Kardamyli, Agios Nikolaos a návrat po rokoch, polostrov Mani

Kardamyli sme počas pobytu na polostrove Mani nemohli vynechať. V Agios Nikolaose sme sa zastavili, keď sme v jeden podvečer pred víkendom zháňali známky a poštovú schránku.

Aktualizácia: Kardamyli, návrat po štyroch rokoch.

Kardamyli

Toto mestečko v Mesénskom zálive máme radi. Keďže sme nebývali ďaleko, tak sme ho znova navštívili. Nevynechali sme tamojšiu pláž ani obľúbenú kaviareň. Kardamyli sa spomína nielen v Homérovej Iliade. O Kardamyli a starom Kardamyli sme písali aj my v staršom článku. 🙂 Preto namiesto slov pridávam niekoľko záberov.

Bol práve piatok, keď sme sa vracali z pláže. Ešte sme sa zastavili v obchode so suvenírmi kúpiť pohľadnice. Známky nemali a pošta už bola zatvorená (otvorená bola iba do 15. hodiny). Ktosi nám poradil zájsť do dediny Agios Nikolaos vzdialenej desať kilometrov. Prečo nie? Z hlavnej cesty do Karavostasi, kde sme bývali, je to iba päťstometrová zachádzka. Veď aj keby sme známky nezohnali, aspoň spoznáme nové miesto.

Kardamyli, návrat po štyroch rokoch

V júni 2021 sme využili uvoľnenia na hraniciach a na pár dní vycestovali na Peloponéz. Stále tam zostáva dosť miest, ktoré sme mali v pláne navštíviť, no nevynechali sme ani obľúbené Kardamyli. Návrat sme si predstavovali trocha inak. Hoci sme prišli okolo sedemnástej hodiny, v porovnaní s minulosťou panovala v mestečku akási nehybnosť a nezvyčajné ticho. Prevádzky sa vraj otvorili len nedávno, niektoré už nie, a dovolenkárov bolo stále ako šafranu. Kráčali sme takmer pustou ulicou. Otvorené boli iba dva butiky a kaviareň na nábreží, teda ak nerátam dva minimarkety na opačnom konci. Predpokladáme, že v tomto období sa situácia obrátila k lepšiemu a mestečko sa po roku znova zapĺňa návštevníkmi.

Agios Nikolaos

Agios Nikolaos je rybárska dedina s malým prístavom, nábrežím s tavernami, kafenionmi a niekoľkými obchodíkmi. Leží asi 46 kilometrov od Kalamaty a žije v nej vyše tristo obyvateľov. Jej panorámu lemuje majestátne pohorie Taygetos, často zakryté nadýchanou šľahačkou z oblakov.

Zaparkovali sme na juhovýchodnom konci dediny na neobyčajne veľkom parkovisku. V prvom minimarkete sme sa spýtali, kde zoženieme známky. Mladá predavačka nás nasmerovala na malé námestie k zrejme multifunkčným potravinám vedľa lekárne. Nájsť poštovú schránku už nebol problém.

Chvíľu sme sa prechádzali po nábreží. V sezóne ulicu uzavrú, aby mohli „taverniéri“ roztiahnuť stoly. Posadili sme sa pred Zacharoplastiki (cukráreň) a dali si čerstvú pomarančovú šťavu. Tiene sa pomaly predlžovali a my sme si užívali pokojnú, priam idylickú, atmosféru miesta. Tak ako Areopoli či Kardamyli aj Agios Nikolaos nás od prvého okamihu očaril.