Mystra, byzantské opevnené mesto a kultúrne dedičstvo UNESCO

Ak vás fascinuje história a radi sa prechádzate po miestach spojených s ňou, potom zájdite do Mystry západne od Sparty.

Mystra, pohľad z novodobej dediny Mystra

Poviete si, čo už môže človek vidieť na tých zrúcaninách a pováľaných kameňoch. Tak ako pri iných historických pamiatkach a lokalitách v Grécku, u nás doma, či v ostatnom svete, žasnem nad tým, čo všetko ľudia dokázali. Žasnem nad ich húževnatosťou a schopnosťou vybudovať na ťažko dostupných miestach svoje obydlia, kostoly, kláštory či paláce. Určite by som vtedy nechcela žiť, prežívať ťažké časy ako oni. Tie miesta však majú zvláštny ráz, a keď sa po nich prechádzate, cítite ich mágiu a tajomnú atmosféru.

V našom fotoarchíve som našla niekoľko záberov z Mystry, kam sme sa zatúlali v roku 2012. Prešli sme horné mesto a strednú časť Chory (starého/hlavného mesta). Autom sme zbehli aj k dolnému mestu, kde stoja ďalšie kostoly. Len na palác despotov, ktorý práve rekonštruovali, sme už nemali sily. Trojhodinové potulovanie medzi ruinami starodávneho mesta nám bohato stačilo.

Kde: Mystras alebo aj Mystra sa rozprestiera na strmom úpätí Myzithrasu, jedného z vrchov pohoria Taygetos sverozápadne od Sparty. Odtiaľ je to do novej Mystry šesť kilometrov a ďalších pár po vrchné parkovisko, odkiaľ je vstup do horného mesta.

Mystra – trocha histórie

Mystru dal postaviť ako pevnosť achájsky princ William II. Villehardouin v roku 1249 po dobytí Konštantínopolu. On ju nazval Mystra, čo v miestnom nárečí znamená pani. V podhradí boli obytné domy a palác správcov. Keď Williama porazili Byzantinci, palác obýval ich správca. Mystra začala napriek nepriaznivej polohe prekvitať. Postavilo sa viacero kostolov, napr. Kostol sv. Dimitria, Panny Márie Hodégétrie a svätých Teodorov, aj ďalšie hradby. Na príkaz cisára Jána VI. Kantakuzena sa Mystra stala skutočným hlavným mestom morejského despotátu. Prvým despotom bol jeho syn Manuel, ktorý rozšíril palác správcov, ktorý dnes nazývajú palácom despotov. Postavil aj Kostol sv. Sofie a kláštor Peribleptos.

Koncom 14. storočia prevzali správu Peloponézu Palailogovci. Mystra sa zmenila na metropolu, zväčšil sa palác despotov, rozšíril metropolitný chrám a postavil kostol Evangelistria. V roku 1460 sa Mystra vzdala bez boja sultánovi Mehmedovi II. Odvtedy upadala. V rokoch 1687 – 1715 ju obsadili Benátčania. Pod ich krátkou vládou sa znova zmohla, a to vďaka obchodu so sójou a výrobe a predaju hodvábu. Počet obyvateľov vtedy vzrástol na 40 000! Potom sa Mystry znova zmocnili Turci.

V roku 1770 počas albánskeho povstania Mystra vyhorela, no Turci sa jej držali až do roku 1821, keď sa začala grécka vojna za nezávislosť. Mystru jej obyvatelia opustili za vlády kráľa Otta bavorského. Presťahovali sa do neďalekej novovybudovanej Sparty.

Úplne poslední obyvatelia (teda okrem mníšok) opustili Mystru v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1989 sa ruiny Mystry vrátane pevnosti, palácov, kostolov a kláštorov dostali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Nová Mystra

V novej Mystre na rázcestí stojí socha legendárneho Konštantína XI. Palaiologosa (1405 – 1453), ktorého korunovali za byzantského cisára v Mystre. Zahynul v bitke o Konštantínopol. Prezývali ho aj mramorový cisár. Nechýba typické námestie s platanom, obchodmi a tavernami. Nás fascinuje tradičná maniotská architektúra – staré kamenné domy s drevenými okenicami striedajú nové domy, ktoré imitujú tie tradičné.

Na záver

Prehliadku areálu hradu môžete začať od hornej brány a najprv sa prejsť po hornom meste. Potom sa vrátiť k autu, zísť k dolnej bráne a navštíviť dolné mesto. (Alebo naopak.)

Otvorené: v lete od 8.00 – 20.00 h
v zime od 8.00 – 15.30 h (podrobnejšie info na stránke)
Vstupné: 12 €/zľavnené 6 €

Na záver už len praktická rada: Nezabudnite si vziať dostatok vody, prípadne chutnú grécku sezamovú tyčinku. (My sme doplnili energiu figami z figovníka vedľa metropolitného kláštora a neboli sme sami.) Vhodná obuv a klobúk sú samozrejmosťou. (Ja som si pre istotu vzala aj trekingové palice a celkom sa mi zišli.)

Informácie o Mystre som čerpala z internetu a z publikácie Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005.

Mystra

nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....

Mystra: 37.076545, 22.368336
Nová Mystra: 37.069098, 22.375588
Sparta: 37.076134, 22.430820

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.