Hurá, ideme na výlet. Chystáme sa navštíviť ostrov Poros s mestom rovnakého mena, ktorého zábery tak pekne vyzerajú na fotografiách. Chceme zistiť, prečo má more v Methaná mliečno zelenú farbu. A hádajte, kde sme kúpili desaťkilogramové vrece pomarančov?

Vstávame o siedmej, slnko vychádza okolo 7:15 (obrázok hore – pohľad na Kantiu). 
8:31 – Po raňajkách nasadáme do auta a vyrážame na juhovýchod smer ostrov Poros. Cestou zastavujeme a fotíme si výhľad na dedinu Palaia/Paleo Epidaurus a jej pobrežie s malým amfiteátrom (na obrázku).

O 10:10 h sme v Galatas. Ostrov Poros je na dohľad. Kupujeme lístky. Auto a dve osoby 5,80 €. Máme šťastie, trajekt odchádza o desať minút. Premáva každú polhodinu.
 

POROS

Ostrov Poros leží v južnej časti Sarónskeho zálivu. Tvoria ho vlastne dva ostrovy spojené mostom ponad úzky kanál. Má asi 4 000 obyvateľov. Južná časť, kde leží mesto Poros, je sopečného pôvodu. Domy v meste sú neoklasicistické, ako som sa dočítala na webe. Dominantou mesta je hodinová veža z roku 1927, ktorú vidno z viacerých strán. Na ostrove sú citrónové sady a okolo ostrova rybie sádky.

Mestečko Poros je čisté a príjemné, s množstvom taverien a kaviarní. Majú tu výbornú zmrzlinu. Majiteľ stál pred obchodom a pokrikoval na okoloidúcich, že ponúka štyridsaťdva druhov zmrzliny. Vošli sme a ochutnali mastichovú a s príchuťou whisky. Potom sme sa po schodoch vyštverali k hodinovej veži, pokochali sa výhľadom na prístav, more aj pevninu, popichali si dlane plodmi opuncií a cestou dolu sme sa odmenili ďalšou porciou zmrzliny a mastichovým koláčom.

Vlastne sme si uvedomili, že auto na prehliadku mestečka ani nepotrebujeme. Mohli sme ho nechať na pevnine. Ale keď už sme sa preplavili aj s ním, aspoň si urobíme krátku okružnú jazdu po časti ostrova.

Methaná

Z Galatas sa cez úzku šiju presúvame na polostrov Methaná. V malom zálive sú umiestnené rybie sádky.

Naľavo pri vstupe do mestečka stojí budova kúpeľov, napravo leží polostrov Nisaki s kostolom Agii Anargiri a vo vzduchu cítiť síru. More má mliečno zelenú farbu. Pri budove kúpeľov je koncentrovanejšia než na náprotivnej strane, kde sa siričitá voda mieša s morskou.

Asi o 13.50 zaparkujeme pred jednou z taverien. Chvíľu sa prechádzame po opustenom nábreží. Nie div, je siesta a vonku  asi 30 °C. Vraciame sa k taverne. Sadáme si  k stolu pod slnečníkom na nábreží. Napchávame sa musakou, rybičkami a varenou cukinou s olejovo-citrónovým dresingom a sledujeme dažďovú clonu nad Porosom. Pozorujeme aj rybky, ako sa predháňajú za omrvinkami, ktoré im hádžeme. Máme spoločnosť: malú čiernu mačku a sučku Katerinu.

Krátko z histórie

Methaná, ako píše Wikipédia, je polostrov, ktorý v súčasnosti tvorí neaktívny komplex lávových dómov. Vulkanológovia však nevylučujú obnovenie sopečnej činnosti.

Už v 2. storočí n. l. grécky cestovateľ Pausanius píše, že tu vyviera liečivá termálna voda, ktorá sa objavila po sopečnej erupcii v 3. storočí pred n. l. Voda údajne pomáha pri reume, kožných a neurologických chorobách. Určite stojí za námahu prejsť sa aj ďalej do vzdialenejších dedín polostrova, tento rok sme však nemali z Methaná viac naplánované.

Na Methaná trávime len niečo vyše hodiny. Doprajeme si obed a vraciame sa na pevninu.

Na spiatočnej ceste niekoľko ráz zastavujeme. Najprv nás zaujme bielo-modrý kostol Agios Kiprianos medzi dedinami Taktikopouli a Metamorphosi. Na chvíľu pri ňom zaparkujeme. Žiaľ, je zatvorený, a tak si aspoň užívame pekný výhľad na záliv s dedinou Paleo Epidaurus v diaľke. Nad nami visia ťažké mračná. Vraciame sa k autu a pokračujeme v ceste. 

Zastaneme aj o kúsok ďalej na vyhliadke s výhľadom na Paleo Epidaurus.

Cestu za kruhovým objazdom a Paleo Epidaurom lemovalo niekoľko stánkov. Miestni tam predávali rôzne ovocie, zeleninu a práve dozreté pomaranče. Grécke pomaranče napohľad nevyzerajú lákavo, no sú šťavnaté a sladučké. A tieto v stánkoch boli čerstvo pozberané a navyše desať kíl stálo tri eurá! Šťastie preveliké, že sme na ceste medzi Porosom a Methaná natrafili na grécky Carrefour a kúpili ručný lis na citrusy. 

Späť v Kantii

Pred Kantiou zbadáme ukazovateľ. Hlása, že na kopci naľavo sa nachádza historická pamiatka. Veď sa pozrieme, keď už sme „vo švungu“. Stúpame po uzučkej betónovej ceste, no za zákrutou sa už autom nedostaneme vyššie.

Pešo prejdeme navrch a ocitáme sa pred kostolom, ktorý vôbec nevyzerá staro. Možno ho postavili na ruinách staršieho svätostánku. Na pozemku sme našli tri hroby asi z minulého storočia. Kostol je zatvorený, zvrchu je však pekný výhľad na okolitú krajinu. Na sever sa rozkladajú olivové háje s nízkym pohorím a na juhu leží Kantia s kamennou ruinou starého hradu na začiatku, dlhou plážou a ďalším pohorím Peloponézu na obzore.

Len čo sme sa „doma“ zložili, ihneď sme spomínaný lis vyskúšali. Je skvelý. Najmä ak chce človek posilňovať. Trocha námahy však nezaškodí, pretože šťava z gréckych pomarančov nemá konkurenciu 🙂

Naše trasy

Trasa Kantia – Galatas

Trasa Methaná – Kantia