Kyparissia je mestečko na západnom pobreží Peloponézu. Dlho sme ho obchádzali, teraz nastal čas to zmeniť. Ponúka čisté more, príjemný relax na dlhých piesčitých plážach a výborný východiskový bod na výlety do okolia.

Kyparissia – pláž Sani

Kyparissia je malebné prímorské mestečko s niečo vyše päťtisíc obyvateľmi. Skladá sa z dvoch kontrastných častí: starobylej štvrte pod hradom s úzkymi kľukatými uličkami a novšej časti s pravouhlým usporiadaním ulíc. Centrum mestečka pulzuje životom – množstvo kaviarní, pekární a tradičných taverien sa nachádza nielen na centrálnom námestí, ale aj v priľahlých uličkách a v podhradí. Na severnom okraji Kyparissie sa nachádzajú dva supermarkety.

Kyparissia je vhodným východiskovým bodom na výlety do juhozápadnej časti Mesénie. Môžete navštíviť miesta ako Pylos, Voidokilia, Apolónov chrám v Bassai, Nestorov palác, Stará Mesénia – Ithomé,  Archeologické múzeum v Chóre (pri múzeu rastú zaujímavé okrasné stromy Brachychiton discolor) a trochu vzdialenejšie ciele vrátane Methoni, vodopádov Polilimnio a Neda. 

Po príchode na Peloponéz sa najprv ubytujeme v malom hoteli Sani Kasimis asi päťdesiat metrov od piesočnej pláže. Ide o pokojný rezort s ubytovacími zariadeniami 4,4 kilometra na sever od Kyparissie.

Kyparissia – Hrad obrov

Kdesi som čítala, že najlepšie je navštíviť hrad navečer, keď zapadá slnko. Dali sme na radu a do hradného areálu sme vošli okolo pol ôsmej. Pohľad na zapadajúce slnko sme takmer nestihli, no bol skvostný. Farebný, oblačný, dramatický, umocnený vejúcou zástavou. Fascinujúci bol nielen pohľad na západ slnka, ale aj na mestečko a záliv.“

Hrad má turbulentnú históriu. Postavili ho Frankovia na základoch byzantskej pevnosti v 13. storočí. A tá vyrástla na základoch starovekej akropoly. V roku 1432 sa hrad stal súčasťou byzantskej oblasti tzv. morejského despotátu. V roku 1460 po dobytí Konštantinopolu sa však spolu s ďalšími hradmi Peloponézu dostal do područia osmanských Turkov. V roku 1685 hrad obsadili Benátčania, Turci sa však v r. 1715 znova vrátili a hrad opustili až v roku 1828, hoci si Grécko vydobylo nezávislosť už v roku 1821.

Hrad zrekonštruovali v roku 1970. Na nádvorí pristavali malé divadlo, kde sa v lete zvyknú konať kultúrne predstavenia. Vstup je voľný.

Podľa mýtov ho postavili obri z obrovských kameňov, ktorých dĺžka je od 1,38 do 4 metrov a šírka od 1,64 do 1,80 metra.

Z hradu sa veľa nezachovalo, no aj napriek tomu je obľúbeným a príjemným cieľom vychádzok, a to najmä pre nádherné výhľady.

Záliv Voidokilia, návšteva po rokoch

Voidokilia je nádherná pláž len na skok od Kyparissie. Vždy nás láka svojou premenlivou tvárou. Zatiaľ čo sa minulý raz more divoko búrilo, tentoraz sa rozprestieralo v dokonalej harmónii. Takúto príležitosť predsa nemožno premárniť!

Opatrne sa brodíme plytkým vstupom, kým nedosiahneme miesto vhodné na plávanie. Voda je jednoducho úžasná – svieža a priezračná, tak akurát. Hoci je len začiatok septembra, pláž je prekvapivo pokojná. Možno aj preto, že je utorok a letná sezóna sa pomaly končí. Kým my odchádzame, prví návštevníci sa ešte len začínajú objavovať. Voidokilia nás opäť fascinuje svojou neopakovateľnou atmosférou.

Krátko o filotimo

Filotimo je jedinečný pojem, ktorý nemožno preložiť jedným slovom. Zahŕňa komplexný súbor cností, ako česť, dôstojnosť a hrdosť, ideálne činy a správanie, pohostinnosť, vzájomné puto a zodpovednosť, ochotu, dobrotu, nezištnosť a altruizmus. Prejavy filotimo sme v Grécku zažili neraz – vrátane nášho pobytu v Kyparissii.

Prvé ráno po príchode sme sa vybrali na kávu. V úzkej uličke novšej časti mesta sme natrafili na malú kaviareň. Naša ranná káva si žiada nejaký koláčik, no práve v tomto kafenione nič také nepredávali. Majiteľ nás však prekvapil typickou gréckou pohostinnosťou – ochotne nám poradil pekáreň za rohom, kde si môžeme koláč kúpiť a potom sa vrátiť.

Tak sa aj stalo.  Majiteľ nezostal bez zákazníkov a my sme si vychutnali skvelú kávu s čerstvým jablkovým koláčom, pričom sme zažili jeden z autentických prejavov filotimo.“

Po vyčerpávajúcom výlete k vodopádom sme sa vrátili do mesta. Potrebovali sme si doplniť zásoby ovocia a ísť si niekam sadnúť na obed. Najprv sme zašli do zelovocu na rohu ulice Eleftheriosa Venizelosa a Andrea Lampropoulou.

Keď sme zaplatili, napadlo mi spýtať sa predavačky na nejakú dobrú miestnu tavernu. Predavačka ožila a odporučila nám tavernu so záhradným posedením len pár metrov od predajne.

Chutilo nám tak, že sme prišli aj na druhý deň. A kohože sme tam stretli? „Našu“ známu predavačku aj s manželom. S úsmevom sme si zaželali „kali orexi“ a pustili sa do chutného jedla. Mimochodom, taverna sa volá Paramithaki a vrelo ju odporúčame. (Nefotili sme veľa, pohľad na zelovoc a vstup do taverny som prevzala z Google Maps.)

Starogrécky filozof, matematik atď. Táles z Milétu vravel, že filotimo je pre Grékov ako dýchanie. Grék bez neho nie je Grék. 

https://neoskosmos.com/en/42271/filotimo-the-greek-word-that-cant-be-translated/
 
Mapa oblasti