Monemvasia, opevnené stredoveké mestečko na juhovýchode Peloponézu. Keď vstúpite bránou, akoby ste sa preniesli v čase. Ovanie vás atmosféra miesta, ktoré zažilo turbulentné časy a na ktorého podobe sa podpísali byzantské, ale aj benátske a turecké vplyvy. 

Monemvasia, najslávnejší obyvateľ mestečka, básnik Iannis Rizos, ju nazval Gibraltárom Grécka. Taliani ju nazývali Malvasia, Angličania Malmsey a Francúzi Malvoisie (pozri nižšie). Monemvasiu nazývajú aj „skala“ – the Rock.“ Nie div.

Na Gibraltári sme neboli, naozaj nevieme posúdiť. Aj bez toho prirovnania nás však Monemvasia fascinovala od prvého okamihu, ako sme prešli jej jedinou bránou. Úzke uličky dláždené mramorom, kaviarničky, obchody so suvenírmi, nespočetné oblúkové podchody, kamenné domy a hotely, bugenvíley a kostoly. Kedysi stálo v mestečku štyridsať kostolov, dnes sa zachovalo dvadsaťštyri. Nepočítali sme ich. Všimli sme si však, že niektoré v priebehu rokov stihli zrenovovať. 

V Monemvasii sa vždy veľmi radi zastavíme, keď máme cestu naokolo. A doma podľa starších záberov môžeme porovnávať, aké zmeny sa v nej od našej poslednej návštevy udiali. (Napríklad pribudla nová dlažba na námestí – na  panoráme.)

Do dolného mesta sme sa vybrali skoro ráno. Niektoré prevádzky boli ešte zatvorené, v iných sa upratovalo alebo umývala dlažba. Panovalo príjemné a slnečné počasie. Poďte a nasávajte atmosféru Monemvasie spolu s nami, keď uličky okupovali len lenivé mačky a kým dnu začali prúdiť davy zvedavých turistov.

Agia Sofia

Kostol Agia Sofia, alebo Hagia Sofia, patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie byzantské kostoly v Grécku. Postavili ho v 2. polovici 12. storočia, má krížový pôdorys a klenutú strechu. Vraj inšpiroval aj stavbu Kostola svätých Teodorov v Mystre. Stojí na okraji skaly, preto ak trpíte závratmi, tak opatrne. Zato výhľad je úchvatný na všetky strany.

Trocha histórie

Monemvasia bola kedysi polostrovom. Po zemetrasení v r. 375 n. l. sa oddelila od pevniny. Ostrov je široký 300 metrov, dlhý 1 kilometer a vysoký 100 metrov.

Monemvasiu osídlili v roku 583 n. l. obyvatelia Lakónie, ktorí na skale hľadali útočisko pred inváziou Slovanov a Avarov. (Existujú staršie doklady od cestovateľa Pausania, podľa ktorého bola minojským obchodným strediskom. Nazýval ju Akra Minoa, čiže Minojským výbežkom.)

V 10. storočí sa Monemvasia stala dôležitým obchodným a strategickým strediskom. Rozsiahle opevnenie sa zachovalo dodnes. Postavil ho Viliam de Villehardouin v 12. storočí. V bitke o Pelagoniu bol porazený a Monemvasiu spolu s Mystrou odstúpil byzantskej ríši ako výkupné. 

Monemvasia prekvitala počas byzantskej okupácie (1464 – 1540). V tom čase bola známa aj ako Napoli di Malvasia (vďaka obchodovaniu s červeným vínom). Po Benátčanoch prišli Turci, následne Benátčania, po páde Konštantínopolu v r. 1453 znova Turci. Despota z Morey (ktorý sídlil v Mystre, ju predal pápežovi, ten ju zakrátko postúpil benátskej posádke. Tá tam dlho nevydržala. Turci sa vrátili, potom zasa na chvíľu Benátčania, znova Turci, Benátčania a napokon do revolúcie v roku 1821 opäť Turci. To posledné obdobie pod tureckou nadvládou bolo v Monemvasii najtemnejším: mnohé významné rodiny boli popravené alebo donútené ujsť.

Súčasnosť

Monemvasia pomerne dlhý čas upadala, až kým ju v 70. rokoch 20. storočia neobjavili turisti.

Monemvasiu s mestečkom Gefyra, kde si môžete vybrať z množstva ubytovacích zariadení, spája 200 metrov dlhý most. V sezóne býva problém s parkovaním. Vtedy autá návštevníkov lemujú príjazdovú cestu až po mestskú bránu. Prevádzky zásobujú somáriky, ktoré slúžia tiež ako nosiči batožiny hotelových hostí. 

Dnešná Monemvasia právom patrí medzi perly Peloponézu. Ak ste ju dosiaľ nestihli navštíviť, určite si na ňu nájdite čas. Zažijete zvláštnu, neopakovateľnú atmosféru. My sme sa vrátili aj v roku 2021 a stále sme ňou boli očarení.

Zdroje informácií:
Poklady starověkého Řecka, Ikar2005
http://www.mesogeia.net/trip/lakonia/monemvasia_en.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Monemvasia