Z Mesénie sa cestou do Zagori na severozápade Grécka zastavíme v meste Arta. Chceme na vlastné oči vidieť slávny kamenný most, ku ktorému sa viaže smutná legenda. Poznáte ju?
Hotel Finiki opúšťame o 9:30. Vo Filiatre míňame zväčšeninu glóbusu a zmenšeninu Eiffelovky, v Kyparissii zasa veľký trh. Predávajú tam nielen koberce, rôzne textílie a nábytok, ale aj kone, morky a iné domáce zvieratá. Mesto musíme obchádzať. O 11:30 si v Zacharo si doprajeme kávu a kupujeme červenú cibuľu. V Pyrgose čerpáme benzín. Za Pyrgosom po Kourtesi vidíme niekoľko stánkov s ovocím a zeleninou. Tentoraz nezastavujeme.
Šesť diaľničných tunelov pred Patrasom absolvujeme v pohode. V Patrase čerpáme benzín, a keďže sa nechceme zdržiavať, volíme prejazd po moste Rio-Antirio. Prechádzame ním o 14:00 hodine (mýto 13,30 €). Za mostom pokračujeme novým tunelom dlhým 2,9 kilometra, ktorý pretína horu Klokova. Tú sme dosiaľ obchádzali. Kým sme po novučičkej časti diaľnice Ionia Odos dorazili do Arty – občas úplne sami – prešli sme cez tri tunely, zaplatili tri mýta a minuli niekoľko parkovísk s čistými WC domčekmi (vrátane toaletného papiera!).
Arta
O 15:40 schádzame z diaľnice a sme v Arte. Mesto Arta už patrí do oblasti Epirusu a žije v nej vyše 40 000 obyvateľov. Návštevu mesta a folklórneho múzea (postaveného v roku 1864 v neoklasicistickom štýle) pre krátkosť času vynecháme. Nás zaujíma bájny most.
Súčasná podoba mosta pochádza z čias osmanskej nadvlády v 17. storočí ( 1612 – 1615). V priebehu stáročí ho viac ráz prestavovali. Prvú verziu mosta údajne postavili ešte v 3. storočí pred n. l. Most je dlhý 145 metrov a široký 3,75 metrov. Pod mostom tečie neuveriteľne čistá a číra smaragdovozelená rieka Arachthos.
Most dodnes funguje. Samozrejme len pre peších. Máme slabosť pre kamenné stavby a most sa nám vskutku veľmi páčil. Je krásne fotogenický a jeho okolie krášlia (verím, že stále) neuveriteľne vysoké pampové trávy.
Krátka zastávka po niekoľkých rokoch
Tentoraz sme sa v Arte zastavili cestou na Peloponéz. Na jednu noc sme sa ubytovali v príjemnom hoteli Marathia asi šesť kilometrov od kamenného mosta, a tak sme využili príležitosť, aby sme sa pri ňom večer aspoň na chvíľu prešli.
Balada o moste v Arte
Balada hovorí o ľudskej obeti, bez ktorej by 45 murárov a 60 učňov pod vedením stavbyvedúceho nedokázalo most dostavať. Čo cez deň postavili, v noci spadlo. Jedného dňa priletel vták a ľudským hlasom prehovoril. Vraj most bude stáť, iba ak obetujú človeka. Tým má byť jedine krásna manželka stavbyvedúceho.
Muža sa zmocnil veľký žiaľ. Bol si vedomý svojej povinnosti postaviť most. A tak poslal vtáka po manželku so slovami, že sa nemusí náhliť, nech príde čo najneskôr. Vták jej však odkázal pravý opak. A tak sa krásna Lygeri ponáhľala, ako vládala. Keď prišla, všimla si smútok v očiach manžela aj mužov. Tí jej nahovorili, že im do prvého oblúka spadol prsteň a že sa do úzkeho priestoru nedostanú. Lygeri sa ponúkla, že ho nájde, a zostúpila k základom.
Keď sa Lygeri ozvala, aby ju vytiahli, lebo nič nenašla, muži namiesto toho vzali kamene a začali murovať. Lygeri si uvedomila, že sa ju chystajú pochovať zaživa tak ako jej sestry. Jednu sestru totiž obetovali pri stavbe mosta cez Dunaj a druhú pri stavbe mosta ponad rieku Eufrat.
Lygeri v zúfalstve vyslovila kliatbu: „Nech sa most trasie ako list vo vetre a nech ten, kto ho prekročí, spadne ako listy.“ Stavbári aj učni sa zľakli, lebo jej slová neveštili nič dobré. Vtedy jej jeden z mužov pripomenul, že má mladšieho brata, ktorý by sa takisto mohol stať obeťou jej kliatby. Lygeri krátko predtým, než jej hlas zanikol v základoch mosta, vzala svoju kliatbu späť.
Voľne použitý text je z videa https://www.youtube.com/watch?v=givPqrXk58k
Pieseň o moste aj s textom.
O stavbe mosta neexistujú len balady, legendy a piesne, ale aj príslovia a prirovnania. Týkajú sa najmä oneskorenia alebo odkladu rôznych prác.