoré sa nám vryli do pamäti. Táto odysea bola našou najdlhšou a najdobrodružnejšou výpravou, písaná novými príbehmi, hoci minulým cestám nič neuberá.

Autom sme najazdili 7 052 km, trajektom z Kavaly na Chios preplavili 173 – 174 námorných míľ (približne 321- 322 km) a z Chiosu do Çeşme 9 – 10 námorných míľ (asi 18 km).

Musím vyzdvihnúť najdôležitejšieho človeka v mojom živote a spoločníka, bez ktorého by som sa takejto výpravy nemohla zúčastniť. Buky, bravúrne si nás previedol rôznymi cestami, cúval v útrobách trajektov, kľučkoval preplnenými uličkami Nafpaktosu a Verie, hľadal voľné miesta na parkovanie, obchádzal stáda kôz v srdci Peloponézu a udržal volant na severomacedónskej diaľnici zvlnenej od ťažkých áut. Ďakujem ti za ďalšie splnené sny a nové miesta na mape, ktoré sme videli na vlastné oči.

Poplatky a užitočné odkazy

Diaľničné poplatky:
Maďarsko: jednodňová matrica 5 320 ft (13,95 €)
mesačná 10 710 FT (26,92 €)
Srbsko: Subotica – Belehrad 830 RSD
Belehrad – Preševo 1 790 RSD
Severné Macedónsko 60, 80, 60, 80, 100 MKD
Mýta v Grécku: https://www.tolls.eu/greece
Most Rio-Antirio: 15,40 €

Trajekty:
Kavala – Chios: 231 € – lístky kúpené z domu mesiac dopredu
Chios – Çeşme 160 € – lístky kúpené hneď po príchode na Chios. Až keď sme mali istotu, že sa z ostrova dostaneme, rezervovali sme si ďalšie ubytovania na trase.

Turecko:
Vstupenky Efez: 40 €/os, kúpené na mieste.
Parkovanie v Efeze: 150 TL (3,11 €)
Mýto v Turecku – 505 TL (10,47 €)
Most 1915 Çanakkale – 900 TL (18,65 €)
+ doplatok na tureckých hraniciach 88,20 TL (1,60 €)

Odkazy na vstupné a otváracie hodiny:
https://www.discoverkastoria.gr/en/place/wax-museum-of-folklore-and-prehistory/
https://www.discoverkastoria.gr/en/place/lake-settlement-of-dispilio/
https://www.arcturos.gr/en/
http://odysseus.culture.gr/h/3/eh355.jsp?obj_id=18521
https://saltmuseum.gr/en/
http://odysseus.culture.gr/h/3/eh355.jsp?obj_id=1610
https://www.odontotos.com/index-en.htm
https://www.discoverkalavrita.gr/history?lang=en#details

Hoci sa realita vrátila v podobe každodenných povinností, snažíme sa nosiť kúsky Grécka so sebou. Sme radi, že sme z našej gréckej bubliny prišli zdraví a nabití novými zážitkami.

Snažila som sa o stručný prehľad našej cesty – nuž, nepodarilo sa. Ak sa vám tento „stručný“ prehľad predsa len zdal krátky, pripravte sa na články, v ktorých sa niektorým miestam budem venovať podrobnejšie.