Jaskyňa Franchthi (Σπήλαιον Φράγχθι) je jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk v juhovýchodnej Európe. Naša prvá návšteva sa však skončila trochu dramaticky – po nesprávnom chodníku, s neúplnými informáciami a bez vody.

Prvá jarná návšteva

Prvý raz sme k jaskyni vyrazili, keď sme sa vracali z ostrova Spetses. Upozornil nás na ňu malý pútač na kraji cesty. Podľa neho k nej viedol chodník dlhý 500 metrov. Boli dve hodiny popoludní, do večera času dosť, tak prečo sa neísť pozrieť? Veď čo je to 500 metrov?!

Auto sme zaparkovali na konci poľnej cesty, z ktorej viedol k jaskyni úzky chodník. Ten sa zakrátko zmenil na kamenný a postupne ho nahradili balvany, ktoré sme museli preliezať. Nebudem opisovať, ako som šomrala, keď som si pomáhala rukami a rozmýšľala, kam stúpiť, aby som sa nezranila. Pod nami sa črtal hlboký ostrý zráz a more, nad nami vysoká skala.

V polovici cesty som toho mala plné zuby, ale povedali sme si, že keď už sme prešli kus cesty, tak to nevzdáme. Pokračovali sme ďalej, ale slnko nám cestu neuľahčovalo. Na to, že bol koniec marca, hrialo ako v lete. Na čele pot a v ústach sucho. Keď sme sa po 25 minútach ocitli pred jaskyňou, vo fľaškách, ktoré si stále nosíme so sebou, nám už nezostala ani kvapka vody.

V jaskyni nebol nikto, len my a príjemne chladný závan prehistórie. Veľkosť a vzhľad Franchthi nás ohromili. Prechádzali sme sa po drevených chodníkoch so zábradlím a predstavovali si, aké to tam muselo vyzerať kedysi.

Čo sme sa o jaskyni dozvedeli?

Ako sme sa dočítali, Franchthi je výnimočná tým, že bola osídlená takmer nepretržite približne 35 000 rokov – od mladšieho paleolitu (cca 38 000 pred n. l.) až po koniec neolitu (cca 3000 pred n. l.). Staršie osídlená je už len jaskyňa Theopetra neďaleko Meteor.

Jaskyňu obývali malé skupiny lovcov (25 – 30 ľudí), ktorí lovili divé osly a jelene. Zaujímavé je, že sa v nej našiel obsidián z ostrova Milos, ktorý pochádza približne z roku 13 000 pred n. l., čo je najstarší dôkaz moreplavby v Grécku.

V mezolite (cca 9 000 – 7 000 pred n. l.) sa lovci – obyvatelia jaskyne – začali zaoberať aj rybolovom. Z toho obdobia sa našiel najstarší kompletný ľudský skelet v Grécku (muž, cca 8 000 pred n. l.).

Podľa archeológov začali lovci v období neolitu (cca 7 000 – 3 000 pred n. l.) na pobrežnej rovine pestovať plodiny, chovať ovce a kozy a venovať sa hrnčiarstvu.

Ako sme sa vrátili k autu

Po krátkom oddychu nás čakala spiatočná cesta. Pri pohľade na balvany, ktorými bola pokrytá, som vyhlásila, že tadiaľ už v živote nechcem ísť. Manžel začal študovať off-line mapu a dobrá správa bola, že od jaskyne vedie druhý chodník. Ním sa dostaneme k pláži Lampagianna. Tá zlá, že keď sa chceme vrátiť k autu, musíme prejsť okruh dlhý 6,3 kilometra!

Manžel sa ponúkol, že pôjde po auto a ja ho počkám v tieni stromu na pláži. Tak to ani náhodou, sama tam nezostanem! A tak sme vyrazili a dúfali, že v niektorom z domov si vypýtame vodu, ale nikde nikto. Domy boli zjavne obývané iba v sezóne.

Kráčali sme po poľnej ceste a v hlave nám rezonovalo iba jedno slovo: „Vodaaa…“ Žuvačky ako prvá pomoc pomohli. Nachvíľu. Asi v polovici cesty sme sa dostali na asfaltovú cestu. Vyhriatu od slnka, ktoré hrialo viac, ako by bolo na toto ročné obdobie potrebné. V protismere sme síce stretli zopár áut, naším smerom však žiadne.

Záchrana prišla v pravý čas v podobe tínedžera, ktorého sme zbadali pred osamelou usadlosťou. Po našej prosbe nám ochotne doniesol 1,5 litrovú fľašu Vikosu. Peniaze neprijal, no potešil sa hroznového cukru, ktorý som vylovila z plecniaka. Skvelý deal!

Naša okružná cesta vyzerala takto!

Osviežení sme nabrali druhý dych a zvyšné dva kilometre zvládli v lepšej nálade. Po náročnom dni sme cestou medzi Didymou a Starým Epidaurom natrafili na reštauráciu River-Stefanopoulos Bros. Čerstvé domáce cestoviny s mäsom v paradajkovej omáčke, so syrom graviera a pivom Mamos boli dokonalou odmenou za nezabudnuteľný deň.

Dodatočne sme zistili, že trasa k jaskyni meria 873 metrov a nie 500, ako hlásal pútač. Za normálnych okolností je 500 m malina. No keď sa k nim pridajú balvany, prevýšenie, teplo a smäd…

Druhá jarná návšteva

Pretože sme sa do oblasti Argolidy vrátili o rok neskôr, chceli sme si návštevu jaskyne zopakovať. Jaskyňa sa nám veľmi páčila a chceli sme ju vidieť znova.

Tentoraz sme si vzali väčšiu zásobu vody a vybrali sme sa po tej jednoduchšej trase od pláže Lampagianna (Παραλία Λαμπαγιαννά), odkiaľ sme minule vyrazili na „okružnú cestu“ späť k autu. Kráčali sme po úzkom značenom chodníku lemujúcom pobrežie – podľa značky je dlhý 630 metrov (v skutočnosti 675 m). Cestou sme sa zastavili na bezmennej štrkovej pláži s malým dreveným mólom a užívali si výhľad na záliv Kilada a dedinu rovnakého mena.

Počasie bolo chladnejšie ako pri minulej návšteve, takže sme nespotrebovali veľa vody. Cesta k jaskyni je nenáročná a pokojne ju zvládne aj malé dieťa. Spiatočnú cestu nám spríjemnila prítulná mačka, ktorá sa k nám pridala v polovici trasy a odprevadila nás až na pláž. Bolo to milé zakončenie výletu.

Informácie

Franchthi sa nachádza v Argolide na Peloponéze v zálive Kilada oproti rybárskej dedine Kilada 66 km juhovýchodne od Nafplia alebo na východ od Ermioni prípadne od prepadlín Didyma, ktoré sú najbližšie.

Vstup: Jaskyňa je voľne prístupná
Vybavenie: drevené chodníky, bezpečnostné zábradlia a informačné tabule v gréčtine a angličtine.
Prístup: Z pláže Lampaganna (pri obci Fourni) vedie značený pobrežný chodník s červenými šípkami (cca 15 – 20 minút chôdze). Odporúčam pevnú obuv.
Loďou: z rybárskej dediny Kilada.
Väčšinu originálnych artefaktov (nástroje, šperky, keramika) vystavuje Archeologické múzeum v Nafpliu.

Mapa
https://mapy.com/sk/zakladni?q=Franchthi%20Cave&source=osm&id=6454430&ds=2&x=23.1307012&y=37.4224319&z=18

Zľava doprava: jaskyňa Franchthi, Záliv Kilada a rybárska osada Kilada