Po pobyte na Chiose a krátkej návšteve Efezu naše putovanie pokračovalo. Po prekročení turecko-gréckej hranice a prenocovaní v Nea Chili neďaleko Alexandroupoli sme zamierili do horského mestečka Florina. A nielen tam, pretože na gréckej pevnine sme navštívili ďalšie zaujímavé miesta, o ktorých sa dozviete v tomto článku.

Chalkidona – Ópos Paliá

Florina je od Nea Chili vzdialená len 450 kilometrov, no hlad okolo obeda nás donútil zastať. Na internete som čítala výborné recenzie na tavernu Ópos Paliá v Chalkidone. Taverna stojí na rušnej ceste, no nám to vyhovovalo. Aspoň sme sa nemuseli prepletať bočnými uličkami a zaparkovať sme mohli priamo pred tavernou.

Recenzie nesklamali, jedlo bolo vynikajúce. Čerstvý zeleninový šalát bol božský a veľké porcie nad kapacitu našich žalúdkov. Príjemné prostredie, rýchla, úctivá obsluha a ceny prijateľné. Bola to dobrá voľba. Ópos Paliá vrelo odporúčam.

Florina

V malebnej Florine, rozloženej pozdĺž rieky Sakoulevas, sme zakotvili na dve noci. Na rozdiel od Efezu nás privítalo príjemné letné počasie okolo 24 °C.

Keďže oblasť Floriny je domovom medveďov, nie div, že pozdĺž ciest stoja varovné značky upozorňujúce na ich výskyt. Po dvoch dňoch na cestách nám dobre padla podvečerná prechádzka Florinou.

Odrazy v rieke Sakoulevas

Mikri Prespa

Na druhý deň ráno sme podnikli výlet k Malému Prespanskému jazeru. Na chvíľu sme zaparkovali na vyhliadke nad jazerom. Stáli tam predajcovia, ktorí ponúkali fazuľu. Čudovali sme sa, že prečo práve tam. Onedlho sme to pochopili. Fazuľa rástla všade okolo cesty. Prespa je povestná pestovaním fazule, ktorej sa darí vďaka úrodnej pôde okolo jazera a tamojšej mikroklíme.

Auto sme nechali na voľnej ploche pri jazere a prešli po 650-metrovom pontónovom moste, ktorý vedie na Ostrov svätého Achillia.

Na začiatku dediny stojí penzión a oproti nemu malá reštaurácia; my sme však pokračovali k ruinám byzantskej Baziliky sv. apoštolov a Kostola sv. Demétria. Obišli sme ostrov a nakoniec obdivovali ruiny kedysi nádhernej Baziliky sv. Achillia z 10. storočia, odkiaľ sa naskytali očarujúce výhľady. Občas sa nám do výhľadu vmiešali pasúce sa kravy alebo zvedavé kozy.

Kým sme chodili po ostrove, na parkovisku sa rozložilo pár predajcov fazule, horského čaju a rôznych domácich výrobkov.

Mavrochori

Nasadli sme do auta a zamierili do Mavrochori pri Kastórii, aby sme navštívili Voskové múzeum ľudového umenia a prehistórie. Expozíciami nás sprevádzal bývalý učiteľ, ktorý sa vžil do postavičiek dedinčanov a s vtipom napodobňoval ich rozhovory.

Aj keď som rozumela len každému dvadsiatemu slovu, okolostojaci Gréci sa na tom bavili — takže to muselo byť dobré. Našťastie bola medzi návštevníkmi mladá žena, ktorá nám to vždy ochotne preložila do angličtiny, čo bolo fajn.

Exponáty sú vystavené na troch podlažiach a prekvapenie čaká vonku za domom. Zrazu sme sa ocitli v minulosti — na malom námestí s obchodmi, trafikou, studňou aj holičstvom. Prehliadku malého panoptika si užili nielen deti, ale aj dospelí.

Dispilio – Kastória

Cestou z múzea sme sa zastavili v dedine Dispilio na brehu jazera Orestiada, kde sa nachádza jedno z najstarších neolitických sídiel v Európe. Nazreli sme do napodobenín chatrčí a skonštatovali, že sme radi, že žijeme dnes.

Z Dispilia sme mali namierené do Kastórie na obed. Po ceste sme objavili malý postbyzantský kostol zo 16. storočia, ktorý nám pripomínal Kostol svätého Demétria v Dione. Jeho priečelie pokrývajú nástenné maľby — zobrazenia svätcov, biblické výjavy (napríklad váženie duší, postava proroka Habakuka, scény vraždy neviniatok a ďalšie príbehy či udalosti.

Obed v Old Town bol výborný. Dali sme si hovädzie líčka s baklažánovou kašou a netradičný cviklovo-mrkvový šalát s jablkom a orechmi, ktoré sa rodia v okolí. Všetko nám veľmi chutilo.

V Kastórii sme nestihli návštevu rezidencie Tsiatsiapas. Ide o významnú pamiatku, ktorá je ukážkou architektúry 17. a 18. storočia a je výnimočná tým, že spája byzantské, osmanské a miestne macedónske architektonické tradície. Tieto domy sa nazývajú aj archontiká (αρχοντικά) — kaštiele.

Nymfeo

Rozlúčili sme sa s Kastóriou a na spiatočnej ceste si dopriali krátku prechádzku podvečerným Nymfeom. Nymfeo, ležiace vo výške 1 350 metrov, už dalo najavo svoju nadmorskú výšku — navečer sa ochladilo na 19 °C. Ešte sme nakŕmili troch veľkých psov na parkovisku a nakoniec sa vrátili späť do Floriny.

