Amfiareion je jedna z mála svätýň zasvätená veštcovi a mýtickému hrdinovi Amfiaraosovi. Pri tomto menej známom archeologickom nálezisku sme sa zastavili počas nášho jarného ťaženia po historických pamiatkach.
Amfiareion sa nachádza v objatí borovíc na pokojnom mieste asi 40 km severne od Atén. Rozprestiera sa v údolí medzi dvoma kopcami neďaleko riečky, ktorej vody vyživovali posvätný prameň s liečivými vlastnosťami. Keďže sme boli na nálezisku celkom sami, mohli sme si naplno vychutnať idylickú atmosféru kedysi rušného a významného miesta.
Amfiareion, kedysi významná a rušná svätyňa
Svätyňu postavili Aténčania v 5. storočí (431 – 415) pred n. l. a vo svojej dobe ju považovali za jednu z najväčších. Keďže sa jej darilo, vybudovali pri nej aj divadlo, mužské a ženské kúpele, stoa (stĺpovú sieň), kde spali návštevníci a pacienti, ktorí sa prišli modliť k Amfiaraosovi za uzdravenie, agoru, dielne a ďalšie stavby vrátane klepsydry – vodných hodín. Vodné hodiny s výtokovým systémom (doslovný preklad slova klepsydra – zlodej vody) vraj patria medzi jedny z najlepšie zachovaných na svete. My sme sa o nich dozvedeli až doma (ich foto som prevzala z wikipédie).
Na priestranstve pred stoa sa konali malé a veľké Amfiaraosove hry – malé každý rok a veľké každé štyri roky. Hry zahŕňali hudobné, atletické a jazdecké súťaže, ktorých sa zúčastňovali atléti, učenci a herci z celého Grécka, Talianska a Malej Ázie.
Prešli sme sa k divadlu, ktoré postavili v 4. storočí pred n. l. a využívali až do rímskych čias. Divadlo má stále celkom dobrú akustiku a zachovalo sa v ňom aj päť mramorových lavíc.
Na nálezisku stojí množstvo podstavcov, na ktorých stáli sochy Grékov, ktoré však nakoniec nahradili sochy Rimanov a nové nápisy. Sochu tam mal aj Brutus, jeden z vrahov Júliusa Caesara. Väčšina artefaktov, ktoré sa našli na mieste, sa nachádza v múzeách v Grécku a po celom svete.
Amfiaraos, hrdina a veštec
Amfiaraos bol mýtický hrdina, vnuk veštca Melampusa, známy schopnosťou predpovedať budúcnosť a liečiť ľudí na základe snov. Nazývali ho aj druhým Asklepiom.
Keď ho Polyneikes, bývalý kráľ Téb, prosil o pomoc získať späť trón, Amfiaraos odmietol, pretože predvídal nezdar a svoju smrť. Jeho manželka Erifylé ho však presvedčila, aby sa k vojne proti Tébam pridal.
Počas bitky sa Amfiaraos snažil utiecť pred prenasledovateľmi, ktorí ho chceli zabiť, ale Zeus vrhol svoj blesk a zem sa otvorila, aby Amfiaraosa ukryla. A tak sa Amfiaraos stal chtonickým hrdinom (k podsvetným hrdinom či božstvám patria Hádes, Persefóna alebo Hekaté). Túto udalosť opísal aj starogrécky dramatik Aischylos vo svojej tragédii Sedem proti Tébam. Aristofanes o ňom pre zmenu napísal stratenú komédiu s názvom Amphiaraos.
Ďalšie Amfiaraosove svätyne sa nachádzali v Tébach, Argose a Sparte. Svätyňa v Oropose prestala fungovať asi v 4. storočí n. l.
Otváracie hodiny: denne od 08:30 do 15:30, vstupné: 5/3 €. Pri vstupe na nálezisko sú aj toalety a automat na nápoje.
Ako som už v minulosti spomínala, jarné návštevy archeologických nálezísk sú pre nás príjemným oddychom. Hoci niekedy dajú zabrať, vždy sú pôžitkom pre naše zmysly. Počas výletov naplno vnímame vtáčí spev, šum stromov, vôňu kvetov, krásu prírody a majestátnosť dávnych stavieb. Nálezisko Amfiareion v Oropose nám to doprialo v plnej miere.
Info
https://sk.wikipedia.org/wiki/Amfiaraos
https://en.wikipedia.org/wiki/Amphiareion_of_Oropos
https://greekreporter.com/2023/07/16/the-ancient-greek-treasure-of-the-amphiareion-of-oropos