KLÁŠTORY, KOSTOLY
Na kláštory, kostoly a kaplnky, ktorých je na ostrove Skopelos údajne 360, natrafíte takmer na každom kroku. Sú zväčša otvorené, čisté a vládne v nich neuveriteľný pokoj. Ak je niektorý zamknutý a vo dverách sú kľúče, tak prosím, po odchode za sebou znova zamknite.

Napríklad tak ako kostolík Agios Konstantinos pod vysielačom nad Glossou (nie v Glosse, na vežu ktorej nie je možné ísť – vraj tamojšie schodisko má nízky strop). 

.

Keď už spomínam kostolíky, pri vlaňajšej návšteve kláštora Taxiarchon z 13. storočia sme si nevšimli nízku kamennú stavbu – tentoraz sme sa prizreli bližšie a zistili, že je to kostnica.

.

O ďalších kláštoroch nad mestom je dosť informácií, a tak iba spomeniem, že kláštor Aghia Varvara je už opravený, aj upravený, na dvore sú rozmiestnené stoly a stoličky, na stoličkách mačičky, vo výklenkoch kytičky… Dnes už v ňom mnísi nebývajú. Vraj sa oň stará pani Magda.

Obyvateľky najstaršieho kláštora Agia Varvara (Sv. Barbory)

Jednoducho je príjemný a útulný na pohľad a vládne v ňom pokojná a nezabudnuteľná atmosféra, akú som zažívala už len pri kostolíku Aghia Paraskevi. Okolo neho sme sa vracali z Adrines do našich štúdií skratkou (kvalitná asfaltová cesta), aby sme sa vyhli ceste cez mesto. Obklopovala ho kvetinová záhradka, stromy a od cesty kamenný múr porastený prevísajúcimi sukulentmi. Jednoducho „zemský raj to na pohľad“.

.

Na predošlej dovolenke nás zaujal vysoký kamenný múr za križovatkou smerom na Panormos. Až dodatočne som si prečítala na http://skopelosweb.gr/en/skopelos/article/episkopi_1  , že je to Episkopi. Ako sa tam píše, malo to byť biskupské sídlo s bazilikou, zostalo však nedostavané kvôli vpádu piráta Hayreddina Barbarossu v roku 1538. V nasledujúcich dvoch storočiach sídlo prestavali. Dnu sme sa, žiaľ, nedostali, no aspoň sme ochutnali sladučké biele moruše pred veľkou drevenou bránou.