Hlavné mesto ostrova Serifos je ako nebrúsený diamant. Chýba mu lesk Mykonosu a malebnosť obrázkov z Firy na Santorini, nám však drsnosť tohto autentického miesta nad zálivom Livadi vôbec neprekáža. Ideme sa poprechádzať po hornom aj dolnom meste. Pridáte sa?
Chóra – hlavné mesto ostrova Serifos leží na kopci podobne ako mnohé grécke mestá a dediny či už na pevnine alebo na ostrovoch. Je to tak z jednoduchého dôvodu. Obyvatelia sa tak v minulosti lepšie chránili pred nájazdmi pirátov.
Na vrchole Chóry ležia ruiny benátskeho hradu z roku 1434. Kastro, v preklade hrad, sa dodnes nazýva najvyššia časť starého mesta Pano Chóra. Pano Chóra znamená horné mesto. Dolná časť mesta sa nazýva Kato Chóra. Chóra – horná aj dolná časť, alebo ak chcete štvrť, nie je veľká, ale môžete sa jej úzkymi uličkami pokojne túlať i niekoľko hodín.
Z Kastra sa otvára výhľad na prístavné mestečko Livadi a ostrovy Sifnos, Kimolos a Milos. (Na zábere je pohľad na Pano Chóra smerom na juh.)
Chóra ráno, na poludnie, večer
Do Pano Chóra vchádzame autom a parkujeme na pomerne veľkom parkovisku pod tromi zachovanými mlynmi – myloi. Na parkovisku posedáva a vylihuje veľká mačacia rodina. O mačky sa domáci starajú. Na viacerých miestach vidíme nasypané granule a misky s vodou. Na námestí Myloi kráčame okolo kaviarní, ouzerie, minimarketu, pekárne a ďalej v úzkych uličkách do kopca niekoľko obchodíkov so suvenírmi a dizajnovými vecičkami. Nad parkoviskom sa skrýva aj malé archeologické múzeum. (O ňom však nabudúce.)
Prichádzame na veľmi obľúbené malé, teda skôr mini, centrálne námestie – Pano piatsa. Nesie názov priľahlého bieleho kostola Agios Athanasios s typickou modrou kupolovitou strechou. Vedľa neho stojí pekná budova radnice postavenej v roku 1908 v neoklasicistickom štýle. Zvyšok námestia obklopujú taverny a kaviarne. Piatsa býva v čase siesty takmer pustá. Ožíva ako zvyčajne večer. Vtedy návštevníci a domáci obsadia všetky farebné stoličky.
Úzkym labyrintom uličiek pokračujeme hore ku Kastru. Cestou míňame typické poschodové domy v kykladskom architektonickom štýle s plochými strechami a viacero bielych kostolov. Zastaneme na najvyššom bode vedľa Kaplnky sv. Konštantína a pri posledných lúčoch slnka sa kocháme výhľadom na Livadi a Egejské more s ostrovmi Sifnos, Kimolos a Milos.
Kato Chóra
Do Kato Chóra, teda dolnej štvrte starého mesta, prichádzame na druhý deň predpoludním. Jeho dominantou je impozantný pravoslávny kostol Evangelistria. Keďže je otvorený, nazrieme dnu. Je krásne zdobený, lesklý a pestrofarebný. Miestny pop s mladým oteckom práve nesú veľký kotol – krstiteľnicu – na blížiaci sa krst. Zapálime sviecu a potom ideme pohľadať folklórne múzeum. Stojí neďaleko školy a malého amfiteátra. Zatvorené, nevidíme nijaké upozornenie. Amfiteáter je zavretý takisto. Pojme tristo návštevníkov a zvyknú sa v ňom konať rôzne kultúrne predstavenia.
Z Kato Chóra sa vraciame do Pano Chóra a v príjemnej kaviarni Sto Stratou si pochutnávame na káve a výbornom nepečenom zákusku Κορμός Σοκολάτας (kormós sokolátas) alebo Μωσαϊκό (mosaikó), mozaikovej čokoládovej saláme. Sympatická majiteľka kaviarne nám dôverne prezrádza, že ona doň pridáva tajnú ingredienciu – Irish cream. Ale nikomu to nehovorte! Dávame 100 %!
Ak naň máte chuť pridávam videorecept obľúbeného kuchára Akisa. Keďže existuje neskutočné množstvo receptov, pridám aj trocha jednoduchší recept alebo ďalší v slovenčine. (Najlepšie je použiť kvalitnú čokoládu, smotanu a sušienky digestive.)
Na hlavnej ceste do Pano Chóra (niekoľko metrov pod parkoviskom) leží aj jediná autoopravovňa na ostrove, ktorej služby sme využili v súvislosti s našou čiernou pasažierkou.
Hlavné mesto Serifosu možno nepatrí medzi ligotavé skvosty Kyklád, no kto má rád malé a pokojné ostrovy, ten bude spokojný ako my. Našli sme tu všetko, čo sme potrebovali na nasýtenie všetkých zmyslov.
Krasne. Dakujem. Serifos je uzasny ostrov, navrat je nevyhnutny 🙂
Ďakujeme, Roman. Veru, Serifos stojí aj za ďalšiu návštevu 🙂