Konečne sme ho videli – tholos v Tirynse. Ide o veľmi dobre zachovanú hrobku, ktorá sa nachádza na západnom svahu vrchu Profitis Ilias. Ukrýva sa za citrusovými sadmi necelé 2 kilometre od citadely v Tirynse, o ktorej som písala v predošlom článku, alebo 4,5 kilometra na sever od Nafplia.
Kým tisíce turistov denne zaplavujú Mykény a Delfy, existuje miesto, kde môžete stáť sami v impozantnej hrobke starej takmer 3 300 rokov. Tam, kde žili legendárni Minyovia, hľadači Zlatého rúna a strážcovia nespočetných pokladov mykénskej civilizácie a kde sa kamene chrámu bohýň krásy prelínajú s byzantskými freskami.
Dimini je po Dione ďalšie archeologické nálezisko, ktoré sme navštívili počas našej jarnej cesty po Grécku. Nie je veľmi známe a možno ani také významné ako Dion, o ktorom som písala v minulom článku, dopĺňa však mozaiku starodávnych miest, ktoré sme chceli vidieť.
Kostol Agia Thekla a kláštor Kira Xeni nás zaujali svojou architektúrou a belostnou farbou, ktorá kontrastuje s okolitou drsnou a vyprahnutou krajinou. Postavili ich na mieste s výhľadom na najkrajšiu dedinu ostrova, na záliv Panormos, aj na kostol Profitis Ilias na vrchole kopca s rovnakým menom. Ponúkame ďalší tip, kam na Tinose zájsť.
Mykény, predstavovali centrum mykénskej civilizácie, dnes patria medzi významné archeologické náleziská. Ležia na návrší pod vrchom sv. Eliáša na polceste medzi Korintom a Nafpliom. Stačí odbočiť z diaľnice a za polhodinu môžete obdivovať monumentálnu Leviu bránu, Átreovu pokladnicu alebo repliku zlatej masky.
Na západnom prste Peloponézu je množstvo miest, ktoré boli na našom zozname „treba vidieť“. Toto sú ďalšie z nich: Paleokastro, zátoka Voidokilia a Nestorov palác.
Delfy sú dodnes považované za magické miesto. Niečo na tom bude, lebo okrem popoludňajšej horúčavy z nich vyžarovala aj zvláštna atmosféra. Určite to nebolo výparmi z pukliny, nad ktorou kedysi veštila kňažka budúcnosť. Veď puklinu už dávno zasypali. Možno len zapracovala predstava o tom, čo všetko sa tu odohralo v dobách dávno minulých.