Keď sme v Parge dovolenkovali prvý raz, ani  vo sne nám nenapadlo, že sa ešte niekedy vrátime. Zastávali sme názor, že by sme radi spoznávali nové miesta a nevracali sa tie isté. V priebehu rokov sa však Parga stala naším prechodným bydliskom. Vďaka polohe, vďaka príjemnému ubytovaniu, aj vďaka duchu miesta.

Parga – trocha histórie

Parga na severozápadnom pobreží Grécka v lesnatom kraji zvanom Epirus je obľúbenou dovolenkovou destináciou turistov z celého sveta. Pôvodne malá rybárska dedina sa amfiteátrovite rozkladá na brehu Jónskeho mora. Je možné, že existovala už v staroveku, no prvé doklady siahajú do 13. storočia. Pôvodná Parga – Paleoparga – stála vo vnútrozemí. Jej obyvatelia sa okolo roku 1360 presunuli na súčasné miesto, aby sa vyhli nájazdom Albáncov. Ako prví Pargu dobyli Normani, ktorí nad zálivom postavili hrad, aby ju chránili.

Grécko ležalo uprostred bojového poľa medzi Benátskou republikou a Osmanskou ríšou. Obe zápasili o nadvládu nad územím medzi Iónskym a Egejským morom. Parga bola „očami a ušami“ Korfu, ktoré bolo najbenátskejším spomedzi všetkých gréckych ostrovov, a tiež pod neustálou hrozbou Turkov. A tak v roku 1401 podpísala s Benátkami zmluvu o aliancii a ochrane. Vďaka tejto zmluve trvajúcej štyri stáročia rástol význam Pargy a prosperita jej obyvateľov. Tí sa venovali najmä pestovaniu olivovníkov, výrobe oleja a mydla. Benátčania postavili okolo normanského hradu prvé opevnenie.

Šestnáste storočie nebolo pre Pargu pokojné. Dedina utrpela značné škody po vpáde piráta a veliteľa osmanských vojsk Hayreddina Barbarossu, ktorý v roku 1537 hrad zničil a Pargu vyplienil. Barbarossa musel byť poriadne hyperaktívny, pretože kade chodil, tade po ňom zostávala spúšť. V tom istom roku vyplienil aj Paleochoru na Kythire. 

Hoci Benátčania hrad opravili, Turci ho v roku 1571 znova zničili. Benátčania ho však po roku opäť zrenovovali.

Po oslabení Benátskej republiky prevzali ochranu nad Pargou Francúzi. Zvyšky vojenskej základne vraj dodnes ležia na malom ostrovčeku v zátoke. Vraj Napoleonovi sa tak páčili statoční obyvatelia, že Pargu nechal na pokoji.

Zradný komisár

V roku 1814 prevzala ochranu nad Pargou Británia, čo malo neskôr nedozierne následky. Ali pašova túžba zmocniť sa Pargy viedla k tomu, že v dedine Anthousa ležiacej nad Pargou, dal postaviť pevnosť, z ktorej  Pargu ostreľoval kanónmi. Podcenil však chrabrosť a patriotizmus miestnych obyvateľov. Zmocniť sa Pargy mu pomohla až 150 000 libier, za ktoré ju v roku 1819 získal od britského vysokého komisára Thomasa Maitlanda.

Po tejto zrade prišla Parga o svoje privilégiá a ďalších takmer sto rokov trpela pod tureckým útlakom. Nasledoval hromadný exodus asi štyroch tisícok obyvateľov. Aby neupadli do otroctva, preplavili sa na neďaleké Korfu. Tieto tragické udalosti aj hrdinský odboj obyvateľov z kraja Souli sú dodnes mementom. Ali paša obsadil Pargu, radikálne zmenil dispozíciu hradu a dokonca si v ňom vybudoval hárem. Ali paša však nedopadol najlepšie. Tento tyran, pôvodom Albánec, sa s osmanskými Turkami veľmi nekamarátil. Nechcel sa podriadiť sultánovi Hursid pašovi. Nakoniec ho Turci zastrelili v Ioannine, jeho hlavu zaniesli sultánovi na striebornom podnose.

Parga sa stala súčasťou Gréckeho štátu v roku 1913. Vtedy sa mnohí jej obyvatelia vrátili. Krásy Pargy vraj po druhej svetovej vojne ako prví objavili pre turistický ruch Francúzi.

Parga novodobá

Parga nás očarila na prvý pohľad. Spočiatku nás navnadili fotografie na weboch, nasnímané z benátskej pevnosti a z náprotivného vrchu od kostolíka Agia Eleni. Malebná poloha v zálive, členité pobrežie, malý prístav a farebné domčeky. Po prvej návšteve nás pohltila celková atmosféra, dlhé nábrežie s tavernami, starými úzkymi uličkami, lemovanými množstvom obchodíkov s výrobkami z kože, olivového dreva alebo so suvenírmi. A tiež lákavé bary, kaviarne, pekárne, obchody s ovocím a zeleninou, stánky s gyrosom či so zmrzlinou alebo s pečenou kukuricou.

