Monemvasia na juhovýchode Peloponézu je miesto, kam sa vždy radi vraciame a na ktoré sa vždy veľmi tešíme. Tento rok sa nám ho konečne podarilo navštíviť na jar.

Pohľad na budovy a ruiny stredovekého mesta v záplave žltých kvetov fenikla obrovského a pestrofarebných jarných kvetov v nás vyvolával úplne nové pocity než v rokoch, kedy sme ju navštívili v septembri. Mesto oživila nielen zeleň, ale aj vtáčí spev, takže na nás nepôsobilo tak tajomne a zádumčivo.

Počas návratov pozorujeme, ako Monemvasia opeknieva. Opustené a schátrané domy dostávajú nový šat a menia na hotely a kaviarne. Ak si porovnáte naše najnovšie zábery s našimi staršími fotogalériami v starších článkoch, iste si všimnete ten rozdiel. Nikdy nás neprestávajú fascinovať prechádzky úzkymi, kameňom dláždenými uličkami, pohľady na tehlovo sfarbené strechy domov, zákutia, kupoly kostolov a okolitú krajinu obklopenú morom.

Príjemné jarné teploty nás pobádali, aby sme si po dvanástich rokoch zopakovali výstup do horného mesta. Ako sme sa dozvedeli, posledné dva roky tam vládol čulý ruch. Prebiehali rekonštrukčné práce, čistenie chodníkov a pribudli informačné tabuľky. Kráčali sme horným mestom celkom sami a naplno si užívali jarnú prechádzku s panoramatickými výhľadmi a neopakovateľnou atmosférou.

Zábery sme robili v rôznom čase v priebehu troch prechádzok buď skoro ráno, predpoludním alebo podvečer. Hoci sezóna ešte ani nezačala, mali sme problém nájsť pozdĺž príjazdovej cesty voľné miesto na parkovanie. Napriek tomu sme počas potuliek uličkami stretali málo ľudí.

Monemvasia je miesto, kam sa naozaj vždy radi vraciame, a veríme, že sme neprišli naposledy. Je očarujúca v každom ročnom období, no na jar je úchvatná.

O Monemvasii a jej minulosti som písala v starších článkoch, ako napríklad Fragmenty z Monemvasie, Monemasia stratená v čase či Palamidi Nafplio – Leonidio, Monemvasia, 4. deň.