Akrokorint – korintská akropola na Peloponéze. Stojí na skale nad starovekým aj novodobým Korintom. Prvýkrát sme pred jej bránami stáli päť minút pred zatvorením. Niekoľko rokov sme čakali na druhú šancu – a oplatilo sa. Pevnosť zahalená kobercom žltých jarných kvetov vyzerala ako z rozprávky.
Akrokorint som už spomenula v staršom článku – vtedy v septembri bola zeleň spálená letnými horúčavami dohrdzava. Jarná návšteva priniesla úplne iný obraz. Počasie nebolo ideálne – pofukoval studený vietor a slnko sa skrývalo nad oblakmi, no žlté jarné kvety premenili pevnosť na magické miesto.
Korintská akropola – história
Korintská akropola patrila medzi najdôležitejšie, ale aj najkrajšie grécke pevnosti. Mala strategický význam a obranný charakter. Akrokorint nevznikol naraz, prvé opevnenia postavili v 7. – 6. storočí pred naším letopočtom za vlády korintských tyranov. Základy však pochádzajú z mykénskeho obdobia. Významné prístavby vykonali Rimania (Caesar) a od 14. – 18. storočia Byzantínci (Justinián), Frankovia, Benátčania a Osmani. Vďaka tomu bol od staroveku až do 19. storočia nepretržite opevnenou citadelou.
Vstup do pevnosti tvorili tri obvodové múry s tromi bránami. Niektoré staršie zdroje uvádzajú, že mohutné hradby s obrannými vežami majú dĺžku dva kilometre, iné, že presahujú 3 km.
Čo sme videli
Prechádzali sme sa medzi zvyškami pôvodných kyklopských hradieb z roku 1100 pred n. l. Cestou sme najprv nazreli do pravoslávneho Kostola sv. Demetria z byzantského obdobia. Potom sme sa prešli k mešite sultána Ahmeda III., ktorú postavili v 17. storočí na základoch staršej mešity zo 16. storočia. Tá stála na mieste Afroditinho chrámu z antického obdobia.
Chrámov zasvätených Afrodite bolo na Akrokorinte viac. Ten najvýznamnejší stál na samom vrchu pevnosti a údajne bol známy praktizovaním „posvätnej prostitúcie“. Na Akrokorinte strávil osemnásť mesiacov svätý Pavol, ktorý kritizoval miestne praktiky v Prvom liste Korinťanom.
Na vrchol sme sa nevydali, no vystúpili sme k juhozápadnej franskej veži (zrenovovanej v roku 2014). Východ na strechu bol zamknutý, čo nám bolo ľúto.
V pevnosti nechýbali ani vodné zdroje. K prameňu Pirene (Peirene) sme zišli po strmých kamenných schodoch. Podľa mýtov vznikol nárazom kopyta okrídleného koňa Pegasa. Jedna verzia hovorí, že tak urobil na mieste, kde nymfa Pirene oplakávala svojho syna, ktorého neúmyselne zabila bohyňa lovu Artemis. Iná zasa tvrdí, že prameň bol darom riečneho boha Asopa pre kráľa Sizyfa, ktorý mu prezradil, že Zeus uniesol jeho dcéru Aiginu. Za túto zradu však Zeus Sizyfa potrestal. Veď viete ako… Ak nie, napoviem: Sizyfos a balvan.
Z pevnosti sa nám naskytli nádherné panoramatické výhľady na okolitú krajinu a Korintský záliv.
Praktické informácie
Pevnosť je otvorená od 8:30 do 15:30 h a vstup je zdarma.
Keby sme si návštevu pevnosti chceli zopakovať, znova by sme prišli na jar. Ak nemôžete na jar alebo v neskorú jeseň, v lete choďte v ranných hodinách. Nezabudnite na pevnú obuv a pitnú vodu.
Vedľa parkoviska nájdete reštauráciu aj s toaletami. V čase našej návštevy ju renovovali, no napriek tomu nám ochotne doniesli šťavu z čerstvo vytlačených pomarančov.
Ak plánujete výlet na Peloponéz, Akrokorint určite stojí za návštevu!
Zdroje informácií
https://madainproject.com/acrocorinth
https://en.wikipedia.org/wiki/Acrocorinth
https://en.wikipedia.org/wiki/Temple_of_Aphrodite_at_Acrocorinth
Mapa:
https://mapy.com/sk/zakladni?profil&x=22.8719757&y=37.8922868&z=16