Ak niekomu nestačí dlhá pláž Valtos, mestská pláž Krioneri alebo najmenšia pláž Piso Krioneri, ktorú nazývajú aj „českou plážou“, potom sa môže lodnými taxíkmi preplaviť na okolité pláže Sarakiniko alebo Lichnos. Z Pargy každý deň vyrážajú výletné lode na Korfu alebo na Paxos a Antipaxos. Samozrejme, aj smerom na sever a na juh nájdete nespočetné pláže i skryté plážičky. Na tie sa už treba dopraviť autom.

Parga je dobrým východiskovým bodom aj na dlhšie výlety do okolia, či už za históriou (Dodoni, Nekromanteo, Kassopi, Zalongo, Nikopolis, Arta, Ioannina, Igoumenitsa), alebo do prírody k  Acheronu, do kaňonu Vikos, jaskyne Perama, či kamenných dedín Zagori, Metsova alebo na neďalekú Lefkádu. A tam si užiť najmä západné pláže s neuveriteľne nádhernými odtieňmi mora. Z Pargy premáva počas celého dňa vláčik na neďaleký Ali pašov hrad.

PARGA, návraty

Parga v roku 2007

Prvú dovolenku v Parge sme absolvovali cez cestovnú kanceláriu v druhej tretine septembra. Lietadlom sme sa dopravili do Prevezy a odtiaľ nás autobus porozvážal do štúdií v Parge. Hneď po prílete nás zastihol poriadny lejak. V tejto oblasti zrejme nič nezvyčajné. Kým sme však došli do Pargy, vyčasilo a krásne počasie vydržalo až do konca dovolenky.

Vtedy sme si prenajali auto na deväť dní, a keďže nie sme vzorní plážoví povaľači, každý deň sme niekam vyrazili. Do Dodoni, Sivoty, Igoumenitse aj Ioanniny, na Nekromanteo, do Kassopi, na Zalongo, k rímskemu akvaduktu pri dedine Agios Georgios, k Acheronu aj na Lefkádu. Jedna dovolenka na poriadne spoznávanie oblasti samozrejme nestačí.

Parga v roku 2011

V Parge sme sa zastavili cestou na Kefalóniu. Hoci nakrátko, ale stihli sme zbehnúť na pláž Valtos a zaplávať si v mori. Znova sme sa nadýchali slaného morského vzduchu a prešli po večernej Parge.

Parga v roku 2012

V tom roku sme mali namierené na juh Peloponézu s cieľom preplaviť sa na ostrov Elafonisos. Jeden a pol dňa v Parge sme využili na krátky oddych. Kúpali sme sa v mori, prechádzali a pozorovali bežné dianie v mestečku počas sezóny.

Našu rozsiahlejšiu fotogalériu z prechádzok po Parge nájdete na spriaznenom webe.

Parga v roku 2013.

Fotografie a zážitky z tohto pobytu som opísala v článkoch Cez Rio-Antirio do Pargy okolo lagúny Gialova, Parga – malebná, pestrofarebná a Cesta z Pargy do Predejane.

Zdalo sa nám, že život v Parge a na jej plážach bol v porovnaní s minulými rokmi oveľa rušnejší. Akoby sa všetko vrátilo do starých koľají pred krízou.

Parga v roku 2015

O ceste do Pargy som písala v predchádzajúcom článku.

Len čo sme sa zvítali s našou domácou, už tradične sme zbehli na Valtos trocha si zaplávať. Večer sme sa prešli do mesta a nasávali známu atmosféru. Hoci panoval takmer koniec septembra, teplota sa držala  v priemere okolo 28 °C a sezóna prebiehala v plnom prúde. Bolo to zjavné aj podľa davu ľudí, ktorým sme sa museli na každom kroku vyhýbať. 

Taverna u Sakisa v uličke pod pevnosťou, kam sme mali namierené, bola plná. Očividne by sme dlho čakali, a tak sme už po tme zišlii dolu do našej obľúbenej kaviarne Green bakery a dali si sladkú večeru.

Posilnení sme sa po nábreží prešli na druhý koniec Pargy k Piso Krioneri. Tu sme objavili Carrefour, ktorý nahradil starší obchod. 

Po jedenástej sme sa celí spotení vrátili do štúdií. Nečudo, veď v nohách sme mali kilometre. Blížila sa polnoc, no chodníky a budovy stále vyžarovali teplo, ktoré pohltili počas  slnečného dňa.

Hoci sme mali fotoaparát po ruke, takmer sme nefotili. Ba vlastne áno, cvakli sme zopár záberov Ali pašovho hradu. O ňom však inokedy.

Pri rozprávaní o Parge som nespomenula múzeum olivového oleja a cirkevné múzeum vedľa kostola Agios Apostoli v centre mestečka. Ich návšteva nás ešte len čaká. Boli ste?

Mimochodom, v staršom článku som sa zmienila, že francúzski filmári natočili v Parge niekoľko sekvencií výbornej komédie Ukradli torzo Jupitera.

Už len niekoľko slov na záver: Kto má rád živé strediská pri mori, dlhé nábrežia lemované tavernami a barmi, túlanie po kľukatých uličkách, ten si príde na svoje a možno objaví to, čo my nie. Naopak, kto uprednostňuje pokojné zákutia, nech si radšej zvolí menšie stredisko v okolí Pargy, alebo úplne inde. Možností je nekonečne veľa 🙂

Webkamera
https://www.skylinewebcams.com/en/webcam/ellada/epirus/preveza/parga.html