Tentoraz zájdeme do Megalo Livadi. Ide o miesto s pohnutou baníckou minulosťou, ktorej stopy pomaly splývajú s krajinou a miznú do nenávratna. Kto chce lepšie spoznať Serifos a jeho históriu, tak túto časť ostrova nevynechá.

Megalo Livadi

Prvé, čo z nášho štúdia v Koutalas navštívime, je banícka dedina Megalo resp. Mega Livadi na juhozápade ostrova. Z prístavu Livadi je vzdialená 15,5 km, z nášho štúdia v Koutalas to máme bližšie (necelých 6 km). Skutočnosť, že sa tu ťažila najmä železná ruda, vidieť na každom kroku. Baňa, diery po ťažbe, kopy hlušiny, drevené a hrdzavé vozíky, koľajnice a nákladné rampy. Skutočné múzeum pod holým nebom.

Do Mega Livadi prichádzame podvečer. Slnko sa presúva nižšie a vyprahnutá krajina sa farbí do hrdzavohnedej. Zastaneme nad dedinou, pretože si chceme nájsť banskú štôlňu. Predierame sa po zarastenom chodníku miestom, kde v minulosti vládol čulý ruch. Pohľad do štôlne, ktorá ústi niekde na druhej strane, v nás vyvoláva pocit stiesnenosti. Zato pohľad na dedinu učupenú v hlbokom zálive a lemovanú nízkymi vŕškami pôsobí upokojujúco.

Po krátkom prieskume zídeme do dediny. Zanedlho pribehne miestna mačka a pokúša sa vylákať spod auta našu spolucestujúcu. Nedarí sa jej to, a tak si ľahne s nádejou, že si to naša súpútnička rozmyslí. Nerozmyslela…

Naproti pláži stoja ruiny neoklasicistickej budovy riaditeľstva baní a nad ňou pamätník na počesť mŕtvych baníkov. Vysoké palmy zasadili okolo budovy v časoch, keď banícka spoločnosť prosperovala. Dnes čnejú do výšky ako memento zašlých čias. Škoda, že budova chátra. Mohlo v nej byť múzeum baníctva s fotografiami, so zbierkou nástrojov a minerálov. Niečo z toho je vystavené vo Folklórnom múzeu v Kato Chora, ktoré však bolo v čase našej návštevy zatvorené. Až neskôr som kdesi na webe čítala, že za bustou Konstantina Sperasa, vodcu revolty baníkov, ktorá je pri dávnej policajnej stanici, sa nachádza malé múzeum minerálov a starých fotografií. Bežne však nie je otvorené. 

Krátko z histórie

V oblasti sa ťažilo už v staroveku za čias Rimanov aj Benátčanov. V novodobej histórii založili dedinu v roku 1880. Kým sa ťažilo vo veľkom, žilo v tu vyše sedemsto obyvateľov. Vtedy postavili ubytovne pre baníkov, riaditeľstvo baní, policajnú stanicu, chemické laboratórium, školu, „zelovoc“, kaviarne aj taverny. V baniach hynuli stovky baníkov, ktorí pracovali v neľudských pomeroch od svitu do mrku. Veď v priebehu rokov v bani zahynulo okolo šesťdesiat baníkov, pretože majitelia vôbec nedbali na bezpečnostné opatrenia. Počas štrajku za osemhodinový pracovný čas, zvýšenie platov a zlepšenie bezpečnosti pri práci v roku 1916 boli zastrelení štyria baníci. Na ich počesť stojí nad osadou pamätník. Bane fungovali do roku 1965. (Podrobnejšie informácie aj s mapkou, kde sa nachádzali bane, nájdete v odkazoch na konci článku.)

Agios Nikolaos

Do Mega Livadi sa vraciame posledný deň nášho pobytu, aby sme toto zvláštne miesto videli pri plnom svetle. Cez deň nepôsobí tak tajomne ako podvečer, no ten pocit stiesnenosti v nás pretrváva. Ideme sa radšej pozrieť do bielo-modrého pravoslávneho kostolíka Agios Nikolaos. Je však zatvorený. Nazrieme dnu a odchádzame.

Dnes žije v Mega Livadi asi päťdesiat obyvateľov. Oproti spomínanej piesčitej pláži fungujú dve-tri taverny. Otvorené sú v sezóne, v zime len jedna. Podľa recenzií na tripadvisore v nich varia chutné čerstvé jedlá za slušné ceny, no vyskúšať sme nestihli.

Serifoské holubníky

Pohľad na jednoduchý holubník, ktorý sme uvideli v Mega Livadi (obr. vľavo) cez záliv, nám pripomenul väčšie a vyzdobenejšie holubníky na Tinose. Ďalšie sa nachádzajú v dedinách Sykamia, Galani (obr. vpravo) a Panagia. Našli sme len zopár.

Ak chcete vidieť netypickú kykladskú dedinu, zaujímate sa o horniny, máte radi členitú krajinu s pokojným zálivom, plážou a tavernami, Mega Livadi sa vám bude páčiť.

Nabudúce navštívime kláštor Taxiarches a Bielu vežu.

Zdroje informácií:
http://www.topoguide.gr/islands/southern_aegeo/advs_serifos/serifos_mines_en.php
http://www.discover-serifos.com/en/discover/serifos/mines/miners-strike