Má Filippi niečo spoločné s otcom Alexandra Macedónskeho? Má. Meno. Tak sa nazýva archeologické nálezisko na severovýchode pevninského Grécka. Nie je také známe ako Olympia alebo Epidaurus, je však rovnako impozantné. Po prekročení hranice v Evzoni sme sa rozhodli, že tam odbočíme.
Do Filippi vedie pohodlná diaľnica A2 smerom na Kavalu. Z Kavaly je to naozaj na skok, presnejšie 16 kilometrov. Návšteva Filippi si vyžaduje viac času, ako sme mali, takže prehliadku múzea sme vynechali.
Pomerne rozsiahle nálezisko v skutočnosti neleží v dedine Filippi, akoby sa dalo predpokladať, ale na západnom okraji vedľajšej dediny menom Krenides.
História v skratke
Krenides – tak sa nazývalo toto miesto, pokým ho Filip II. nepremenoval podľa seba na Philippi. Poďme však od začiatku. Osadu Krenides resp. Krinides založili v rokoch 360 až 359 pred n. l. kolonisti z ostrova Tassos pod úpätím pohoria Lekani (vtedy Orbelos). Krenides začali ohrozovať Tráci, a tak miestni požiadali o pomoc kráľa Filipa II. Macedónskeho. Filip II. predvídal hospodársky a strategický význam miesta, pretože stálo na dôležitej trase Via Egnatia medzi Áziou a Európou. Trákov porazil, rozmáhajúce sa mesto opevnil a premenoval. V bitke o Filippi v roku 42 pred n. l. sa však stalo rímskou kolóniou. Ku gréckym stavbám ako opevnenie, divadlo či chrámy pribudli rímske stavby ako agora, (fórum), kúpele či pohrebný chrám.
Po návšteve apoštola Pavla v rokoch 49 a 50 n. l. sa Filippi stalo strediskom kresťanského viery a pútnikov. Sv. Pavol tu údajne kázal prvý raz na európskej pôde a nejaký čas bol v meste aj uväznený.
Múr a akropola
Múr, ktorý obklopoval mesto, dal postaviť Filip II. v polovici 4. storočia pred n. l. a posledné časti v polovici 5. stor. n. l. cisár Justinián I. Múr z mramorových kvádrov bol hrubý 2,30 – 2,85 m a v obvode meral 3,5 km.
Akropola, opevnené mesto nad Filippi, bola obývaná počas byzantskej ríše v 10. storočí, pokým ju 14. storočia nedobyli Osmanskí Turci. Štvorhranná veža (vľavo na obzore) bola postavená neskôr ako múry, asi v 14. storočí.
Zaujímavé stavby – krátky popis
Divadlo dal postaviť Filip II. v 4. stor. pred n. l. Do hľadiska sa zmestilo 5 000 divákov a miesta v ňom boli očíslované. V 2. a 3. storočí n. l. podstúpilo prestavbu, aby zodpovedalo vtedajším požiadavkám, vznikli postranné chodby a kruhová aréna. V súčasnosti sa v ňom každé leto koná divadelný festival, druhý najstarší po festivale v Epidaure.
Agora (fórum), administratívne centrum Rimanov, komplex verejných budov s námestím, pribudla v 2. stor. n. l. Významný bol severozápadný a severovýchodný chrám.
Bazilika B z roku 550 n. l., z ktorej sa zachovali už iba zvyšky stĺpov s oblúkmi. Bola typom baziliky s kupolou podobne ako Hagia Sofia v Konštantínopole. Avšak aj tie zvyšky pôsobia veľkolepo.
Kostol s osemhranným pôdorysom – oktagón – a mozaikovou dlažbou pochádza asi z r. 400 n. l. Pod ním sa našla hrobka významného hrdinu z helenistického obdobia (4. stor. pred n. l. až 4. stor. n. l.) asi z obdobia Filipa II. Na jej mieste v 4. storočí n. l. postavili baziliku sv. Pavla. Bola prvým obradným miestom kresťanskej komunity v meste.
Rímske termálne kúpele, teda to, čo po nich zostalo, sa nachádzajú na juhozápadnej strane náleziska. Postavili ich v roku 250 n. l. Časť zachovanej mozaiky, ktorá zdobila dlažbu, je vystavená v múzeu.
Zachovali sa aj vespasiánske verejné záchody „vespasianae“ nazvané podľa cisára Vespaziána. Nachádzajú sa za bazilikou B. Mimochodom, príslovie „peniaze nesmrdia“, pripisujú práve jemu, keď zaviedol daň za používanie verejných záchodov, aby naplnil pokladnicu. Kuriózne je, že bohatým zahrievali sedenie na toalete otroci. Záchody zaberali tri steny a na súvislom sedadle sa zachovalo 42 okrúhlych dier. Pod nimi je hlboký žľab, kde plynule prúdila voda, ktorá sa postarala o čistotu priestoru.
Čo som zistila o múzeu
Archeologické múzeum postavili v roku 1960 na okraji archeologického náleziska Filippi. To staré malo viacero problémov, preto ho museli zrekonštruovať. Teraz je moderné a priestranné.
Múzeum má dve sekcie výstavných priestorov s permanentnou prezentáciou nálezov získaných počas vykopávok starého mesta.
Sekcia A zaberá celé prízemie a má rozlohu 380 m². Nachádzajú sa tu archeologický (nápisy, sochy, keramika, mince, šperky), historický a vizuálny materiál mesta Filippi a oblasti od praveku až do konca rímskej antiky.
Časť B zaberá v hornom poschodí budovy rozlohu 205 m² a prezentuje kresťanské mesto (nápisy, architektúru, mozaiky, keramiku, mince) od raného kresťanského obdobia rozkvetu až po jeho úpadok v 7. storočí a zničenie po dobytí Osmanskou ríšou koncom 14. storočia. Múzeum sme pre krátkosť vyhradeného času nestihli navštíviť, no pozrieť si ho môžete vo videu.
Užitočné informácie
Pre predstavu, aké je toto nálezisko rozsiahle, pridávam odkaz na amatérske video, ktoré som našla. Je to pohľad z dronu. Podľa neho zisťujem, že hoci sme sa na mieste motali pomerne dlho, niektoré stavby sme obišli. Napriek tomu v nás Filippi zanechalo silný dojem.
Nad hlavami plávali oblaky, občas zakryli slnko, no i tak bolo dosť teplo. Boli sme radi, keď sme si sadli v malej reštaurácii na jedno nealko.
Vstupné: 6 eur; deti, študenti a dospelí nad 65 rokov 3 eurá
Otváracia doba:
Zima (november – marec)
pondelok – nedeľa: 08:00 – 15:00
Leto (apríl – október)
pondelok – nedeľa:
apríl – október 08:00 – 18:00
máj – september 08:00 – 19:00
jún – august 08:00 – 20:00
Filippi, rovnako ako iné pamiatky, je najlepšie navštíviť ráno.
Zdroje informácií
Poklady starověkého Řecka, Ikar 2005
Travel Zone
Mapa
nahrávam mapu - chvíľu strpenia prosím....