Monemvasia, opevnené stredoveké mestečko na juhovýchode Peloponézu. Keď vstúpite bránou, akoby ste sa preniesli v čase. Ovanie vás atmosféra miesta, ktoré zažilo turbulentné časy a na ktorého podobe sa podpísali byzantské, ale aj benátske a turecké vplyvy.
Naša grécka odysea 2018 sa niesla v znamení návratov, objavovania a spontánnych rozhodnutí. Po dvoch rokoch sme zamierili na ostrov Tinos a zatúlali sme sa aj na pomerne neznáme miesta. Pokračovať v čítaní →
Má Filippi niečo spoločné s otcom Alexandra Macedónskeho? Má. Meno. Tak sa nazýva archeologické nálezisko na severovýchode pevninského Grécka. Nie je také známe ako Olympia alebo Epidaurus, je však rovnako impozantné. Po prekročení hranice v Evzoni sme sa rozhodli, že tam odbočíme.
Kamenné kruhy na Tinose. Hľadali sme ich už pri prvej návšteve ostrova. Bezvýsledne. Asi sme nemali dosť trpezlivosti, no tentoraz sme pevne rozhodnutí ten tajomný kamenný kruh nájsť. Pokračovať v čítaní →
Kaplnku Ag. Athanasios sme považovali za kláštor Panagia Katapolianis. Bol to omyl. Ten prvý vyzerá ako z rozprávky, ten druhý pôsobí celkom bežne. A čo je aloni? Dozviete sa v článku. Pokračovať v čítaní →
Kavalourko je pláž a reliéf boha vetrov Aeolusa je na nej právom. Prečo? Pretože na Kykladských ostrovoch sa vietor preháňa veľmi často. Vysúša rastliny, silno čerí morskú hladinu trajektom a rybárskym člnom, ktoré sa plavia medzi ostrovmi a pevninou, a strapatí ľuďom vlasy.
Prešli ste sa niekedy po fosílnom palmovom lese? Ak ste navštívili skamenený les na Lesbose, máte predstavu. Že nie? Tak vás pozývame na prehliadku skameneného lesa na Peloponéze.
Navštívte kláštor Kechrovouni a budete sa cítiť ako Alica v krajine zázrakov. Kostolíky, malé úhľadné domčeky, kvety a záhradky, schody úzke aj široké, tiché zákutia. Pokoj tohto miesta rušia len kroky občasných návštevníkov.