Čítala som, že Edessa je jediné mesto na svete, kde nájdete vodopády takmer v jeho centre. Nie je to tak celkom pravda. Vodopády sú aj v Livadii, no  tie edesské sú oveľa väčšie. Tak sa na ne pozrieme zblízka.

Edessa leží na severe Grécka a je prvou zastávkou v našom itinerári. Od hranice v Evzoni je vzdialená asi 84 kilometrov. Z diaľnice na Thessaloniki odbočíme na Gianitsu. „Ako tu môžu byť vodopády, keď ideme stále po rovine?“ čudujeme sa. Asi po osemdesiatich kilometroch sa krajina pred nami zrazu mení a my začíname stúpať do kopca. Serpentína, v ohybe nemocnica a cesta pokračuje vyššie. Mesto leží navrchu skalného útesu a hlavná riečka, ktorá ním preteká, sa nazýva Edessos. 

Len čo sa ubytujeme v malebnom Varosi Guesthouse, bývalom panskom sídle z 18. storočia, vyrážame k väčšiemu z vodopádov. Cestou sme očarení bohatou zeleňou a tradičnou macedónskou architektúrou. Varosi je vlastne názov starej štvrte, a hoci nám znie tak trocha maďarsky, má iránsky pôvod. Táto časť Edessy pochádza zo 14. storočia. Počas 2. svetovej vojny polovicu mesta vypálili nacisti, ale domáci ju obnovili. 

Je krátko po šiestej, no stále ešte dosť svetla. Kráčame popri mechanických častiach vodnej turbíny, ktoré sú súčasťou vodného múzea pod šírym nebom, a potom cez Park vodopádov s kaviarňou a informačným strediskom.  O chvíľu zbadáme vodopád v celej svojej kráse. Karanos je najväčší z jedenástich edesských vodopádov a meria 70 metrov. Vodopády sa v Edesse objavili v 14. storočí po zemetrasení alebo nejakej klimatickej katastrofe. Od neho vedie chodník k menšiemu vodopádu. Za veľkým vodopádom je jaskyňa so stalagmitmi aj stalaktitmi. Malá, ale pekná, a vstupné je 50 centov. Zaujímavé informácie o vzniku parku nájdete na inej stránke.

Neďaleko vodopádu stojí folklórne múzeum, akvárium a dom plazov. Nestihli sme.

Celé mestečko je pretkané riečkami a prameňmi, posiate fontánami a parkmi so starými platanmi, ktoré tam zasadili pred stáročiami. Prechádzame sa popri kanáloch, kaviarňach a tavernách, kam sa vyrojilo asi celé mesto. Všade je čulý ruch. 

Trocha histórie

História Edessy siaha až do neolitu. V 4. storočí pred n. l. sa Edessa stala dôležitým mestom starovekého Macedónska, keďže sa nachádzala na významnej Via Egnatia. Mesto založil Filip II. Macedónsky, otec Alexandra Veľkého. Istý čas bolo hlavným mestom Macedónska a prvou kresťanskou oblasťou staroveku. Od 11. storočia ju nazývali Vodena, mesto vody. Pôvod tohto slova je nepochybne slovanský. Citadela aj s hradom bývala opevnená. Po dobytí osmanskými Turkami v roku 1385 bolo mesto pod nadvládou Turkov takmer päťsto rokov. 

V meste v 19. storočí vybudovali mlyny a začiatkom 20. storočia textilné továrne, kde spracúvali najmä konope z Indie a blízkeho okolia, z ktorého vyrábali konopné laná za pomoci vodnej energie práve z miestnych vodopádov. Posledná továreň zanikla v roku 1966. Dnes pracujú obyvatelia najmä v oblasti cestovného ruchu a služieb. 

Dolné mesto 

Dolné mesto, staroveká Edessa zo 6. až 5. storočia pred n. l., sa dlho považovalo za Aigai, hlavné mesto macedónskeho kráľovstva, až kým v roku 1977 neobjavili kráľovské hrobky pri Vergine. Mesto na rovine Loggos obklopoval hrubý múr, vysoký vyše päť metrov, ktorý ho mal chrániť pred nájazdmi Gótov. Nachádzali sa tam dláždené ulice so stĺporadím z mramoru, domy, obchody a dielne. 

Keď sme prišli na miesto, privítala nás staršia dáma. Podala nám brožúrku, povedala, aby sme si pokojne pozreli nálezisko a sadla si do tieňa. 

Dodnes sa zachovali múr, časť cesty Via Egnatia, nápisy na stĺpoch (stĺp z Chrámu bohyne Ma) a stéla. Čuduj sa svete, táto stéla je venovaná jednému z prasiatok, ktoré sprevádzali svojho pána na cestách. Nebožiatko zahynulo pri kolízii s iným kočom, a tak mu jeho majiteľ dal vyrobiť náhrobný kameň. Prasiatko sa stalo prvou zdokumentovanou obeťou dopravnej nehody. 

Keď sme chceli zaplatiť vstupné, staršia dáma odvetila, že vstup je voľný. Všimli sme si, že okolo domu, odkiaľ k nám prišla, sú mačky. Nie dve, tri, ani desať, ale rovných dvadsaťpäť. Okrem nich sa stará aj o troch psíkov. Pokojne jej venujte pár eur na granule pre zvieratká. Rada ich prijme. V čase návštevy sme boli úplne sami.

Agia Triada

Tri modré vežičky kláštora Agia Triada sme uvideli od vodopádu Karanos. Sú neprehliadnuteľné. Cestou z Edessy sme sa tam na chvíľu zastavili. Je to ženský kláštor. Iba veľký pes, ktorý pobehoval pred kláštorom, bol mužského rodu. Keďže vždy nosíme so sebou granule, tak dostal malú porciu. Sukňu nahradila šatka okolo pása a mohli sme vojsť. Priestory kláštora sú čisté a pekne udržiavané. 

Vežičky symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu. Kláštor pochádza z roku 1865 a v jeho areáli je aj opatrovateľský dom. Nachádza sa asi 3 km od Edessy v časti Longos neďaleko starovekej Edessy. V priestoroch kláštora takisto chovajú mačky, takže sme prispeli aj im na granulky.

Edessa je čarovné mesto. Predovšetkým vďaka parkom s bujnou zeleňou, nádherným starým platanom, vodopádom a fontánam, ako aj nespočetným mostom a mostíkom (vraj ich je dokopy až 71). Nie nadarmo sa Edessa nazýva mestom vody. Iste by si zaslúžila trocha viac času, my však pokračujeme v ceste.

Našou ďalšou zastávkou je dedina Syrráko v pohorí Tzoumerka.

Mapa