Nymfeo na druhý deň v ranom slnku

Niekoľko kilometrov nad Nymfeom, pod dedinou Agrapidies, prevádzkuje mimovládna organizácia Arcturos dve rezervácie pre ohrozené a zranené druhy divokej zveri. Kvôli času sme vynechali rezerváciu pre vlkov, rysy a šakaly, no stihli sme prehliadku rezervácie pre medvede.

Trafili sme čas, keď jedna skupina návštevníkov odišla a ďalšia sa ešte len blížila, takže sprievodkyňu sme mali sami pre seba. Bolo to výborné, pretože sa nám mohla venovať a odpovedať na všetky naše zvedavé otázky.

Suveníry, tričká a mikiny z malého butiku pomáhajú priamo podporiť činnosť organizácie Arcturos. Mikina sa hodila ako darček, a tak sme jej kúpou aj my prispeli na starostlivosť o zvieratá.

Počas pobytu vo Florine sme skonštatovali, že na si ňu a jej okolie musíme vyhradiť omnoho viac času.

Mesolongi – Oiniadae – Aetoliko – Nafpaktos

Z Floriny sme pokračovali na juh. Rozhodli sme sa ubytovať v prímorskom stredisku Platanitis pri Nafpaktose. Po niekoľkodňovom pobyte na severe nám už chýbalo more, takže ubytovanie v apartmáne na pláži bolo vítanou zmenou.

Po príchode sme zistili, že sme sa ubytovali ako poslední hostia, takže v celej budove sme boli sami. Navyše sme mali k dispozícii práčku, čo nám padlo vhod. Veľká spokojnosť!

Odtiaľ sme podnikli výlet do Mesolongi, kde sme chceli vidieť kenotaf pod sochou lorda Byrona — básnika, ktorý zomrel v Mesolongi na zápal pľúc (niektoré pramene spomínajú maláriu). Jeho telo previezli do Anglicka, no prial si, aby aspoň jeho srdce zostalo v Grécku.

Keď sme prišli, časť parku hrdinov práve reštaurovali, a tak nás k soche nepustili. Na zábere je pomník vzadu naľavo.

Nad Mesolongi leží atraktívny ostrovček Aetoliko. Pozrite si ho na mape. Vzdialene pripomína malé Benátky a s pevninou ho spájajú dva kamenné mosty. Cez Aetoliko sme prešli, aby sme sa dostali k archeologickému nálezisku Oiniadae.

Oiniadae, založené v 5. storočí pred n. l., bolo v staroveku významným obchodným a kultúrnym centrom. Prešli sme sa k divadlu na vrchole kopca, pozreli si zvyšky citadely na vrchole susedného kopca a zastavili sa pri lodných halách na rieke Achelous. Oiniadae je menej známe, ale pôsobivé miesto s výraznou atmosférou minulosti.

Tourlida a unikátne múzeum soli

Z Platanitisu sme sa ešte raz vrátili na Aetoliko, aby sme po hrádzi lemovanej drevenými domčekmi zvanými peládes prešli na Tourlidu – najväčší ostrov v mesolongských lagúnach.

Peládes

Ostrov pomenovali podľa hvizdáka dlhozobého, vodného vtáka, ktorý sa v gréčtine volá tourlida (Numenius arquata). Hvizdáka sme nevideli, zato nás potešil pohľad na plameniaky v jednej z lagún. Vždy, keď ich niekde vidíme, sú – ako naschvál – na opačnej strane.

Na Tourlide sa nenachádzajú len obrovské soľné polia – alykes – ale aj pekná piesčitá pláž a unikátne múzeum soli, ktoré sa oplatí navštíviť (o ňom v samostatnom článku).

Na spiatočnej ceste sme odbočili ku kostolu Panagia Finikia z roku 1804. Je to miesto, kam Byron rád jazdil na koni za oddychom. Kostol je zasvätený vstupu Panny Márie do chrámu (resp. uvedeniu Presvätej Bohorodičky).

Panagia Finikia – Panna Mária pri palmách

Priblížený pohľad na kostolík z archeologického náleziska Pleurón.

Na okraji cesty nás takmer vydesila čudná postava. Keď sme sa priblížili, zistili sme, že to nebol bubák, len miestny nadšenec wellnessu, ktorý sa natieral tmavým, zrejme liečivým bahnom. Podľa mapy sa na hrádzi medzi kostolom a hlavnou cestou nachádza malý termálny kúpeľ.

Nafpaktos pre milovníkov obrazov a gurmánov

V Nafpaktose sme navštívili galériu v bývalej mešite Fethyie, kde práve vystavoval svoje obrazy Christos Bokoros, výtvarník z Pirea (1956). Z jeho obrazov by sme si vedeli vybrať aj viac. Galéria je otvorená len vo večerných hodinách a vstup je zdarma.

Ak sa niekedy zatúlate do Nafpaktosu, zájdite do kaviarne Le Pavé. Robia skvelé raňajky a pridajú milý úsmev. Odporúčam aj reštauráciu Papoulis blízko mešity Fethyie. Tsipura (pražma) bola výborná.

V III. časti sa presunieme na Peloponéz. Nájdete v nej aj užitočné odkazy a informácie.

Naša trasa