Kyparissia, mestečko na západnom pobreží Peloponézu. Dosiaľ sme ho vždy obchádzali, bolo na čase to napraviť. Číre more, príjemný relax na dlhých piesčitých plážach a veľmi dobrý východiskový bod na výlety do okolia.

Kyparissia – pláž Sani

Kyparissia je malé mestečko. Má niečo vyše päťtisíc obyvateľov. Tvorí ju malebná stará časť pod hradom s úzkymi uličkami a novšia časť s ulicami do pravého uhla. Rovnako úzkymi. Množstvo kaviarní, pekární a taverien je sústredených pozdĺž centrálneho námestia, ale aj v bočných uličkách, aj pod hradom. Dva supermarkety sú na začiatku Kyparissie po ľavej strane, pokiaľ prichádzate zo severu.

Kyparissia je vhodným východiskovým bodom na výlety do juhozápadnej časti Mesénie na miesta ako je Pylos, Voidokilia, Apolónov chrám v Bassai, Nestorov palác, Archeologické múzeum v Chore (rastú tam zaujímavé okrasné stromy Brachychiton discolor, na obr.) a mnohé ďalšie a trocha vzdialenejšie ciele ako Methoni, vodopády Polilimnio, stará Mesénia… 

Po príchode na Peloponéz sa najprv ubytujeme v malom hoteli Sani Kasimis asi päťdesiat metrov od piesočnej pláže. Ide o pokojný rezort s ubytovacími zariadeniami 4,4 kilometra na sever od Kyparissie.

Kyparissia – hrad obrov

Kdesi som čítala, že najlepšie je zájsť na hrad navečer, keď zapadá slnko. Dali sme na radu a vošli do hradného areálu asi o pol ôsmej. Pohľad na zapadajúce slnko sme tak-tak stihli. Bol však skvostný. Farebný, oblačný, dramatický, umocnený vejúcou zástavou. A nielen pohľad na zapadajúce slnko, ale aj na mestečko a záliv.

Hrad má turbulentnú históriu. Postavili ho Frankovia na základoch byzantskej pevnosti v 13. storočí. A tá vyrástla na základoch starovekej akropoly. V roku 1432 sa hrad stal súčasťou byzantskej oblasti tzv. morejského despotátu. V roku 1460 po dobytí Konštantinopolu sa však spolu s ďalšími hradmi Peloponézu dostal do područia osmanských Turkov. V roku 1685 hrad obsadili Benátčania, Turci sa však v r. 1715 znova vrátili a hrad opustili až v roku 1828, hoci si Grécko vydobilo nezávislosť už v roku 1821.

Hrad zrekonštruovali v roku 1970. Na nádvorí pristavili malé divadlo, kde sa v lete zvyknú konať kultúrne predstavenia. Vstup je voľný.  
Podľa mýtov ho postavili obri z obrovských kameňov, ktoré sú dlhé od 1,38 do 4 metrov a široké od 1,64 do 1,80 metra.
Z hradu sa veľa nezachovalo, ale i tak je obľúbeným a príjemným cieľom vychádzok práve pre výhľady.

Záliv Voidokilia, návšteva po rokoch

Pretože je Voidokilia na skok od Kyparissie, sme zvedaví, aké bude more tentoraz. Keď sme tam zašli naposledy, more sa búrilo. Tentoraz nás čaká pravý opak. To musíme využiť. Brodíme sa plytkým vstupom až k miestu, kde sa konečne dá plávať. Voda je úúúžasná. Hoci je iba prvá dekáda septembra, ľudí je už pomenej. Možno aj preto, že je utorok. Keď sme odchádzali, ľudia prichádzali.

Krátko o filotimo

Filotimo je jedinečné slovo, ktoré sa vraj nedá preložiť jedným slovom. Zahŕňa súbor cností, ako česť, dôstojnosť a hrdosť, ideálne činy a správanie, pohostinnosť, puto a zodpovednosť, ochota, dobrota, nezištnosť, či altruizmus. Prejavy filotimo sme v Grécku zažili neraz. A stretli sme sa s nimi i v Kyparissii.

Prvé ráno po príchode sme sa vybrali na kávu. V úzkej uličke novšej časti mesta sme natrafili na malú kaviareň. Káva, teda aspoň tá naša, si žiada nejaký koláčik, no práve v tomto kafenione nič také neponúkajú. Majiteľ nám však ochotne poradil, že za rohom je pekáreň, kde si môžeme niečo kúpiť a potom sa k nemu vrátiť. Tak sa aj stalo. On neprišiel o zákazníkov (pretože sme radi prišli aj na druhý deň) a my sme si pochutnali na skvelej káve a na čerstvom jablkovom koláči. 

Po vyčerpávajúcom výlete k vodopádom sme sa vrátili do mesta. Potrebovali sme si doplniť zásoby ovocia a ísť si niekam sadnúť na obed. Najprv sme zašli do zelovocu na rohu ulice Eleftheriosa Venizelosa a Andrea Lampropoulou.

Keď sme zaplatili, napadlo mi spýtať sa predavačky na nejakú dobrú miestnu tavernu. Predavačka ožila a odporučila nám tavernu so záhradným posedením len pár metrov od predajne. Chutilo nám tak, že sme prišli aj na druhý deň. A kohože sme tam stretli? „Našu“ známu predavačku aj s manželom. S úsmevom sme si zaželali „kali orexi“ a pustili sa do chutného jedla. Mimochodom, taverna sa volá Paramithaki a vrelo ju odporúčame. (Nefotili sme veľa, pohľad na zelovoc a vstup do taverny som prevzala z google maps.)

Starogrécky filozof, matematik atď. Táles z Milétu vravel, že filotimo je pre Grékov ako dýchanie. Grék bez neho nie je Grék. 

https://neoskosmos.com/en/42271/filotimo-the-greek-word-that-cant-be-translated/
 
Mapa oblasti