Nafpaktos, historické Lepanto, nie je také veľké ako Nafplio na Peloponéze. Napriek tomu, hoc i na krátky čas, má čo ponúknuť: slávnu históriu, do ktorej sa zapísal Cervantes, pevnosť, príjemnú atmosféru uličiek a nábrežia s tavernami a kaviarňami, aj dlhú pláž.

Nafpaktos alebo Naupaktos znamená v gréčtine dok. Mestečko približne s 18 000 obyvateľmi leží na juhu pevninského Grécka asi 10 km východne od Antiria. V Nafpaktose sme sa zastavili na jednu noc počas spiatočnej cesty z Peloponézu. Najprv sme sa potrebovali dostať cez Korintský prieplav. Po moste Rio-Antirio sme už zo dva razy prešli, a keďže posledná plavba trajektom sa nám zapáčila, tak sme si ju zopakovali. (Krátke video, ako sa dostanete na trajekt a nezablúdite.) Mali sme čas užiť si pohľad na impozantnú megastavbu mosta, ako aj na obe pevnosti. Plavba trajektom pre auto a dve osoby stála 6.50 €.

Webkamera
https://www.skylinewebcams.com/en/webcam/ellada/peloponnese/patras/rio-antirio-bridge.html

Plavba cez prieplav trvá desať minút a cesta z Antiria do Nafpaktosu rovnako. Vybrali sme hotel blízko nábrežia s výborným výhľadom na Korintský záliv, most Rio-Antirio, aj na časť mestských hradieb. Hoci sa sezóna ešte neskončila, mali sme pocit, že sme v hoteli jediní hostia. Pre istotu nám recepčná dala aj kľúče od hlavného vchodu. Vraj keby sme sa večer vrátili po desiatej. Podobnú situáciu sme zažili viac ráz, takže sme sa ani nečudovali. Hneď sme sa cítili ako doma. 

Kratučká prehliadka pevnosti

Len čo sme sa ubytovali, vybrali sme sa do pevnosti nad mestom. Priznám sa, že sme si nezistili návštevné hodiny, preto nás zaskočilo, keď nám pokladník povedal, že o pätnástej zatvára a na prehliadku máme pol hodiny. Na naše prekvapenie nám odrátal prehliadku múzea, ktoré už bolo zatvorené.

Zobudili sme mačku, ktorá robí pokladníkovi spoločnosť. Najprv otvorila jedno oko, potom druhé a pomaly vstala. Otočila sa, ponad plece na nás zagánila, nato zoskočila zo stola a urazene odišla.

Vonku bolo asi 27 °C a my sme mierili na vrchol pevnosti, aby sme stihli vidieť a zachytiť čo najviac. Upravené chodníky a schody, po ktorých sme kráčali, dopĺňa sviežo zelený trávnik. Príjemný tieň nám cestou poskytli voňavé borovice halepské.

Pokladník už čakal pri bráne a ponúkol sa, že nás vezme do mesta svojím autom. Poďakovali sme sa, že netreba, a rozlúčili sa s ním. Ešte sme zamávali hasičom, vedľa ktorých sme zaparkovali, a vrátili sa späť do hotela. 

O  pevnosti a meste 

Bezpečná lokalita a prirodzený prístav pútali obyvateľov už v dobe bronzovej, teda 2000 rokov pred n. l.  Nafpaktos bol významným mestom už v staroveku. Prežil Rimanov, vpády Vizigótov, Húnov, Normanov, Slovanov aj ďalších barbarov. Prekvital počas byzantskej, benátskej aj osmanskej nadvlády. 

Nafpaktos opevnili už v 5. storočí pred n. l.  Navrchu stála staroveká akropola. Staré hradby končili až v prístave. Mesto si ponechalo túto štruktúru do ranného byzantského obdobia (5. – 7. storočie n. l.). Počas nasledujúcich stáročí dobudovávali opevnenie a obranné veže ako Benátčania, tak aj osmanskí Turci a mesto prežilo nadvládu oboch.

Nafpaktos oslobodili až v roku 1829, pretože pevnosť bola tak dobre postavená, že v nej Turci vydržali najdlhšie. Počas ich nadvlády bol Nafpaktos hlavným mestom osmanskej provincie. 

