Ostrov Tinos, o balvanoch, holubníkoch a tak ďalej

Ostrov TinosMáme radi malé ostrovy. Tinos je malý tak akurát, preto sme sa ho rozhodli navštíviť. Ako sme sa naň dostali, nájdete v staršom článku. Čo nás nadchlo? Kontrasty: drsná, na pohľad nehostinná krajina, a naopak malebné dediny.

Ostrov Tinos

Ostrov Tinos sa nachádza v Egejskom mori v severnej časti súostrovia Kyklady. Má rozlohu 194,5 km² a približne 8 640 obyvateľov, pričom v Chore ich žije vyše 5 700. Chora sa stala hlavným mestom Tinosu po zničení Exombourgha. Je sídlom pre Grékov významného chrámu Panagia Evangelistria. Ostrov je známy asi osemdesiatimi veternými mlynmi, zrenovovanými aj napoly rozpadnutými, a asi tisíckou holubníkov (peristerones), pričom každý je malým umeleckým dielom. Charakteristické geometrické vzory starých holubníkov aj v súčasnosti ovplyvňujú tinoskú architektúru asi päťdesiatich dedín. O tinoskom mramore a sochárstve sme písali dávnejšie.

ostrov Tinos - krajina s dedinou Kardiani

Ostrov Tinos krížom-krážom, krajina

Tráva spálená horúčavami, zem vyprahnutá suchom. Krajina sfarbená do hrdzava. Taká je na konci leta. Napriek tomu je zaujímavá. Kontrastuje s bielymi stavbami, takými typickými pre Kyklady. Jej vzhľad dopĺňajú nízke kamenné múry, pripomínajúce vrstevnice na mape. Ľudia ich stavali oddávna, aby sa obrábaná, kedysi úrodná, zem nezosúvala. Napriek tomu, že sa už poľnohospodárske plodiny na ostrove vo veľkom nepestujú, darí sa tu artičokám, kaparám a viniču. Najmä v okolí dedín Falatados a Steni.

ostrov Tinos - holubníkOstrov Tinos a slávne tinoské holubníky

Tieto dvojpodlažné stavby z kameňa, zdobené geometrickými vzormi z bridlice, vznikli vďaka Benátčanom. Najstaršie zachované sú z 18. storočia. Na prízemí boli sklady, resp. sýpky, a na poschodí holubníky. Holuby sa chovali na mäso a ich trus slúžil ako zdroj hnojiva. Väčšina holubníkov preto stojí v najúrodnejšej časti ostrova medzi dedinami Kardiani a Tarampados. Mnohé slúžia dodnes, iné sú prestavané na obydlia.

ostrov TinosTinoské mlyny

Aj veterné mlyny z kameňa dali postaviť Benátčania. V nich Tinosania mleli pšenicu dopestovanú na úrodných poliach. Niektoré  už zrenovovali a premenili na prázdninové domy. Iné chátrajú alebo čakajú na opravu. Svoj účel už však neplnia. Väčšina polí sa pre suché podnebie dávno neobrába. Prednosť majú kozy, tak ako na iných gréckych ostrovoch, chované na mlieko, z ktorého sa vyrábajú syry feta a gruyère. 

ostrov TinosJedinečné tinoské balvany

Tinoské granitové balvany sa nachádzajú najmä  okolo dediny Volax a za dedinou Falatados smerom na severozápad (video). Majú obrovské rozmery a fascinujúce tvary. Sú oblé, vyhladené a ošľahané vetrami. Jedni vravia, že sa zjavili po sopečnej erupcii, iní, že ide o meteority, ktoré spadli z neba. V každom prípade nevznikli ľudskou rukou. Najjednoduchšie vysvetlenie je, že mäkšie horniny stáročiami zvetrali a odhalili kamene s tvrdšou štruktúrou. Milovníci boulderingu si tu prídu na svoje. 

Na mapke je označená cesta za Falatadosom, ktorou sme šli asi 4,4 kilometra v nadmorskej výške okolo 450 metrov. Kamenistá cesta pokračuje k mramorovému lomu na severe ostrova, označenom krížikom.

Tinoské pláže

Tinos je ako väčšina kykladských ostrovov veterný (vysvetlenie pozri v závere článku). Silné nárazy vetra sme zažili aj v čase nášho pobytu. Hoci sme mali v pláne zájsť na pláže odporúčané priateľmi , nakoniec sme dali prednosť jazdeniu po krajine a potulkám medzi starými múrmi dedinských podchodov. Veľa záberov pláži tu preto nenájdete, takže ponúkame iba zopár. 

Tinoské pláže sú zväčša piesčité, a keď nefúka vietor, veľmi príjemné. More býva teplé a číre. My sme zašli len na Kolympithru, Panormos a malú pláž v dedine Agios Ioannis, kde sme bývali. Pláže, ktoré stoja za vyskúšanie, sú podľa cestovateľov Kalivia na juhozápade, Kolympithra na severe, Livada na severovýchode, Santa Margarita a  Pachia Ammos na východe, Agios Ioannis a Agios Sostis na juhovýchode, Agios Fokas, Apigania a Agios Romanos na juhu ostrova. 

ostrov Tinos - naša sprievodkyňaNa výlete s čiernou mačkou

V dedine Dio Choria sme fotili námestie, keď k nám pribehla čierna mačka. Neviem, či z nás zacítila mačku našej domácej, ale začala sa nám obtierať okolo nôh a vyžadovala, aby sme ju pohladkali. Mačacie granule, ktoré nosievame so sebou, sme zabudli v aute pod dedinou. Mačka však nedrankala jedlo, ale túžila po pozornosti. Chvíľu sme sa jej venovali a potom pokračovali hore dedinou. Mačka sa zakrádala za nami. Na konci dediny sme zbadali chodník, ktorý viedol na kopec nad dedinou. Tiene sa predlžovali, ale stále bolo dosť svetla. Rozhodli sme sa, že pôjdeme ďalej. A milá mačka cupitala s nami. Občas nás predbehla a čakala ako psík. Chodník skončil v polovici kopca. Chvíľu sme stúpali hore, no nakoniec sme to vzdali. Na nohách sme mali iba sandále a ďalej už rástlo husté pichľavé krovie. Celkom pekne nás poškriabalo. O ďalšie škrabance sme nestáli, a tak sme sa obrátili naspäť. Mačka nás odprevadila do dediny, potom sa uvelebila na schodíku a znova nerušene pozorovala svoje okolie. Takú skvelú sprievodkyňu sme v živote nemali, i keď sa nám občas plietla pod nohami! 🙂

Na ostrove Tinos sme strávili šesť dní. Pochopiteľne, nie je to dosť. No i tak sme radi, že sme spoznali ďalší grécky ostrov. Jedinečný, neopakovateľný, zasa úplne iný. Milovníkov pláží zrejme nepoteší, surfistov však áno. Poteší aj tých, ktorí sa radi túlajú po malebných dedinách a ktorí obľubujú pešiu turistiku.

Nabudúce článok o tinoských dedinách.

2 názory na “Ostrov Tinos, o balvanoch, holubníkoch a tak ďalej

  1. ladybee Autor

    Ahoj, Roman. Vďaka. Po jeho návšteve sa ti ani nečudujem. Aj nám sa tam veľmi páčilo.

Pridaj komentár