Pella, kedysi nádherné hlavné mesto macedónskeho kráľovstva. Dnes láka do múzea vzácnymi exponátmi, nádhernými mozaikami z rôznofarebných kamienkov a nie tak dávno odhaleným archeologickým náleziskom. Pella leží asi 45 km západne od Thessaloník. Stačí odbočiť z diaľnice Egnatia Odos.
Pella, rodisko Alexandra Veľkého a domov Filipa II.
Väčšina starodávnej Pelly sa vraj skrýva pod domami tej modernej. Podobne ako v iných častiach Grécka ani v Pelle nie je nič nezvyčajné, že stavbári pri kopaní základov odhalia zvyšky budov alebo rôznych predmetov zo staroveku.
V čase rozkvetu bola Pella grandiózne mesto – bohaté a kultivované. Dokazujú to nielen nálezy v múzeu, ale i vykopávky, ktoré sa nachádzajú asi 15 minút pešej chôdze na juhozápad od novej Pelly – agora, Dionýzov dom, dom s únosom Heleny – pomenovaný podľa mozaiky na peristyle (nádvorí lemovanom stĺporadím), Darrónova svätyňa, tholos (okrúhla budova), metróon (chrám zasvätený matke bohyni) a zvyšky palácového komplexu na sever od múzea. Toto mesto chránili opevnenia, tu bola sústredená administratívna aj vojenská správa a výrobkami z remeselníckych dielní, obchodov s keramikou, potravinami, so sochami či s kovovými predmetmi zásobovalo celé západné Macedónsko.
Mimochodom, systematickejší archeologický prieskum v Pelle sa začal v roku 1957 a archeológovia dodnes odhaľujú pozostatky palácového komplexu s rozlohou 60 000 m² a najväčšej agory starého sveta s rozlohou 70 000 m².
V roku 2006 tu miestny roľník náhodou objavil hrobku z 3. alebo 2. storočia. Údajne najväčšiu, akú v Grécku našli. Na území sa nachádzajú ďalšie hrobky a početné hroby. Niektoré dokonca zo 6. storočia pred. n. l.
Z histórie mesta
Pella v starej gréčtine znamená kameň. Mesto dal postaviť kráľ Archelaos I. v rokoch 413 – 399 pred n. l. na spôsob juhogréckych mestských štátov podľa architekta Hippodamosa z Milétosu – do mriežky, so širokými dláždenými ulicami a chodníkmi do pravého uhla, dokonca s vodovodným potrubím, ktoré privádzalo do domov čerstvú vodu, a kanalizáciou. Všetky domy v centre mali rovnakú veľkosť. Povyše mesta stál obrovský palácový komplex, zatiaľ čo honosné poschodové vily s nástennými maľbami, jónskymi a dórskymi peristylmi zdobenými mozaikami stáli bokom od agory.
Pella prosperovala asi 250 rokov. V roku 146 pred n. l. ju ovládli Rimania a stala sa kolóniou. V 6. storočí n. l. ju zničili Slovania. Tí sa neskôr hlásili k bulharskej národnosti. V rokoch 1925 – 1927 sa uskutočnila výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Bulharskom. Dnes žije v Pelle asi 2,5 tisíca obyvateľov, ktorí sa venujú najmä poľnohospodárstvu.
Múzeum
Staré múzeum, ktoré stálo oproti archeologickému nálezisku, už nestačilo. Preto v západnej časti modernej Pelly postavili v rokoch 2006 – 2009 nové múzeum s rozlohou 6 000 m².
Budova má obdĺžnikový tvar a jej pôdorys s nádvorím imituje pôdorysy honosných domov v Pelle. Na dlhej vstupnej chodbe je busta Alexandra Veľkého a mapa dobytých území. Na poschodí sú obrázky a informácie o živote Alexandra Veľkého. Viaceré mozaiky z archeologického náleziska preniesli do múzea a patria k najzachovalejším v Grécku. Expozície sú vystavené v piatich tematických celkoch na prízemí budovy:
1. denný život (mozaiky, keramika, detské hračky, šperky)
2. verejný život (mince)
3. náboženstvo a kulty (sošky, votívne dary)
4. cintoríny (náhrobné stély, pohrebné nádoby)
5. palác
Informácie k uverejneným exponátom sú uvedené pod obrázkami.
Súčasná Pella
Námestiu v Pelle dominuje socha Alexandra Veľkého na obľúbenom koni Bukefalosovi. Podobná socha Alexandra krášli viacero veľkých miest, ako napríklad Thessaloniki, Skopje, Alexandria. Po Alexandrovi Veľkom boli pomenované mestá, vznikli nespočetné príbehy, knižné publikácie, romány, filmy, piesne. Našla som stránky, kde je nielen stručný prehľad o jeho živote a činoch, ale venujú sa mu aj mnohé ďalšie zaujímavé články. Napriek tomu, čo sme o ňom čítali a videli v dokumentoch, i napriek tomu, že jeho osobnosť bola pre mnohých neakceptovateľná, nič to nemení na tom, že bol jednou z najvýznamnejších postáv svetových dejín.
Pellu sme navštívili v roku 2012. Vykopávky sme pre krátkosť času nestihli preskúmať podrobnejšie, viac času sme venovali prehliadke múzea, ktorá nám zabrala hodinu. Toto krátke odbočenie z diaľnice vôbec neľutujeme. Bolo príjemné, obohacujúce a určite sa vyplatí venovať tomuto miestu viac času. Ďakujeme za tip, Giorgos!
V múzeu funguje kaviareň a oproti archeologickému nálezisku stojí obchod s knihami a suvenírmi.
Múzeum je v sezóne otvorené od 8:00 – 20:00 h. Viac informácií o otváracích časoch nižšie v My Favourite Planet.
Zdroje:
Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005
Wikipédia
My Favourite Planet
Pella
nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....
Veľmi pútavo napísané,dakujem Katka
Marika, ďakujeme. Cicero vravel, že história je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias. Ako vieme, ľudstvo sa z nej ani dnes v tomto živote často nevie poučiť.