Nafpaktoský hrad patrí k najlepšie zachovaným a najväčším hradom v pevninskom Grécku. 

Na nábreží v meste

Prvé, čo nás na nábreží s hradbami zaujme, je socha Miguela de Cervantesa Saavedru (1547-1616). Dali ju postaviť vďační obyvatelia mesta na pamiatku jeho účasti v námornej bitke o Lepanto.

V čase bitky mal Cervantes 23 rokov a slúžil v španielskej pechote. Hoci dostal horúčku, vyhlásil, že radšej umrie v boji než by sa mal skrývať pod prikrývkami. V boji ho zasiahli tri guľky, dve do hrude a jedna do ľavej ruky. Tá mu ochrnula a museli mu ju amputovať. Mnohé z vojenských skúseností zaznamenal vo svojom slávnom románe Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha.

Socha Cervantesa má pri nohách knihy, na ľavom boku mal meč a v pravej ruke držal husie brko, to mu už však chýba.

Bitka o Lepanto

sa uskutočnila 7. októbra 1571 v zálive pri Nafpaktose (Lepante). Spojené námorné sily Svätej ligy v nej porazili hlavnú flotilu Osmanskej ríše a ukončili tak obavy kresťanského sveta z možného tureckého útoku na Apeninský poloostrov a ďalšie časti Stredomoria.

K námorným silám Svätej ligy patrili Benátčania, Španieli, maltézski rytieri a dokonca aj Chorváti. Pamätné tabule pripomínajúce bitku zdobia múr domu na nábreží.

Prechádzame  uličkami mesta. Jeho stred a prístav lemujú budovy v  tradičnom dvojpodlažnom štýle, ovplyvnenom príchodom obyvateľov z Epirusu a v neoklasickom štýle. Ako v každom prímorskom meste je tu množstvo taverien, kaviarní a palacinkární. Rozhodujeme sa kam zájsť. Napokon nás priláka vôňa palaciniek a kávy. Porciu plnenú vanilkovou zmrzlinou, čokoládou a čokoládovou polevou statočne tlačíme do seba a zapíjame skvelou kávou a neodmysliteľnou vodou.

Pokračujeme v prechádzke. V obchode so suvenírmi zbadáme magnetky – drevené lodičky s plachtami – a o chvíľu si už odnášame posledné štyri. 

Mešita Fethyie

Blízko prístavu stojí mešita Fethiye — v preklade mešita víťazstva. Táto tehlová stavba s kupolou má rozlohu niečo vyše 9 x 9 štvorcových metrov a jej pôdorys predeľujú dva stĺpy s tromi oblúkmi. Po minarete zostali iba základy. Mešita v súčasnosti slúži ako kultúrne centrum a galéria.

Budova je zatvorená, ale plagát na dverách oznamuje, že bude otvorená od 20:30 do 22:00. Nečudo, veď stále je dosť teplo. Radi však prídeme, pretože je v nej výstava obrazov.

Vraciame sa po zotmení. V mešite vystavuje grécky maliar Apostolos Kostas z Athén. Chvíľu sa s ním rozprávame. Starší pán rozpráva po anglicky veľmi málo. To nič, pozrieme si s ním video z youtube, kde vysvetľuje, aké špeciálne postupy pri tvorbe svojich obrazov používal. Jeho obrazy sú jednoduché, ale nám sa páčia. 

V meste je stále živo, všade posedávajú turisti, najmä veľa mladých Athéňanov, ktorí to do Nafpaktosu nemajú až tak ďaleko. My však musíme baliť, ráno pokračujeme v spiatočnej ceste.

V meste je stále živo a veľmi príjemne. Vináreň pod hotelom je otvorená, škoda ísť spať. Zídeme dolu a pohárom červeného vína s mezédes (malý predkrm, resp. chuťovka) sa lúčime s pobytom, pretože v Nafpaktose sa končí naša ďalšia grécka odysea. 

Mapa

Zdroje 
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bitva_u_Lepanta
http://www.nafpaktos.gr/wellcome-to-nafpaktos