Dnes navštívime miesta, na ktoré nás lákali weby o Serifose. Vyberieme sa do mužského kláštora Taxiarches, k Bielej veži a pridáme niekoľko ďalších tipov na výlet. 

Počas našich ciest sme navštívili niekoľko mužských aj ženských kláštorov. Mnohé sú postavené v skale alebo na vyvýšenom mieste s výhľadom na krajinu. Mužský kláštor Taxiarches síce poskytuje pekné výhľady, napriek tomu je však iný. Je to pevnosť.

Taxiarches alebo Taxiarchos je zasvätený patrónom ostrova archanjelom Michaelovi a Gabrielovi (gr. ταξιάρχες síce znamená veliteľ, ale predstavuje aj spoločný názov oboch archanjelov). Kláštor leží na severe Serifosu a nemôžete ho minúť, či už prichádzate z ľavej alebo pravej strany ostrova. Z Pano Chora je vzdialený necelých 10 kilometrov, z Livadi po východnom pobreží asi 14 km. 

Do kláštora sme zamierili dvakrát. Prvý raz sme prišli o päť minút dvanásť. Pri nizučkých dverách, vysokých asi 1,2 metra, stál drobný mních, ktorý nám oznámil, že o dvanástej zatvára, ale že ak stihneme kláštor obehnúť za päť minút, tak nás pustí dnu. Bol to trysk, ale stihli sme. Manžel rýchlo prebehol po prízemí, ja po vrchnej časti. Cvakli sme zopár záberov a potom sa za nami zaklapli dvere.

Na druhý pokus

Nedalo nám, a tak sme sa vrátili po štyroch dňoch. Súčasne s nami vošli dnu dvaja grécki manželia. Vtedy sa objavil mních, ktorého sme stretli prvý raz. Otvoril nám kostol, ale plecniak a fototašku s fotoaparátom sme museli nechať vonku. Mních nás zakrátko hnal von, pretože niečo riešil s domácimi. Pýchu kláštora – dvojhlavého orla (ktorý je najstarším symbolom byzantskej ríše, ktorý prijala pravoslávna cirkev) na mramorovej dlažbe z roku 1659 a ikony sme si ani nestihli poriadne pozrieť. Potom sme sa však po areáli tohto tichého miesta mohli prejsť pokojne a bez náhlenia. 

História tohto mužského kláštora spadá do roku 1572. Už vtedy Taxiarches postavili ako pevnosť s jediným vstupom. Vchod bol vo výške štyroch metrov. Dnu sa dalo dostať iba po závesnom rebríku. Schody vybudovali oveľa neskôr. Pevnosť chránila bohatstvo mníchov pred pirátmi, ktorých lákalo a s ktorými boli mnísi občas nútení bojovať (vtedy na votrelcov liali horúci olej). V roku 1617 tu založili učiteľskú školu a v roku 1909 knižnicu. Okrem ciel mníchov nechýbali ručné mlyny, kuchyňa a práčovňa. Pevnosť mala aj pozorovateľne, tie sa však nezachovali. Kedysi bývali v kláštore desiatky mníchov, dnes zostal iba ten jeden, ktorého sme videli.

Kostol Panagia Zoodochos Pigi

Oproti kláštoru leží malý kostol Panagia Zoodochos Pigi s cintorínom. Kostol je čistý, úhľadný, no cintorín s mramorovými náhrobkami pomerne zanedbaný. Vedľa kostola je malá budova s jedinou miestnosťou. Na regáloch až po strop odpočívajú spopolnené ostatky zosnulých. 

Biela veža

Biela veža, Aspros Pyrgos, hniezdi na juhozápade ostrova v oblasti, ktorú zatiaľ nenarušila výstavba. Z Koutalas je vzdialená necelých 5 km, z Livadi 14 km. Postavili ju v helenistickom období v 4. – 3. storočí pred n. l. z kvádrov vytesaných z bieleho mramoru bez toho, aby ich spájala nejaká stavebná hmota. Veža slúžila asi do 7. stor. n. l. Nevedno kedy sa zrútila. Mnohé kvádre spadli dovnútra a zvyšné sú dodnes roztratené vedľa nej. Pôvodne mala dve poschodia, priemer 8,3 m, výšku 12 m, vnútorné schodisko po obvode, jeden vstup a malé okná. 

Podobne ako veže v iných častiach Grécka, aj táto veža slúžila ako strážna veža, veliteľské stanovisko, signálna stanica a útočisko. 

Koncom 19. storočia zriadili pri veži malý cintorín, kam pochovávali najmä baníkov. Nad ním postavili kostol Sv. Charalamposa, pri ktorého stavbe použili aj kusy kvádrov zo zborenej veže. Vedľa neho stojí malá budova skladiska. Kostol otvárajú počas cirkevných sviatkov.

Pred niekoľkými rokmi bola Biela veža čiastočne zreštaurovaná, no reštaurátori by chceli dobudovať ešte vstupné dvere a otvory na poschodí.

Z miesta sa otvára panoramatický výhľad na všetky strany ostrova – na ženský kláštor Evangelistrias na juhozápade, farebný kostol Agia Triada, na pláže na juhovýchode ostrova, aj na hory na severe. Za ženským kláštorom asi o 500 metrov leží prepadnutá a neprístupná jaskyňa Kyklopa Polyfémosa z Odysey a tzv. Psaropyrgos alebo Kanapes – Trón Kyklopov. Stavba z podlhovastých plochých kusov bridlice má rozmery 8,5 x 4,2 metra a pochádza asi z rovnakého obdobia ako Biela veža. Podľa svojej polohy slúžila ako pozorovateľňa a mala aj obrannú funkciu.

Ženský kláštor Evangelistria Akrotiriani

V pustej krajine smerom na juhozápad od Bielej veže stojí novodobý ženský kláštor Evangelistria Akrotiriani, Najsvätejšej Bohorodičky. Ten názov je trocha dlhší, no väčšinou ho spomínajú ako Moni Evangelistrias. Dnes v ňom slúži iba jedna mníška. Zastavili sme sa pri ňom celkom neplánovane cestou do Megalo Livadi. Vošli sme dnu, ale mníška mala nejaké jednanie s domácimi návštevníkmi, tak nás slušne vykázala von. Preto pridávam len zopár záberov, ktoré sme stihli urobiť. 

Hoci kláštor Taxiarches, Biela veža či Trón Kyklopov na prvý pohľad nemajú nič spoločné, spája ich jedno: okrem pôvodnej funkcie mali aj funkciu obrannú. Dnes patria k miestam, ktoré radi navštevujú domáci aj turisti. Prechádzka k Trónu Kyklopov určite stojí za malú námahu. My sme nestihli, ale za tie výhľady toto miesto určite stojí.