Kde teda strávili noc Paris a Helena, než ušli do Tróje? Podľa mýtu v meste Gytheo. Presnejšie na ostrove Kranae, ktorý patrí k neprehliadnuteľným znakom mesta. Pozývame na prechádzku Gytheom.

Gytheo (čítaj Jiθio), Gythion alebo aj Githeo, Githio či Γύθειο a jeho okolie patria k obľúbeným miestam Peloponézu. Nie div, prispela k tomu jeho poloha, infraštruktúra, početné rybie taverny na nábreží aj priľahlé pláže. Gythijské domy postavené v neoklasicistickom architektonickom štýle 19. storočia sa ťahajú od nábrežia cez úbočie kopca Koumaros a už zdiaľky žiaria vďaka jasným tehlovočerveným strechám.

Gytheo bolo významným prístavom a vstupnou bránou na polostrov Mani od východu. Starí Sparťania nazvali oblasť, v ktorej sa nachádza, krajinou bohov.

Málo miest môže o sebe tvrdiť, že ich založili dvaja bohovia, ktorí sa pobili pre trojnožku. Herakles (latinsky Herkules) sa urazil, pretože mu kňažka v Delfách nedala odpoveď, ako sa vyliečiť z choroby, ktorú naňho zoslal Zeus za vraždu Ifita. Od zlosti jej ukradol trojnožku, na ktorej sedela, keď dostávala prorocké správy od Apolóna. Apolón, samozrejme, nechcel dovoliť, aby Herakles trojnožku odniesol, a tak sa s ním pustil do bitky. To naštvalo Dia a svojich dvoch synov oddelil bleskom. Potom ich donútil, aby si podali ruky a na znak zmierenia postavili nové mesto – Gytheo. (Viac nájdete aj v knihe Vojtecha Zamarovského – Bohovia a hrdinovia antických bájí.)

Poďte sa s nami prejsť po nábreží Gythea. 

Ostrov Kranai

Na ostrove Kranai, Kránae alebo Cranae (dnes Marathonisi), strávili prvú spoločnú noc Paris s Helenou, keď ju Paris uniesol spartskému kráľovi Menelaovi, čím rozpútal Trójsku vojnu. Ráno pri odchode z ostrova si zaľúbený Paris zabudol helmu, preto sa ostrov volá „helma“, po grécky krános. 

Kranae spája s mestom násyp s úzkou cestou. Ostrov pokrytý voňavými borovicami halepskými (mimochodom, živica z nich sa používa pri výrobe bieleho vína retsina) je rozlohou malý. Zmestil sa naň však maják, veža Tzanetakis, kostol Agios Petros, ba aj taverna. 

Maják tvorí osemhranná stavba z bieleho mramoru a meria 25 metrov. Postavili ho v roku 1873 a v roku 1989 zmenili na Námorné múzeum, v ktorom vystavovali veci a predmety znázorňujúce námorné dejiny Gythea a oblasti Mani celkove. Počas 2. svetovej vojny bol maják poškodený až do roku 1945, keď sa grécke námorníctvo rozhodlo rekonštruovať sieť majákov. Dnes sa jeho tri biele záblesky objavujú každých 18 sekúnd a majú dosah 14 námorných míľ (22,5 km).  Od roku 2004 ho zmenili na dovolenkový dom pre námorníctvo, takže pre verejnosť je zatvorený.

Veža Tzanetakis poskytla priestory pre Historické a etnologické múzeum. To však v čase našej návštevy bolo zatvorené. (Otváracie hodiny na dverách múzea neboli napísané a nenašla som ich ani na nete. Ak zistíte, vaše info uvítam.) Rovnako bol zatvorený aj malý kostol Agios Petros.

V mestskej radnici sídli Archeologické múzeum a na severnej strane mesta ležia zvyšky divadla, kam sme zašli cestou do východného Mani.

Východy slnka

„Vychádzajúce slnko privádza so svetlom činy a myšlienky všetkých ľudí. Ako vraví Demokritos, s novým dňom ľudia dostávajú nové myšlienky a z túžby po vzájomnom priateľstve, akoby napätým lanom stiahnutí, schádzajú sa každý odinakiaľ k práci.“
– Plutarchos

Keďže my sa na dovolenke neschádzame k práci, môžeme sa dlhšie kochať východmi slnka. V Grécku ich vnímame akosi intenzívnejšie, keďže máme viac času. V nijakom prípade nás neomrzia, pretože každý deň sú iné. Áno, prichádzame na nové myšlienky, plníme si túžby a schádzame sa podnikať výlety do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia Gythea. Ale o tom v ďalšom článku.

Zdroj http://www.faroi.com/en/kranai.htm