Mesta, tak sa volá ďalšia z tradičných dedín v oblasti chioskej Mastichochorie. Dodnes si zachovala stredoveký ráz opevnenej dediny, takže ju i vďaka tomu vyhlásili za pamiatkovú rezerváciu.

Mesta je oveľa menšia ako Pyrgi. Rovnako ju však tvorí labyrint úzkych dláždených uličiek a kamenných podchodov s malým centrálnym námestím, niekoľkými tavernami, kaviarňami a obchodíkmi. Vznikla pravdepodobne v 12. storočí, má päťuholníkový pôdorys a dodnes sa v nej zachovali tri okrúhle veže – Milita, Kalika a Kuluka.

Kamenné domy po obvode dediny stavali jeden vedľa druhého. Ich zadné múry slúžili ako hradba pred častými útokmi pirátov a osmanských Turkov. Domy prepojili podchodmi a rozpernými oblúkmi. Okná a dvere smerovali iba dovnútra dediny. Po strechách domov sa obyvatelia mohli nebadane presúvať. Vonkajšie múry mali len malé strieľne, ktoré si miestni prerobili na okná až v posledných desaťročiach. Uprostred dediny stála obranná veža, kam obyvatelia utekali pred nebezpečenstvom použijúc prenosný mostík.

Ani obranný charakter usporiadania však dedinčanov nezachránil počas chioskej masakry v roku 1822. V boji za nezávislosť bolo mnoho ľudí zavraždených osmanskými vojskami a odvlečených do otroctva. Časť z nich však oslobodili, aby sa venovali pestovaniu mastichovníkov a zberu mastichy.

Dnes miestni okrem mastichovníkov pestujú vinnú révu, z ktorej vyrábajú lokálne víno Mestousiko. Produkujú aj silný alkoholický nápoj souma podobný ouzu, ktorý získavajú destiláciou fíg a hrozna. Naša domáca povedala, že na Chiose nie sú dobré vína, tak sme Mestousiko ani nezháňali. Soumu sme nestihli kúpiť, takže ak ste oba nápoje náhodou ochutnali, dajte nám vedieť, či nemáme ľutovať 🙂 Zato sme si dali chutný obed v taverne Mestousiko (zábery vo fotogalérii).

Kostol Taxiarchis

V Meste stoja dva kostoly Taxiarchis zasvätené archanjelom Michaelovi a Gabrielovi. Ten starší, ktorý postavili v roku 1412 a opravili v roku 1833, bol zatvorený. Ten novší postavili na mieste kruhovej centrálnej veže pevnosti a sprevádza ho zopár zaujímavostí. Veža po odchode Janovčanov a počas tureckej okupácie zostala prázdna. Vlastne nie celkom. Začali ju okupovať sovy, havrany a hady. Dedinčania považovali vežu za symbol podriadenosti a jej zvieracích obyvateľov za symbol zla. A tak sa ju rozhodli zbúrať a na jej mieste postaviť kostol. S prácami začali v roku 1858 a búranie zabralo dva roky. Traduje sa, že počas búrania sa stratil jeden robotník. Miestni sa obávali, že ho zasypala padajúca veža. Zľakli, sa, že je to zlé znamenie, a kým nenájdu jeho telo, kostol nemôžu postaviť. Robotník sa našťastie našiel živý, a tak práce mohli pokračovať a kostol dokončili v roku 1868.

Taxiarchis je najväčším kostolom na Chiose a jedným z najväčších v celom Grécku. Na obrázku je nádvorie kostola, ktoré pokrýva vzorovaný „koberec“ z bielych a čiernych okruhliakov.

Ako do Mesty

Mesta leží na juhozápade ostrova a od hlavného mesta Chiosu je vzdialená 35 km. Prvý raz sa nám podarilo zaparkovať na západnej strane Mesty na malom parkovisku. Vedie k nemu uzučká cesta, na ktorej navyše parkuje množstvo domácich áut. Do Mesty sme vošli severozápadnou bránou vedľa veže Militas. Druhý raz sme zaparkovali jednoduchšie, a to na južnej strane dediny na záchytnom parkovisku vedľa pamätníka venovaného obetiam 2. sv. vojny (na obrázku). Do centra sme potom prešli bránou a podchodom na východnej strane Mesty.

Viac o dejinách Mesty sa môžete dozvedieť na stránke Greek Travel Pages.