Tinos je veterný ostrov. Kto tam nebol, neuverí. Vietor sme neriešili, jednoducho sme sa prestali česať a hlavy zakryli klobúkom a šatkou. Tento článok je o plavbe na ostrov, o dedine menom Volax a o tom, prečo na Tinose tak fučí.
Bol najvyšší čas spoznať niektorý z kykladských ostrovov. A keďže sme posledných päť rokov absolvovali cestu do Grécka autom, prečo to neskúsiť aj šiesty raz? Veď nás to (zatiaľ) tak baví 🙂
V prístave Rafina ležiacom severovýchodne od Atén má kancelárie viacero lodných spoločností. Už zdiaľky počuť hlasy vyvolávačov, ktorí sa prekrikujú, u ktorej spoločnosti si môžu turisti kúpiť lístky na trajekt. Nerezervovali sme si ich dopredu. Spoľahli sme sa, že začiatkom septembra nebude problém dostať sa na loď bez rezervácie. Vošli sme do jednej z kancelárií a o chvíľu už vychádzali so spiatočnými lístkami na trajekty spoločnosti Blue Star Ferries a Fast Ferries (a tiež ľahší o 213 €).
Plavba na Tinos
Plavba na Tinos so zastávkou na ostrove Andros trvá 3 hodiny 45 minút. Náš trajekt odrazil od móla presne podľa harmonogramu o 7:20.
Slniečko svietilo a trajekt jemne rozrážal pokojnú morskú hladinu. Nad Tinosom sa vznášal veľký biely oblak, ktorý sa však postupom dňa zmenšoval. Do prístavu v Chore sme dorazili o 11:35 – načas i napriek krátkemu zdržaniu na Androse. Keď tam za posledným nastúpeným pasažierom zaklapla zadná časť, keď sa kotva vynorila z morského dna a trajekt prekonal niekoľko metrov, zbadali sme mladú mamičku s kočíkom, ako dobieha na mólo a zúfalo máva za naším plavidlom. Kapitán lode pokojne hodil spiatočku a znova vyklopil zadnú časť. Zrejme to nebolo prvý raz, čo sa po niekoho vrátil, a keby aj, ten človek má náš obdiv.
Ubytovali sme sa v Agios Ioannise v štúdiách Kyklades vďaka tipu priateľky Eleni. Kto hľadá čisté a pokojné ubytovanie s pekným výhľadom na záliv, bude spokojný ako my. Majiteľka štúdií Marina je veľmi milá a ústretová.
Cesta do dediny Volax
Len čo sme povynášali batožinu, usalašili sme sa do kresiel na balkóne a za sprievodu cikád kochali výhľadom a naplno preciťovali skutočnosť, že sme na mieste. Po krátkom oddychu sme nasadli do auta a vyrazili spoznávať ostrov. Suchom vyprahnutá krajina, kamenné ohrady, terasy na svahoch a bielo-modrá architektúra nám trocha pripomínali Kythiru. Tinos je menší ako Kythira, je však hornatejší a pestrejší, najmä pokiaľ ide o architektúru kostolov, množstvo kameňov a balvanov rôzneho tvaru a veľkosti. Viac o krajine nájdete v ďalšom článku.
Volax
Dedina Volax alebo Volakas leží na severovýchode ostrova. Nielen že ju obklopujú obrovské granitové balvany, mnohé domy sú na nich priam postavené. Balvany sú dokonca zakomponované do malého kamenného amfiteátra. Miestami vytŕčajú aj zo stien domov.
Prvé, čo nás pri vstupe do dediny upútalo, bol stánok s medom a sladkosťami na jednej strane a pekné prútené košíky v kombinácii s voňavou bazalkou v kvetináčoch a malými balvanmi na protiľahlej strane. Volax nie je veľká dedina. Okrem toho, že tunajší košikári zásobujú ostrovanov prútenými košíkmi, sú tu dve taverny, malé folklórne múzeum, katolícky kostol, dedinská studňa s kamennou práčovňou a zopár pekných domov a zátiší. Dvere a okenice niektorých zdobia kriedou napísané básne obľúbených autorov.
Ako Volax vyzerá, viac priblížia fotografie.
Na záver dňa sme si vo Volaxe v jednej z taverien dali chutnú večeru. Tradičnú musaku, kozľacinu a čerstvú pomarančovú šťavu. Nebolo chladno, ale trocha pofukovalo, takže som využila oba šály, ktoré som si pribalila. Do štúdií sme sa vrátili za tmy. Predo dvermi sedela pruhovaná mačka, ktorá si nás osvojila a navštevovala nás pravidelne až do konca nášho pobytu na ostrove.
Prečo je Tinos veterný?
Existuje viacero mýtov, ktoré to zdôvodňujú. Podľa jedného mýtu to bolo tak, že keď argonauti ukončili svoje ťaženie, zakotvili na Tinose. Kalais a Zétes, okrídlení synovia Boreasa – boha severného vetra – a Óreithye, našli útočisko na najvyššom vrchu Tsiknias. Herakles bol nahnevaný na Boreasa, pretože mu zabil priateľa, a tak jeho synov prenasledoval, zavraždil a zakopal na Tsikniase ďaleko od seba. Keď to Boreas zistil, od žiaľu a z hnevu dal vypustiť vetry, ktoré na ostrove dujú dodnes.
Podľa iného mýtu bol Tinos sídlom boha Aeolusa.
V skutočnosti je to tak, že vietor meltemi fúka na väčšine Egejských ostrov, najväčšmi však postihuje Tinos, ktorý je najsevernejším z Kykladských ostrovov. Silný vietor kulminuje v mesiacoch júl a august a zvykne fúkať až do polovice septembra. Údajne dosahuje silu v priemere 7 – 8 Beaufortovej stupnice. Keď presiahne osmičku, trajekty nepremávajú.
https://www.windy.com/?37.414,24.832,9,m:eHRagQ3
Mapa nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....
Krásné, Katko další pěkná perlička na šňůrce tvých řeckých putování.
Ivanka, ďakujeme.