HISTORICKÉ PAMIATKY
Medzi najznámejšie historické pamiatky a múzeá ostrova patrí hrad v Chore, Paleochora, Kastro v Milopotamose a hrad v Avlemonas.
Hrad v Chore začala v roku 1316 stavať benátska rodina Venteriovcov na ruinách starej byzantskej pevnosti postavenej v roku 1150. V roku 1503 múry hradu zrenovovali a rozšírili. Dejiny hradu sú totožné s turbulentnými dejinami ostrova. Na hrade počas pirátskych nájazdov zriadili kasárne a hlavný stan, sklady aj ubytovanie pre obyvateľov mestečka. Počas tureckej okupácie tu hľadali útočisko utečenci z pevniny. Práve na tomto hrade sa v roku 1864 konala slávnosť na počesť zjednotenia Iónskych ostrovov. Otvorený je denne od 8 – 20 h.
V areáli hradu sa nachádza Kythirský archív. Sídli v budove benátskeho veliteľa, ktorá sa neskôr stala bydliskom britského komisára. Na hrade sa zachovalo aj niekoľko kostolov: Panagia Orfani, Agia Triada, Panagia Myrtidiotissa, Agios Ioannis a Pandokrator. Mimochodom, z hradu sú výhľady na všetky strany, na ostrov Hytra, na Kapsali s dvojitým zálivom, plážou aj majákom, a samozrejme, aj na Choru a vzdialené vrchy.
Hrad bol pod správou:
Benátčanov 13. st. – 1797
Francúzov 1797 – 1798
Rusov a Turkov 1798 – 1800
Zjednoteného štátu jónskych ostrovov 1800 – 1808
Francúzov 1808 – 1809
Angličanov 1809 – 1864
Nemcov a Talianov 1941 – 1944
KYTHIRA – PALEOCHORA
Paleochora sa pôvodne volala Agios Dimitrios. Toto byzantské mesto postavili obyvatelia Monemvasie z juhovýchodného Peloponézu v 12. storočí v rovnakom slohu, aký mala Mystra a Monemvasia. Postavili ho v rokline Kakia Langada (ktorá končí plážou rovnakého mena), aby ho nebolo vidieť od mora a aby sa vyhlo útokom pirátov. Bolo opevnené a prístupné len zo severozápadu. V roku 1537 ho však dobil pirát Hayreddin Barbarossa, ktorý velil osmanskej flotile. Mesto bombardoval kanónmi z okolitých útesov, vyplienil a vypálil. Zavraždil sedem tisíc obyvateľov. Tých, ktorí prežili, predal do otroctva. Mesto už nikdy neobnovili. Hovorí sa, že uprostred noci ešte vždy počuť hlasy zavraždených žien. Podľa legendy stálo v meste 70 kostolov, dodnes sa však zachovali ruiny dvadsiatich jednych, z nich najmä kostolov Agia Varvary a Agios Antoniosa.
Do Paleochory sme odbočili z cesty medzi Aroniadikou a Potamosom. Viedla k nej úzka asfaltka, ktorá prešla do vyjazdenej poľnej cesty.
Hrady
Kastro alebo aj hrad v Milopotamose stojí vlastne v časti Kato Chora západne od Milopotamosu. Postavili ho v roku 1565 Benátčania dvadsaťosem rokov potom, čo pirát Barbarossa dobyl a zničil Paleochoru. Hrad mal strategickú polohu s výhľadom na Jónske more. Údajne ho obývalo päťdesiat rodín benátskych vojakov, ktorí mali brániť pevnosť pred pirátmi. Našli sme zvyšky poschodových budov a ruiny kostolov, ktorých tam bolo údajne deväť. Nad hlavným vchodom je vytesaný erb Benátčanov, okrídlený lev sv. Marka. Z hradu zostali ruiny, zvyšky rezidencií bohatých rodín, kostolov a časti hradného múru.
Hrad v Avlemonase, známy aj ako Castello, takisto postavili Benátčania v roku 1565 na mieste, kde stála pôvodne veža z roku 1547. Tá mala chrániť okolité územie. Hrad – pevnosť – nie je veľký. Má osemuholníkový tvar a nad hlavným vchodom vytesaný znak Benátčanov – leva sv. Marka. V pevnosti ešte vždy leží niekoľko kanónov, ktoré používali Benátčania na svoju obranu. Dnu sa nedalo dostať.
Archeologické múzeum v Chóre
Toto múzeum oficiálne otvorili v roku 1963. V súčasnosti je po nedávnej rekonštrukcii. Predstavuje zaujímavú históriu ostrova na časovej osi. Jeho zbierka je vraj neveľká, lebo mnohé významné predmety sa stratili alebo stali súčasťou súkromných zbierok. Nájdu sa tu však vzácne mince z predkresťanskej doby, aj alabastrové sošky a keramika z minojského obdobia. Kythirčania pripisujú veľký význam mramorovej soche leva. Vznikla vraj v roku 550 pred n. l., keď bola Kythira pod jurisdikciou Sparty.
Nevedno kde lev stál pôvodne, no v roku 1660 ho Benátčania umiestnili pred vstup do Kastra (hradu) v Chore. Počas nemeckej okupácie socha zmizla, aby sa neskôr objavila na aukcii v Berlíne. Tam ju našťastie spoznal jeden Kythirčan. Grécka vláda ju dopravila naspäť. Keď sa skončí rekonštrukcia hradu, leva plánujú dať na jeho pôvodné miesto.
Vstup múzea sme mali v roku 2016 zdarma. Aktualizácia: Na stránke Odysseus píšu, že vstupné je 4 €/znížené 2 € a otváracie hodiny sú utorok – sobota od 8:30 – 15 h a v nedeľu od 9.30 – 13 h okrem pondelka.
Múzeum byzantského a postbyzantského umenia
Múzeum sídli v malej budove vedľa kostola Analipsi (Nanebovzatia) v Kato Livadi. Ukrýva náboženské aj archeologické poklady, dlažobné mozaiky, krehké maľby aj fresky z viacerých kostolov a kostolíkov na ostrove.
Do múzea sme sa dostali až počas našej tretej návštevy Kythiry. Chvíľu sme čakali na pani, ktorá nám múzeum otvorila, ale čakanie sa vyplatilo. Keď sme sa pustili do reči, urobila nám celkom zaujímavú prehliadku. Najzaujímavejšia bola odpoveď na moju otázku, prečo majú všetci svätí na freskách ošúchané tváre. Dostala sa nám neuveriteľná odpoveď. Vraj keď ju bolí hlava alebo sa necíti dobre, zoškriabe trocha farby z fresky, zmieša s vodou a vypije. Do druhého dňa je v poriadku. Nežartovala, hovorila to s úplne vážnou tvárou. Ale vy to radšej neskúšajte… Otvorené pondelok až piatok od 8:30 do 14 h.
Informácie o hradoch nájdete aj na gréckej stránke.